Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Danica Viktoríni - Lisá a Igor Porvazník na seminári v Sofii

4. jún 2012

Deň 1.

Dobré ránko zo Sofie.
Ako som sľúbil, tak aj činím. Mierne som si privstal, aby som Vás stručne poinformoval, ako prebiehal prvý deň, resp. večer na 3 – ťom Európskom Seminári volejbalových rozhodkýň. Ak Vám je divné, čo tu robím ja vysvetlene je jednoduché. Keďže CEV pripisuje úlohe žien v rozhodovaní volejbalu veľkú úlohu a podporuje plne ich rozvoj, rozhodli sa organizátori pozvať aj prezidentov , resp. členov komisií rozhodcov z jednotlivých štátov aby preniesli svoje myšlienky do jednotlivých národných federácií a aby komisie rozhodcov v týchto federáciách pracovali podľa predstáv Európskej rozhodcovskej komisie (ERC) i samotnej Európskej volejbalovej konfederácie (CEV).

Takže od včerajšieho poludnia sme sa postupne schádzali v metropole Bulharska Sofii, v nádhernom prostredí hotela Best Western Expo. Organizátorom sa okrem iného darí aspoň chvíľková obnova Československa, nakoľko Danicu ubytovali spolu s Karin Záhorcovou a mňa s Tomášom Vojtíškom.

O 18. hodine, presne podľa stanoveného plánu sme sa zišli v rokovacej miestnosti a mohlo sa začať. Dôležitosť vyššie spomínanej problematiky bola umocnená tým, že ako prvý nás privítal na seminári samotný prezident CEV p. Andre Meyer. Po ňom nasledovalo privítanie prezidentom bulharskej volebalovej federácie p. Danchom Lazarovom a nakoniec samozrejme prezidentom ERC Jankom Rekom.

Po privítaniach nasledovalo oboznámenie s programom a hlavnými bodmi nášho seminára a pokračovalo sa predstavením jednotlivých účastníkov. Každý z nás mal za úlohu povedať kto je, odkiaľ je a s akými očakávaniami prichádza na seminár. Už pred seminárom sme dostali krátky dotazník, v ktorom sme mali odprezentovať naše počty a tak pri predstavovaní prišiel rad aj na neho. Nuž čo Vám poviem, potom, ako som počúval čísla tisíc, dvetisíc až 50 – tisíc mi začalo naše číslo 123 pripadať viac než smutné. Uvidíme, snáď nám tu poriadia kolegovia z iných krajín, ako nielen nájsť, ale aj vychovať a udržať vyšší počet nových rozhodcov.

Trošku čísel : Na seminári sa náš zišlo 17 prezidentov a 11 iných členov rozhodcovských komisií, resp. asociácií a 24 žien z celkovo 32 (celkovo ich je 55) krajín patriacich pod CEV.

Po tomto oficiálnom začiatku nás čakala už len spoločná večera a bližšie zoznámenie sa s kolegami z iných krajín. Dnes nás už čaká tvrdá celodenná práca a večer jedno z dvoch semifinálových stretnutí olympijskej kvalifikácie mužov.

P.S.: Danica má nový foťák, takže už teraz Vám môžem sľúbiť, že sa môžete tešiť aj na fotky

Igor a Danica

Deň 2. a 3.

Hneď na úvod sa Vám chcem ospravedlniť, že meškáme s reportom o 24 hodín, bližšie nešpecifikované dôvody nám však nedovolili report zo soboty dokončiť. Takže sobotu a nedeľu spojíme dokopy a prajeme Vám príjemné čítanie.

Sobotňajší pracovný deň sme začali hneď ráno o 9:00. Ako prvý vystúpil CEV reprezentujúci Jonas Personeni, ktorý prezentoval výsledky z predošlých seminárov z roku 2010 v Ríme a z minulého roku 2011 v Montreaux Jonas Personeni. Hneď po ňom nasledoval prezident ERC Janko Rek s prezetánciou, ktorú pripravil spoločne s prezidentom CEV Andre Meyerom venovaná víziám CEV a FIVB v oblasti pôsobenia rozhodcov, špeciálne tých spomedzi nežného pohlavia. Po krátkej pauze, vyplnenej občerstvením a kuloárnymi rozhovormi pokračoval program prezentáciou srbských kolegov o ich úspešnom systéme pri hľadaní a výchove žien – rozhodkýň, prezentovanou známymi osobnosťami, rozhodcami FIVB Dejanom Jovanovičom a Zoricou Bjelic, ktorých doplnila ich mladá kolegyňa Jovana Zivanič.

Následne sme sa rozdelili do pracovných skupín. Prezidenti, resp. zástupcovia komisií rozhodcov z jednotlivých zúčastnených krajín spolu s prezidentom CEV Andre Mayerom a prezidentom ERC Jankom Rekom sa venovali rôznym témam týkajúcim sa práce komisií rozhodcov, spôsobu hodnotenia rozhodcov v jednotlivých krajinách a možnostiam jeho zjednotenia so spôsobom, ktorý využíva CEV, povinnosti, či dobrovoľnosti medzinárodných rozhodcov zasielať reporty zo svojich výjazdov svojím rozhodcovským komisiám. Došlo aj na obľúbené sociálne siete a vhodnosť komentovať trénerov či hráčov a ich počínanie zo strany rozhodcov a iné. Jedným zo základných konštatovaní je, že dostatok času na prebratie naozaj všetkých problémov, s ktorými sa jednotlivé komisie potýkajú by bol potrebný jeden samostatný seminár.

Rozhodkyne pod vedením zúčastnených medzinárodných kolegýň do piatich pracovných skupín a zamerali sme sa na nasledovné témy:

• Aká je aktuálna situácia v každej Národnej Federácií (skratka NF)
• Všimli ste si nejaké zlepšenia v NF po seminári v Ríme 2010?
• Aké sú stále pretrvávajúce najväčšie problémy žien – rozhodkýň?
• Postrehli ste formy podpory a snahy zo strany CEV-u a FIVB?

Samozrejme, celá práca, témy aj komunikácia sa týkala základného statusu seminára: Úloha žien – rozhodkýň v rámci CEV-u a FIVB.

Po skončení práce v skupinách, ktorá pokračovala aj po obede, sme sa znovu všetci stretli a boli prezentované jednotlivé výsledky a návrhy zo strany jednotlivých rozhodkýň, ako reprezentantiek svojich NF s následným komentárom prezidentov alebo členov ich komisií rozhodcov, niektoré celkom vtipnými. Vzápätí Jan Rek zhodnotil a skomentoval prezentácie, výsledky a možnosti.

Po krátkej pauze pokračovala práca v skupinách s ďalšími novozadanými témami:

• Aký bol predošlý status. Aký je aktuálny status. Aký by mal byť požadovaný cieľ?
• Aké sú možné dobré a realizovateľné riešenia?
• Čo by malo byť hlavnou stratégiou?
• Aký by bol efektívny nástroj pre zmeranie vývoja (progres report)?

Pre tieto témy už boli vytvorené nové pracovné skupiny. Mužská časť osadenstva vytvorila dve skupiny, ďalšie dve veľké skupiny vytvorili rozhodkyne. Po čase stanovenom na vypracovanie odpovedí na jednotlivé body sme sa znovu stretli a výsledky práce s návrhmi boli prezentované hovorcami každej skupiny. Za jednu z dvoch skupín rozhodkýň výsledky prezentovala naša Danica.

Po pracovnej časti a spoločnej večeri, ktorú mnohí strávili v príjemnom prostredí na terase hotela pomaly prichádzala na rad voľnejšia - volejbalovejšia časť seminára. Autobusmi sme sa presunuli do novučičkej športovej haly Arény ARMEJEC na druhý semifinálový zápas olympijskej kvalifikácie mužov BULHARSKO – NEMECKO. Boli sme všetci milo prekvapení množstvom fanúšikov označených tradičnou bulharskou trikolórou, prichádzajúcich húfne na štadión. Podľa štatistiky CEVu zo zápasu bolo prítomných 7300 divákov - vrátane nás. Zápas bol samozrejme veľmi zaujímavý, atmosféra prislúchajúca takýmto podujatiam, plná hala, s príslušnou úrovňou decibelov, výsledok druhého semifinále 3:1 v prospech Nemecka, zarmútil našich hostiteľov, naopak veľmi sa mu tešili naši kolegovia z Nemecka. Návrat z haly sme mali trochu oneskorený, vzhľadom na množstvo odchádzajúcich divákov a priority politického vedenia krajiny a jeho odchodu z haly, ale samozrejme šťastne sme sa dostali do nášho výborného Western Expo Hotela s voľným wi-fi skoro na každom rohu (sen každého net-závislého používateľa :D). Vzhľadom na dlhý a intenzívny pracovný deň sme sa všetci rozhodli nezanedbávať patričný pitný (alebo žeby pivný?!) režim, takže sme ešte tesne pred polnocou presvedčili práve končiacu čašníčku v ľudoprázdnom (až do nášho príchodu samozrejme) bare, aby doniesla všetky fľaškové pivá, čo mala k dispozícií a tak všetky pitné (nielen pivné, nakoľko napríklad naša Danic dáva prednosť vínu) požiadavky boli uspokojené a zmysel seminára aj vďaka ďalším kuloárnym rozhovorom zachovaný. Uvedomujúc si však, že tento krát aj nedeľa bude pracovným dňom sme sa po polhodinke až hodinke všetci pobrali spať.

Nedeľa bola venovaná viac menej príprave záverov z celého nášho seminára a tak ako v sobotu, aj v nedeľu sme dostali pracovné úlohy. V tomto poslednom bloku sme nepracovali v skupinách, ale zástupcovia každej federácie mali za úlohu spoločne vypracovať a odprezentovať svoje odpovede na tieto témy:

• Aká je vízia (koncepcia) Vašej komisie rozhodcov ?
• Aké dôležité prvé kroky je potrebné urobiť?
• Aký najväčší úspech môžete dosiahnuť?
• Čo je potrebné pre tento úspech urobiť ?
• Akú podporu zo strany CEV pri napĺňaní

Na vypracovanie sme dostali necelú hodinku a následne mal zástupca z každej krajiny dve minúty na prezentáciu. Úsmev vyvolala najmä časomiera nášho poľského kolegu Wojteka Maroszeka. Počas jeho prezentácie sa samozrejme pozabudol a tak mu začala pípať vyčerpanie časového limitu. Skúsil ju aj pustiť nášmu Igorovi a čuduj sa svete, skončil načas.

Záver potom patril poďakovaniam Jana Reka organizátorom, Jonasovi, ktorý je vlastne akýmsi otcom celého projektu žien rozhodkýň v CEV a nakoniec aj všetkým účastníkom nielen za ich účasť, ale aj aktivitu počas celého seminára. Potom nastal čas lúčenia, výmeny kontaktov a cesta prvej skupiny, ktorej súčasťou sme boli aj my na letisko a domov.

Čo dodať na záver ? Nuž asi toľko, že sme sa obaja snažili reprezentovať našu asociáciu i federáciu dôstojne, že prinášame domov okrem dobrých pocitov a nových priateľstiev aj nové podnety pre našu ďalšiu prácu a že prajeme ďalším z Vás možnosť zúčastniť sa podobného podujatia.

Danica α Igor

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri