Danica Viktoríni-Lisá rozhodovala finále európskeho pohára Challenge cup
18. apríl 2017V sobotu 15. apríla 2017 rozhodovala Danica Viktoríni-Lisá ako druhá rozhodkyna odvetné finálové stretnutie pohára CEV Challenge Cup žien v tureckej Burse. Tu je pár jej postrehov:
...a pár dojmov z finále v Burse:
Cesta na finále, ktoré som dostala tuším ako darček k nedeľňajším meninám, začala predchádzajúcou komunikáciou s človekom Sabri Can z domáceho klubu v Burse, podľa komunikácie, jej tónu a obsahu som si bola istá, že komunikujem s paňou, nakoľko z tureckého mena je ťažko vydedukovať, či ide o muža alebo ženu... prílet do Istanbulu bez problémov, s obvyklým odletom z Viedne trochu oneskoreným, museli sme na palube všetci pasažieri identifikovať svoju batožinu, lebo bolo podozrenie, že je tam batožina bez vlastníka. Boli sme všetci úspešní, predtým dokonca príjemné prekvapenie – neboli potrebne ani víza – aj keď neviem, či sa to po nedeľnom „demokratickom“ referende v TUR nezmení, ale zato vyše hodinové čakanie v dlhokánskom rade v Istanbule na pasovú kontrolu. Potom sme sa už stretli s kolegom Nickom Heckfordom z Anglicka, ktorý bol prvým rozhodcom stretnutia. Poznáme sa už dlho, dokonca sme spolu pískali zápas na ME kadetov/kadetiek 2009 v Rotterdame. Presun do mesta Bursa, za krásneho slnečného dňa, cez most ponad Bosporský prieliv, bol síce pomalší – ten presun, ako by sme chceli, keďže bola plná premávka a odchod z Istanbulu nám v tých zápchach trval asi hodinu, ale potom to už išlo rýchlo, a tých cca 150 km sme prešli zhruba za 2,5 hodiny. Štandardný program: hotel, večera už s technickou delegátkou Gabrielou Bulgariu z ROU, s ktorou sa už dlhšie poznám, rozhovory a oddych. Do haly sme už v ten večer ani nešli, bolo by to zbytočné, na zajtrajší finálový zápas vraj bude všetko nachystané tak, ako má byť. Technická porada nebola, už nemusí byť, ostatné si delegátka skontrolovala. Rozhodcovského delegáta sme nemali. V prvom finálovom zápase v Grécku Olympiakos Piraeus zvíťazil nad BBSK Bursa TUR 3:2, takže výsledkových možností na druhé finále bolo veľa, vrátane zlatého setu v prípade opačného víťazstva 3:2 tento krát pre domácich. Veď uvidíme. Sobota. Hotel, zápas bol už o 16:00 lokálneho času (posun +1 hodina), takže po raňajkách akurát krátka prechádzka okolo, kde nič na videnie nebolo, hotel je v priemyselnej časti na okraji mesta. Potom sme stihli akurát privítať zástupkyňu CEV-u Banu Can Schürmann, ktorá prišla odovzdať medaily a pohár víťazom v mene prezidenta CEVu a zhodou okolností aj tureckého občianstva, aj keď jej „domáce“ pole pôsobnosti je hlavne v Ankare. A pikoška: Banu priviezol domáci zástupca klubu, ktorý k nám s Nikom prišiel so širokým úsmevom a napriahnutou rukou k pozdravu. Sabri Can... a ta tam boli moje presvedčenia, že Sabri je žena :D. Obed v hoteli, krátky oddych a ideme do haly. Hala bola super. Veľká, cca pre 4000 divákov (mimochodom, pri našom príchode o 14:30 do haly už skoro plná skandujúcich divákov v tričkách s tureckou vlajkou, hoci hráčky tam ešte ani neboli), majetok tureckej volejbalovej federácie, ktorá vlastní podobných hál (dokonca hál spojených aj s hotelom) hneď niekoľko. Hrá sa v nich skutočne iba volejbal. Všetko profesionálne pripravené. Taraflex, pružná podlaha. Akurát trochu prekvapenie: pre finále CEV Challenge Cupu – iba tablety. Žiadne mikrofóny. Žiadny challenge systém. Aj keď – sú nepovinné. Tak veď čo.
Zápas skončil 3:0 pre domáci team. Žiadny zlatý set sa nekonal. Volejbal bol skvelý. Žiadne karty, ani protesty. Keďže sme v hľadisku nemali ani gréckych divákov, očakávané „vášnivé derby“ bolo vášnivé iba zo strany domácich, čomu sme sa vlastne tešili, lebo nebolo treba riešiť žiadne komplikácie so správaním divákov. Tureckí diváci boli veľmi disciplinovaní, aj keď aj veľmi hluční. A po poslednej lopte veľká radosť domácich. Hráčok, funkcionárov i divákov. Opakovane získali rovnaký titul ako v roku 2015. Už mali dokonca prichystané aj tričká s nápisom: Champions. Po zápase sprcha (skutočná, v hale bolo veľmi teplo) a odchod s kolegami a delegátmi na večeru na typický a výborný kebab, lokálna špecialita, žiadny alkohol, následne presun do zábavného centra (mimochodom plného zábavy-chtivých všetkého veku, vrátane dojčiat) na pohárik vínka a krátky spoločný čas. A potom už presun do hotela, keďže my – rozhodcovia – sme ráno odchádzali z hotela o 03:00! V programe sme mali pôvodne odchod 03:30, ale keď som sa neprozreteľne informovala, či to nie je trochu skoro, keďže ráno sme neočakávali plné cesty pri Istanbule, ani keď je deň ich referenda, a ja som letela prvá s odletom o 08:10, tak pre istotu nám domáci odchod posunuli na 03:00, čo potešilo. A na záver v skratke: odchod sme neprespali, odišli sme načas, na letisko sme prišli okolo 04:30, takže sme mali dostatok času na všetky kontroly, aj raňajky na letisku. A dolet domov (rozumej do Viedne) a presun do Bratislavy tiež v pohode, až na zmenu teploty. V Burse 25 stupňov, vo Viedni už iba 11. Takže úspešný finálový výjazd s dobrým koncom. A nakoľko som si (mimoriadne) nebrala ani notebook, nemala som starosti ani so zmenou prepravných leteckých podmienok pre elektroniku väčšiu ako smartfóny – treba si pozrieť, odkiaľ a kam najbližšie pôjdete mimo Schengen a aké majú aktuálne podmienky pre prepravu. Či sa nepovezie vaša technika v check-in batožine.
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Zatiaľ nikto komentár nepridal – buď prvý.
