Juraj Mokrý na ME žien v Ankare
8. september 2019Ako všetci určite viete, v týchto dňoch sú v plnom prúde Majstrovstvá Európy žien vo volejbale. V 4 základných skupinách, ktoré sa hrajú v 4 rozdielnych štátoch, okrem Slovenska aj v Poľsku, Maďarsku a Turecku máme svoje zastúpenie aj my. V podobe čiarových rozhodcov samozrejme pôsobíme v domácej bratislavskej skupine a v role medzinárodného rozhodcu naše farby háji v Ankare Juraj Mokrý. Priebežne prinesieme zopár jeho postrehov z diania na turnaji.
Do tretice ahoj z Ankary!
Úspešne sme sa dožili posledného dňa šampionátu. Bolo to dlho, ale pri tomto formáte, kedy sa veľa cestuje, je to zrejme nevyhnutné. Postupne sme v Ankare zvládli osemfinále, z ktorého postúpili favoritky Srbky aj Turkyne. Následné štvrťfinále bolo až prekvapivo jasné – v stretnutí SRB vs BUL som asistoval na dvojke Agnieszke Michlic a myslím, že všetko prebehlo bez problémov (3-0 pre Srbky), dokonca sme „neprehrali“ ani jeden challenge. Pri jednom bolo opäť mierne horúco, nakoniec som bol ako dvojka pri challenge i ja a opravili sme rozhodnutie video- rozhodcu (nesrávne posúdil tieň letiacej lopty ponad ruky ako dotyk na bloku). Turkyne trošku prekvapivo zvalcovali pred vypredanou halou a elektrizujúcou atmosférou (12.000 divákov) Holanďanky.
Semifinále prinieslo zaujímavé súboje – opakovanie vlaňajšieho finále MS medzi SRB a ITA a reprízu finále ME 2003 (TUR – POL), ktoré som rozhodoval zhodou okolností tiež v Ankare. Aby sa spomienky obnovili, dostal som dôveru byť jednotkou práve v tom druhom stretnutí. Atmosféra bola fantastická a dovolím si tvrdiť, že možno práve to bolo jedným z rozhodujúcich faktorov. Talianky aj Poľky sa museli vysporiadať s novou halou, naopak Srbky aj Turkyne tu strávili celý turnaj, čo bolo pre nich určite výhodou. Aj preto do finále (podľa výsledku určite zaslúžene) postúpili Srbky (3-1) a Turkyne (3-1). Ohlásená je na dnes aj návšteva prezidenta Turecka, tak uvidíme, aké bezpečnostné opatrenia nás čakajú.
Delegácie sú už vonku – stretnutie o tretie miesto budú rozhodovať Koen Luts (BEL) s domácim Ozanom Sarikayom a vo finále budú opäť po dlhšom čase dominovať ženy – Agnieszka Michlic (POL) a Ilaria Vagni (ITA) to určite s prehľadom zvládnu. Ja im budem asistovať ako rozhodca challenge. Držte nám palce a prípadne si nenechajte finále ujsť aj na obrazovkách našej verejnoprávnej televízie – naživo by to malo byť od 18.30.
Pár odborných postrehov na záver:
- Disciplína, disciplína, disciplína. Nechať hrať, nechať emócie, ale ak protesty proti výrokom rozhodcov, treba riešiť v zmysle stupnice trestov.
- Protokol – každý turnaj má špecifiká, tu má špecifiká aj každý zápas – rozhodcovia musia prísne dodržiavať odporúčania event manažérov.
- „Čistota“ hry – princíp keep the ball flying platí čoraz viac – ak odpískať „dvoják“ alebo „ťahák“ – musí byť všetkým jasné, že ide o chybu, nepreháňať, nevymýšľať a najmä následne držať rovnakú úroveň.
- Challenge – nespoliehať sa na čiarových rozhodcov, ale rozhodovať podľa seba a svojho uváženia. Ak veľký problém s challengom - nebáť sa zísť z kolíka (prípadne poslať druhého rozhodcu) a preveriť to, aby bolo rozhodnutie spravodlivé. Tu chýbal tablet so zábermi challenge prvému rozhodcovi a nevidel ani na veľkoplošnú obrazovku, o to je to dôležitejšie.
- Správanie sa – rozhodcovia síce nie sú všade chcení, ale sú vždy pod drobnohľadom okolia, preto je treba vždy vystupovať slušne, profesionálne.
- Príprava na stretnutie – dostatočný relax, snaha udržať sa v čo najlepšom fyzickom aj psychickom stave, zdravotne fit (najmä pri takýchto dlhších turnajoch to môže byť problém). Družstvá ani nikoho nezaujíma, čo nás trápi, očakávajú profesionálny výkon.
Pozdravujem na Slovensko,
Juraj
Ahoj z Ankary!
Stretnutia v skupinách sa skončili, máme dva dni voľna, tak je čas opäť napísať pár riadkov.
Vo všeobecnosti možno povedať, že sa v Ankare skončilo všetko podľa predpokladov, aj keď o miestenku v osemfinále sa bojovalo až do konca. Fínky nakoniec jedinečnú šancu nevyužili (prehrali svoj posledný zápas s Bulharkami) a spolu s Francúzkami odcestovali domov. Doteraz som rozhodoval 5 stretnutí (okrem toho ešte dvakrát challenge a trikrát rezerva) – okrem už vyššie spomínaných stretnutí aj Srbsko-Grécko (3-0) a Srbsko-Turecko (3-1, obe ako prvý rozhodca). To posledné sa hralo pred vypredanou športovou halou, ktorá pojme až 10.700 divákov. Atmosféra bola elektrizujúca a až na druhý set sa neustále bojovalo. Okrem jednej situácie to prebehlo v zásade dobre. A tá jedna situácia bola plne v súlade so pravidlom „keď sa niečo má pokaziť, tak sa to aj pokazí“.
Pre zaujímavosť popíšem podrobne: po útočnom údere TUR dopadla lopta do stredu ihriska na ruku Srbského libera, pričom sa dotkla aj ihriska. Odpískal som preto loptu v ihrisku. Srbky protestovali, že bola len na ruke. Mysleli si, že nemôžu na to zobrať challenge, pretože deň predtým nefungovali 4 kamery a nemohli tuto situáciu preverovať. Vysvetlili sme, že dnes už môžu, že všetky kamery fungujú, medzitým však už prešlo 8 sekúnd. Napriek tomu som challenge povolil (práve kvôli dezinformácii, ktorú mali). Problém je, že pri 10.700 divákoch a burácajúcich tribúnach je spojenie cez komunikačný systém niekedy problém. Ďalšia komplikácia – 1. rozhodca nemá malý tablet/monitor, kde by videl video-verifikáciu. A čo je najhoršie, veľkoplošná obrazovka je priamo nad ním, čiže je jediný v hale, kto videozáznam ani neuvidí. Informácia od challengu prišla – no touch of the floor (lopta sa nedotkla ihriska). (Až neskôr som sa dozvedel, že rozhodca challenge povedal ball touch the floor, lopta sa dotkla ihriska). Keď mi dali signál, že video sa zobrazilo divákom – odpískal som opakovanie rozohrávky, čomu sa Srbky samozrejme potešili. Reakcia od operátorov challenge, druhej rozhodkyne aj tureckého tímu mi však naznačila, že niečo nie je v poriadku – povedali mi, že „veď tam bol dotyk“. Pre istotu som si druhú rozhodkyňu z Talianska (Ilaria Vagni) zavolal, aby nedošlo k nedorozumeniu. A zopakovala mi, že lopta sa ihriska dotkla. Preto som následne potvrdil svoje pôvodné správne rozhodnutie. To sa však nepáčilo Srbkám a protesty trénera Zorana Terziča viedli až k žltej karte. Nevedel som, prečo tak protestujú, ak na obrazovke bolo vidieť dotyk s ihriskom... Až po stretnutí som sa dozvedel, že čo čert nechcel – operátor challenge systému omylom stlačil tlačidlo NO, t.j. lopta sa nedotkla ihriska... Stane sa... Po žltej karte tréner Srbiek pokračoval v gestikulácii (a vraj až vulgárnej), ktorú som ja žiaľ nevidel, nakoľko som na diaľku navigoval zapisovateľku, aby všetko jasne zaznamenala do zápisu)...
Poučenie – prvý rozhodca by mal z každých okolností vidieť, čo je podkladom pre rozhodnutie video-rozhodcu ako aj to, čo v konečnom dôsledku vidia družstvá. Vedel by tak jasne zaujať stanovisko a pochopiť možné reakcie družstiev.
Druhé poučenie – komunikácia medzi rozhodcami v prípade challenge musí byť jasná a nezameniteľná.
Tretie poučenie – v prípade potrestania člena družstva je potrebné aspoň jedným okom sledovať reakciu. Niekedy je síce lepšie ju nevidieť, ale na druhej strane, ak je vulgárna a vidí to celá hala, je neospravedlniteľné, aby na ňu nezareagoval ani jeden rozhodca (čo sa žiaľ stalo v našom prípade).
Včera a dnes oddychujeme – stihli sme navštíviť mestečko Beypazari, historické, s krásnou trhovou atmosférou a vynikajúcim tureckým obedom v tieni stromov... Dnes mauzóleum Ataturka a návšteva obchodného centra – máme tu dve rozhodkyne, tak budeme mať koho čakať v kaviarni. Nuž a zajtra opäť dva zápasy – osemfinálové - najskôr SRB vs ROM a potom TUR vs CRO. Favoriti sú jasní, ale nikdy nevieme vopred, čo sa môže stať. Držte nám preto prosím palce.
Všetkých pozdravujem a držím palce na nedeľňajšom seminári,
Juraj
Ahoj všetkým,
ozývam sa z ďalšieho výjazdu – tentokrát z Majstrovstiev Európy žien. Viem, že väčšina z Vás je momentálne plne sústredená na výkony našich žien v Bratislave (vrátane mňa – všade sa tu chválim, ako naše baby zatiaľ vyhrávajú). Napriek tomu posielam pár prvých dojmov z môjho prechodného domova – z Ankary.
Tohtoročný európsky šampionát je jedinečný nielen tým, že sa hrá naraz až v štyroch rôznych krajinách, ale aj tým, že je najdlhší v histórii (celkovo 20 dní, z toho 10 hracích).
Našim útočiskom sa stal hotel Green park (neviem presne, z čoho je odvodený jeho názov, pretože po zelenom parku tu nie je ani stopy). Dnes je v ňom výnimočne rušno – predsezónny seminár tú majú tureckí rozhodcovia – prišlo ich 350. Aby som bol presný, len polovica tureckých rozhodcov, pretože približne rovnaká časť bude mať ešte ďalší seminár.
Na základnú časť nadelegovala ERC (Európska komisia rozhodcov) do každého mesta 6 medzinárodných rozhodcov – spolu so mnou je tu Ilaria Vagni (ITA), Agnieszka Michlic (POL), Vladimir Olejnik (RUS), Bogdan Stoica (ROM) a Koen Luts (BEL). „Šéfuje“ nám Peter Končnik (SLO), člen ERC, za výdatnej pomoci rozhodcovského manažéra Aziza Yenera, ktorý je tiež členom ERC.
Challenge zatiaľ funguje bez vážnejších problémov, je vidieť, že s talianskym systémom od Dataprojectu tu už niekoľko rokov intenzívne pracujú aj v národných súťažiach a sú naň zvyknutí aj čiaroví rozhodcovia.
Zapisovatelia aj čiaroví rozhodcovia sa striedajú ako na bežiacom páse, takmer na každom stretnutí je nová zostava, majú z čoho vyberať. Ale ako sa hovorí, dobrého veľa nebýva, možno by bolo vhodnejšie vybrať 15 „statočných“ a nechať ich opakovane pracovať, aby boli v tempe.
Doteraz som rozhodoval ako jednotka v stretnutí SRB vs BUL (3-1) a ako dvojka v stretnutí SRB vs FIN (3-0). Okrem toho som bol raz rezerva a raz challenge. Nuž a dnes ma čaká večer opäť dvojka – budem asistovať Agnieszke Michlic v stretnutí domácich TUR proti Bulharkám.
Včera sa konečne podarilo zrealizovať protokol pred stretnutím bez problémov, niekedy stačí vopred informovať kapitánky a nenechávať to na samospád...
Držte prosím palce, všetkých pozdravujem a po pár dňoch sa opäť ozvem.
Juraj
zdroj foto: JM, CEV
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Zatiaľ nikto komentár nepridal – buď prvý.
