Ľuboš Kohút a Fedor Tiršel na MS škôl v Českej republike
21. jún 2018V dňoch 2. - 10.6.2018 sa v moravskej metropole Brno uskutočnili Majstrovstvá sveta stredných škôl. Zastúpenie mala na nich, okrem dvoch slovenských družstiev, aj AVR; a to v zastúpení Ľuboša Kohúta a Fedora Tiršela. Nasledujú ich postrehy z priebehu turnaja a zopár momentiek.
Tohtoročné majstrovstvá sveta stredných škôl hostilo Brno – mne i Fedorovi dobre známe mesto, nielen zo študentských čias. Pripúšťam, že byť to exotickejšia destinácia (v porovnaní napríklad s kolegami z Brazílie alebo Číny), tak to mohol byť výlet ešte s iným rozmerom, ale pre mňa osobne bolo fajn byť opäť v Brne po nedávnom sťahovaní do Zlína. Okrem volejbalového programu som sa stretol s množstvom známych a kamarátov.
Na úvodnom rozhodcovskom stretnutí sme dostali informácie o turnaji a s heslami “Don’t be very strict” a “Be like a teachers” sme sa pustili do práce. Turnaja sa zúčastnilo dokopy 55 chlapčenských a dievčenských družstiev z 28 krajín sveta, asi 55 rozhodcov a hralo sa v 15-tich halách po celom Brne. Bolo mi jasné, že takéto veľké podujatie môže mať zopár organizačných problémov a múch, čo mu sa azda úplne nedá vyhnúť. Napríklad delegácie na nasledujúci deň chodili veľmi neskoro večer. Raz som už nevydržal a šiel som spať a vstával som, ako keby som mal delegáciu na prvý zápas. Na druhú stranu nestalo sa, že by sa niekto na zápas nedostavil alebo sa stratil. Ja som po prvom zdĺhavom okružnom transporte špeciálnym autobusom (v spojení s doborou brnenskou MHD) volil radšej dopravu po vlastnej osi a občas zo zápasu som vzal kolegov autom, čím sme si urýchlili presun.
Dostávali sme delegácie vcelku rovnomerne rozdelené prvý / druhý / rezervný rozhodca. Na pozícii rezervného rozhodcu sme mali byť nápomocní zapisovateľom a byť v podstate i v roli asistenta zapisovateľa, keďže bolo potreba množstvo, často narýchlo vyškolených zapisovateľov. Tým sa zrejme odfiltrovali možné chyby (raz som ako rezerva spozoroval nesúlad medzi úvodným postavením hráčov na ihrisku a postavením v zápise). Aspoň som si pripomenul, ako sa píše zápis.
Zápasy boli rôzne, i lepšie i horšie, avšak najväčšou skúsenosťou pre mňa je to, že som si zapískal a stretol sa s rozhodcami z rôznorodých krajín Európy a Ázie, kde som videl rôzne úrovne a prístupy k zápasu. Od každého som sa snažil zobrať si to dobré a inšpirovať sa niečím, či už je to uvoľnenosť a navodenie dobrej atmosféry pred zápasom a naopak vyvarovať sa a poučiť sa z vecí, čo sa mi nepáčili.
Počas turnaja bola v Brne každoročná súťaž ohňostrojov Ignis Brunensis, ktorej sme sa ako rozhodcovia zúčastnili na večernom raute v hoteli Santos. Pozorovali sme ohňostroje takpovediac z prvej rady hotelovej terasy. Za celé tie roky v Brne sa nám s Fedorm najlepšie miesto naskytlo až teraz, úsmevné.
Obe final four skupiny boli skoro identické. U dievčat to bolo Srbsko, Nemecko, Turecko a Brazília. U chlapcov bolo v prvej štvorke namiesto Brazílie družstvo Izraela, inak tie isté krajiny. Obe finále boli divácky atraktívne. U dievčat Srbky porazili Nemky v štyroch setoch a u chlapcov Turci zdolali Nemcov v piatich veľmi napínavých setoch plných perfektných výmien a kvalitných výkonov. Slabinou oboch finálových zápasov boli čiaroví rozhodcovia, ktorí robili množstvo chýb a pôsobili, ako keby boli na čiare prvý raz (zrejme nasadili neskúsených nováčikov), čo mohlo vyviesť z miery i prvého rozhodcu (podľa mňa u mužov sa aj tak stalo). Našťastie zápasy hlavne ten mužský mali výbornú atmosféru a veľa dobrých hráčskych zákrokov zakrylo chyby rozhodcov. Samozrejme sedieť v hľadisku medzi samými rozhodcami dokáže človeka strhnúť k pomerne veľkej kritike.
Na záverečnom ceremoniáli sme si nastúpili na palubovku aj všetci rozhodcovia a boli sme ocenení za naše výkony pamätnými medailami. Sme veľmi radi, že sme sa turnaja spolu s Fedorom zúčastnili a dúfame, že sa nám podobná nominácia ujde i v budúcnosti.
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Zatiaľ nikto komentár nepridal – buď prvý.
