ME mužov 2026 očami Igora Porvazníka, Juraja Mokrého a Petra Bajčiho
6. október 2026Majstrovstvá Európy (ME) mužov sa v roku 2026 konali v štyroch rôznych krajinách – Taliansku, Bulharsku, Fínsku a Rumunsku. Zastúpenie okrem našej reprezentácie (predstavili sa v základnej skupine v Taliansku) mali aj slovenskí rozhodcovia Igor Porvazník (Tampere, FIN) a Juraj Mokrý (Sofia, BUL a Miláno, ITA) ako aj rozhodcovský tréner Peter Bajči (Neapol, Modena, Turín, Miláno, ITA). Prvýkrát v histórii boli na jeden finálový turnaj delegovaní až dvaja rozhodcovia z rovnakej národnej volejbalovej federácie. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať, aký bol šampionát z ich pohľadu.
Igor Porvazník
Tohtoročné ME boli moje tretie v poradí. Po Ostrave v r. 2021 a Taliansku r. 2023 (tam sme hrali až na piatich miestach) moje kroky smerovali tentokrát na sever - do Fínskeho mesta Tampere.
Mojimi pískajúcimi kolegami boli Ilja MININS (LAT), Sebastian JACOB (FRA), Sergej RODIN (LTU) and Paul Catalin SZABO-ALEXI (ROU), videorozhodkyňou bola Katarzyna SOKOL (POL). Rozhodcovským koučom bol Aziz Yener (TUR), s ktorým som voľakedy pískal stretnutie Ligy majstrov v poľskom Kaliszi, v tom čase vedenom Igorom Prieložným no a po celý čas sa o nás starel ďalší bývalý kolega, dnes šéf fínskych rozhodcov a viceprezident Fínskej volejbalovej federácie Ahti Huhtaniska.
Vytvorili sme skupinu, v ktorej sme my skúsenejší Paul, Katarzyna a ja (neviem, ako som sa do tejto skupiny dostal, bolo to asi tým, že som bol najstarší :-) ), mali za úlohu pomôcť tým menej skúseným radami a skúsenosťami z našej dlhoročnej praxe.
V Nokia Aréne otvorenej pri príležitosti MS v ľadovom hokeji v r. 2022 sa medzi sebou stretli účastníci šiestich krajín. Okrem domáceho Fínska to boli dvaja zástupcovia Beneluxu - Belgičania vedení nám dobre známym trénerom Zaninim a Holanďania. Ďalej tam boli Srbi no a zo severských krajín fínski susedia z Estónska a Dánsko. O
Od začiatku turnaja bolo jasné, že o postup do osemfinále v Talianskom Turíne sa budú chcieť popasovať úplne všetci a hľadať v tejto skupine výrazného outsidera nebolo možné.
Viac menej všetky zápasy boli bojovné a vyrovnané.
Ja som si na tomto turnaji zapískal viac než dosť. Začal som hneď prvý deň otváracím zápasom našej skupiny Fínsko - Dánsko (3:0), v ktorom mi dvojku robil Sergej. Po zápase Taliansko - Belgicko v Bologni v 2023 som mal druhý krát tú česť viesť otváracie stretnutie. Na druhý deň som robil dvojku Sebastianovi v zápase Srbsko - Estónsko (3:1) a neoddýchol som si ani na tretí deň, keď som ako prvý rozhodca (dvojku mi robil Ilja) rozhodoval dôležitý súboj medzi domácim Fínskom a Belgickom, v ktorom sa z najtesnejšieho možného výsledku 3:2 nakoniec tešili domáci. Vo štvrtý hrací deň som bol "len" tretí rozhodca. To len je zámerne v úvodzovkách, pretože v dnešnom volejbale je úloha aj tohto rozhodcu mimoriadne dôležitá a nejedná sa o žiadnu oddychovú pozíciu. Piaty deň som mal opäť päťseťák, v ktorom Srbi po boji zdolali Holanďanov. V tomto zápase som robil dvojku Sergejovi, s ktorým sme si pozície vymenili na šiesty hrací deň. Stretli sa v ňom Belgičania s neustále sa zlepšujúcimi Dánmi. Zaniniho zverenci zvíťazili po boji 3:1. Nasledoval siedmy deň a ja som ako dvojka sekundoval Sebastianovi v zápase dvoch tímov , ktoré dovtedy neokúsili chuť víťazstva - Holanďania vyzvali Estóncov. V tomto (miestami nevolejbalovom) stretnutí proti sebe nastúpili Estónci a Holanďania a v jednom momente sme a spolu s tretím rozhodcom Iljom zmenili na rozhodcov boxu, keď sme museli od seba odtláčať hráčov oboch tímov. Hlavní aktéri tejto nechutnej situácie si za vyprovokovanie celej situácie vyslúžili po červenej karte a potom sa už oba tímy sústredili viac na volejbal. Na konci stretnutia sa tešili z víťazstva 3:1 fínski susedia z Estónska podporovaní pomerne početnou skupinou vlastných fanúšikov, ktorí do Tampere mali relatívne blízko.
Aj keď som očakával, že po tomto stretnutí už na ME viac pískať nebudem, pravda bola iná a aj v posledný hrací deň som sa ocitol na palubovke v pozícii prvého rozhodcu v stretnutí Belgicka a Srbska. Dvojku mi robil Ilja. Očakávali sme tuhý boj o čo najlepšie umiestnenie pred osemfinále, nakoniec si však Red Dragons poradili so Srbmi až veľmi ľahko a rýchlo a po víťazstve 3:0 sa tešili z minimálne druhej priečky. Nakoniec skončili v skupine prví, keďže Fíni nečakane prehrali s Estóncami 2:3. Toto víťazstvo bolo pre malú krajinu z Pobaltia malo cenu zlata, lebo vybojovaním dôležitých bodov sa im podarilo kvalifikovať na budúcoročné Majstrovstvá sveta.
Po zápasoch som mal viac menej dobré pocity, aj keď po toľkých rokoch vždy viem, že sme v niektorých momentoch urobili chybičku a mohli sme postupovať ináč. Dôležité však bolo, že po žiadnom zápase na celom turnaji sa neriešili problémy, ktoré by súviseli s rozhodcami .
Verím, že sa nám podarilo splniť všetko, čo ERC od nás očakávala - ako rozhodcov, tak aj mentorov. Turnaj bol zorganizovaný skvelo, domáci organizátori makali na 100 % a my sme mali vytvorené všetky podmienky na to, aby sme robili čo najlepšie to, čo sa od nás očakáva.
Čo dodať na Záver ? Nikdy by ma nenapadlo, že sa predstavím na troch po sebe idúcich ME. Je to úžasný pocit, v ktorom sa vždy skĺbila radosť z dôvery, ale aj obrovská zodpovednosť. A napriek tomu, že som si aj túto nomináciu mimoriadne cenil, nikdy som sa netešil domov tak, ako teraz, keď som vedel, že ma doma po dlhých 11 dňoch čaká moja manželka a naša spoločná dcérka Zojka. Bolo to pre nás mimoriadne náročné obdobie a je vysoko pravdepodobné, že práve z tohoto dôvodu to bol môj posledný dlhý turnaj na medzinárodnej úrovni. S radosťou budem očakávať nominácie pre našich mladších kolegov, ktorí si ich určite zaslúžia.
Juraj Mokrý
Na ME mužov som sa predstavil po štyroch ženských šampionátoch po prvýkrát. Základnú časť som absolvoval po boku Domingy Lot (ITA), Dejana Rogiča (SRB), Canera Cildira (TUR) a Yves Kälina (SUI) v Sofii. Práve posledným dvom som robil v tejto fáze turnaja aj mentora, a preto som s nimi odpískal najviac stretnutí. Celkovo som rozhodoval trikrát ako R1, ako R2 aj ako R3. Pôsobili sme aj ako tretí rozhodcovia, nakoľko hracia plocha bola obrátená podobne ako v súťažiach FIVB – lavičky družstiev na strane 1. rozhodcu. Na challenge nám pomáhal Michail Themelis (GRE) a ako rozhodcovský tréner bol prezident Európskej rozhodcovskej komisie Arturo DiGIacomo (BEL). Pred osemfinále a štvrťfinále sa k nám pridali z Rumunska Alexandros Mylonakis (GRE) a Vlastimil Kovář (CZE). V Sofii som dostal dôveru aj v stretnutí BUL vs POL – bol to jediný zápas, v ktorom Poliaci prehrali na tomto turnaji – vyše 13.000 divákov vytvorilo fantastickú kulisa. Domáci volejbalisti si chceli toto stretnutie zopakovať v štvrťfinále, avšak napriek vedeniu 2:0 nakoniec podľahli v osemfinále Nemcom.
Deň pred štvrťfinále docestovalo do Sofie 27 rozhodcovských trénerov z celej Európy (vrátane nášho Štefana Hanka), aby sa zúčastnili seminára zameraného na zjednotenie hodnotenia/trénovanie rozhodcov. Úvodnú prednášku som mal na vyžiadanie Artura DiGiacoma – zameriaval som na pohľad rozhodcov na zmenu označenia delegáta na trénera a na vhodné spôsoby pozápasového debrífingu, aby to bolo akceptované novými generáciami rozhodcov.
Deň po štvrťfinále (bol som R2 v zápase POL vs GER) sme na semifinále a finále do Milána odcestovali len štyria – okrem Artura DiGiacoma išli so mnou aj Dominga Lot a Alexandros Mylonakis. Pridali sme sa tak k Peťovi Bajčimu, Paul Catalin Szabo Aleximu (ROM) a Ksenji Jurkovič (CRO). Leteli sme charterovým letom aj s ďalšími funkcionármi a družstvami Poľska a Francúzska.
Hotel v Miláne hostil okrem družstiev a funkcionárov turnaja aj desiatky zástupcov jednotlivých národných federácií a zástupcov všetkých štruktúr CEVu, nakoľko deň pred semifinále sa tam konal kongres, ktorému predchádzalo zasadnutie správnej rady CEV (práve tam bolo schválené pokračovanie v testovaní pravidiel aj počas pohárovej sezóny CEV).
Po piatkovom semifinále medzi FRA a FIN (3-0, pôsobil som ako R2 popri A. Mylonakisovi) som sa o polnoci dozvedel, že sa oredtsavím aj vo finále ako prvý rozhodca, pričom mi asistovala ako dvojka Dominga Lot. Využili tak situáciu, kedy sa do semifinále neprebojovalo domáce Taliansko (prehralo prekvapivo vo štvrťfinále práve s Fínskom), a taliansky rozhodca tak mohol pôsobiť vo finále. Stretnutie nám vyšlo po rozhodcovskej stránke podľa predstáv. Poliaci nakoniec po dramatickej koncovke prvého setu dokázali zvíťaziť po už jasnejších setoch 3:1.
Počas turnaja sme mali chvíľu čas spoznať aj krásy Sofie a Milána, aj keď len veľmi obmedzene, nakoľko program bol takmer každý deň. Neodpustili sme si ani pravú taliansku pizzu a tiramisu v centre Milána.
Turnaj sa niesol v duchu testovania zmien pravidiel a interpretácií (viď iný príspevok na webe o testovaní nových pravidiel) – na začiatku to prinieslo aj určité diskusie, ale postupne sa družstvá adaptovali a ku koncu už boli naše rozhodnutia prijímané v zásade bez väčších diskusií.
Ďakujem za dôveru a možnosť reprezentovať slovenský volejbal na tomto fóre – je to neuveriteľná skúsenosť, najmä, ak všetko dobre dopadne.
Peter Bajči
Po rokoch v novej úlohe. Tak zjednodušene sa dá pomenovať moje pôsobenie na Majstrovstvách Európy mužov 2026 v Taliansku. Ešte počas mojej aktívnej rozhodcovskej kariéry som na ME mužov rozhodoval celkom 5-krát, a to v rokoch 2001, 2003, 2007, 2009 a poslednýkrát v poslednom roku môjho pískania v roku 2013. Od roku 2014 som začal ako rozhodcovský delegát a neskôr ako rozhodcovský kouč, doteraz teda už 12 rokov. V tejto role som absolvoval už niekoľko šampionátov „under age“ kategórií, ale po prvýkrát, aj v pozícii člena ERC, aj šampionát mužov. Neviem, či je to tým, že už vekom aj služobne patrím medzi najstarších v komisii a pomaly aj medzi európskymi rozhodcovskými koučmi. Každopádne to považujem za česť, že som mohol byť toho súčasťou a špeciálne v Taliansku, krajine ostatných majstrov sveta.
Moje očakávania o náročnosti skoro trojtýždňovej práce sa naplnili, v niečom ich skutočnosť aj predbehla. Náročné to bolo aj z dôvodu, že zápasy silnej skupiny A (Taliansko, Slovinsko, Česko, Grécko, Švédsko a naša reprezentácia), play-off až po finále sa hrali postupne v štyroch mestách – Neapol, Modena, Turín a Miláno. S tým súvisiace hromadné presuny a po presune opätovná nevyhnutná kontrola všetkého potrebného pre spoľahlivé fungovanie rozhodcov v nových podmienkach dávali zabrať každému zainteresovanému. Bohužiaľ musím skonštatovať, že hoci talianska federácia má bohaté skúsenosti s organizovaním veľkých volejbalových podujatí, všade sme sa museli potýkať hlavne s technickými problémami, či už to boli výpadky veľkých obrazoviek so skóre, opakovane nefungujúca synchronizácia challenge systému, výpadky automatického systému IN/OUT, koordinácia obrazoviek v halách a zobrazením výsledkov skúmania challenge až po chýbajúce head-sety pre tretieho rozhodcu a rozhodcovského kouča. Postupom času sa všetko dostalo na správnych koľají, ale stres z toho čiastočne vplýval na pohodu aj kolegov rozhodcov.
Problémy sa začali už na začiatku v prípravách otváracieho zápasu pod holým nebom na námestí v Neapole, kde sa stretli družstvá Talianska a Švédska. O technických záležitostiach už dosť, ale bezpečnostné opatrenia v otvorenej aréne pre 5500 divákov, aj v súvislosti s prítomnosťou prezidenta Talianskej republiky, až po prípravu na možné prerušenia kvôli predpovedaným búrkam práve v čase zápasu, kopu drobných detailov k tomu, dali skutočne zabrať každému. K prerušovaniu zápasu skutočne kvôli dažďu prišlo, ale nakoniec sa dohralo ešte pred polnocou. A šťastie nám prialo, keď asi 3 minúty po skončení zápasu začalo výdatne pršať.
Odmenou za všetku námahu v prípravách prvého zápasu bola neskutočná atmosféra, obdivuhodná šou a skvelý volejbal v podaní majstrov sveta Talianov a ambicióznej švédskej reprezentácie.
V skupine A som pracoval so skúsenými rozhodcami: Ksenijou Jurkovič (CRO), Jörgom Kellenbergerom (GER), Koenom Lutsom (BEL), Atanasom Varbanovom, (BUL) a najmladším a perspektívnym Seçkinom Yenerom (TUR), ako rozhodca challenge pôsobil Erko Varblane (EST). Na zápasy play-off sa zostava rozhodcov postupne menila, niektorí odchádzali a zo skupiny v Tampere nám pribudol Paul Szabo-Alexi (ROU) a na záver na semifinále a finále do Milána z Bulharska pricestovali Dominga Lot (ITA), Alexandros Mylonakis (GRE) a na moju veľkú radosť aj Jurko Mokrý, sprevádzaní bolo prezidentom ERC Arturom DiGiacomom (BEL) tiež v úlohe rozhodcovského kouča.
Na začiatku našej práce sme s rozhodcami spoločne podrobne prelúskali a prediskutovali všetky testované pravidlá. Uviedli sme si konkrétne príklady hlavne pre novú interpretáciu pravidla o držanej alebo hodnej lopte počas útočného úderu, dvojdotykoch pri útočnom údere, rozdieloch pre blokovanie a hranie „blokom“ z vlastnej prihrávky. Snažil som sa kolegov nastaviť na ich vysokú náročnosť práve na čistotu hry a na manažment zápasov. Práve táto nová interpretácia pravidla o držanej lopte, ktorá kladie dôraz na skutočné odbitie a udieranie do lopty a nepovoľuje ťahanie, tlačenie, hádzanie, je kľúčová pre správne vedenie zápasov v duchu pravidiel a manažment zápasu celkovo. Ukázalo sa to aj postupne v jednotlivých stretnutiach, kde kolegovia rozhodcovia spočiatku v niektorých prípadoch nedokázali správne nastaviť a udržať úroveň posudzovania týchto akcií, z čoho vznikali problémy aj s protestmi družstiev a udržaním disciplíny. Postupne však všetci videli efekt na zjednodušenie vedenia stretnutia práve vďaka zvýšenej náročnosti na čistotu hry, udržanie rovnakej úrovne posudzovania týchto akcií počas celého zápasu a s tým súvisiacim zredukovaním námietok resp. protestov a jednoduchším udržaním disciplíny.
Aj medzinárodní rozhodcovia na tejto úrovni teda môžu mať problémy, ak nesprávne a nejednotne posudzujú tieto kritické momenty hrania s loptou. Občasné zníženie koncentrácie (možno tiež ovplyvnené technickými záležitosťami) zasa malo dôsledky vo zvýšenom počte challenge žiadostí, väčšinou pri chybných dotykoch siete. Hlavne starší rozhodcovia sa museli potýkať aj s pravidlom o nepískaní na konci niektorých rozohrávok, čo im spôsobovalo čiastočnú nesústredenosť na podstatné veci a malo negatívny vplyv na celkový prejav a ich dôveryhodnosť. Najlepšou radou pre nich bolo to, aby na toto pravidlo jednoducho rezignovali, ak to má byť v prospech úrovne ich rozhodovania. To sa aj nakoniec potvrdilo. Aj preto sú tieto upravené pravidlá ešte stále v štádiu testovania.
Celková úroveň rozhodovania sa zvyšovala postupom play-off do záverečných kôl. Najväčšiu radosť mi urobili výkony Juraja Mokrého, či už v pozícii druhého rozhodcu v semifinále, ale predovšetkým absolútne dôveryhodný a suverénny výkon, ako etalón zvládnutia náročného stretnutia, v pozícii prvého rozhodcu vo finále Poľsko – Francúzsko.
Takmer tri týždne v kolobehu, v zápasovom rytme a množstve povinností okrem sledovania zápasov, ich rozborov a hodnotení rozhodcov bola pre mňa veľká skúsenosť, ktorá aj mne, dúfam, pomôže v mojom ďalšom pôsobení v úlohe rozhodcovského kouča a práci pri výchove, vzdelávaní a podpore mladších kolegov rozhodcov v ich napredovaní.
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Zatiaľ nikto komentár nepridal – buď prvý.
