Postrehy Mira "Tutiho" Juráčka zo semináru medzinárodných rozhodcov
10. marec 2020Ahojte,
posielam pár postrehov zo semináru pre „mladých a talentovaných rozhodcov“, ktorý sa uskutočnil v Skopje.
Celé podujatie trvalo tri dni a našimi prednášajúcimi boli: Luciano Gaspari (prezident rozhodcovskej komisie CEV), Zorica Bjelic (generálna sekretárka rozhodcovskej komisie CEV), Zoran Nikolovski (sekretár lekárskej komisie CEV), Epameinondas Gerothodoros (medzinárodný rozhodca) a Fabrice Collados (medzinárodný rozhodca).
V prvý deň sme mali prísť do 15:00, čo sa takmer všetkým podarilo. O 18:00 sme mali krátke zoznámenie a predstavenie účastníkov. Pár základných slov, hlavne o filozofii rozhodovania, vystupovaní, pohybe pri zápasoch, mimike a i. nám povedal p. Gaspari. Okolo 20:00 sme šli na večeru a mali voľný program.
Druhý deň sme začali o 9:00 ráno prednáškou p. Zorana Nikolovskeho, ktorý hlavne hovoril o zvládaní stresu. Najmä ako využiť dýchanie aj v priebehu zápasu, napr. počas oddychové času alebo v prestávke medzi setmi. Základ je nadýchnuť sa nosom a pomalšie vydýchnuť ústami. Povedal nám, že funguje aj aplikácia „breath pacer“, kde sa dajú vyskúšať nejaké takéto dychové cvičenia
Potom sme mali prestávku a oficiálne foto účastníkov.
O 10:30 nám začal prednášať p. Epameinondas Gerothodoros, ktorý hovoril o „práci“ prvého rozhodcu. Trochu sme si zo začiatku museli zvyknúť na jeho angličtinu, resp. grécku výslovnosť , no dal nám veľa dobrých rád.
Hovoril o povinnostiach, zodpovednosti, zvládnutí hry a o challenge postupe pre prvého rozhodcu. Pri samotnej hre treba byť sústredený na: hru na sieti, rytmus celého zápasu, zvládnutie disciplíny, ľudsky komunikovať s trénermi.
Treba byť profesionál, a to hlavne: v príprave na zápas, správaní, byť učiteľom, promotérom (najmä pre divákov), v podstate administrátorom celej hry.
Počas hry: treba pískať rovnakým tónom pri povolení podania, ako aj pri skončení rozohrávky, správna signalizácia, držať koncentráciu počas celého zápasu, držať rytmus, spolupráca s ostatnými kolegami, skôr sa usmievať ako „kartovať“. Samozrejme, ak je to nutné treba trestať.
Disciplína: nedovoliť navyšovanie sťažností, nebodaj nerešpektovanie, neúctu, každá „zlá“ reakcia musí byť zastavená, minimálne pohľadom, resp. verbálne - nenechávať to bez povšimnutia. Zápas by mal byť hlavne pre hráčov a nie pre trénerov, čiže ak sa veľmi ukazujú, treba to stopnúť.
Pár praktických rád: skúsiť zamedziť udelenie červenej karty na konci setu, takisto skúsiť nevylučovať hráča pokiaľ nemôže družstvo už riadne vystriedať. Tak ale ako píšem – treba sa pokúsiť, ale nie je to povinnosť, vedieť perfektne definíciu pravidiel, nechať hrať hráčov vo voľnej zóne súpera, dbať na to, aby im to bolo umožnené členmi súperovho družstva (trénermi a i.), nesmú prekážať.
Pár rád pri challenge: napríklad pri štyroch odbitiach (úder do pásky) si vypýtať „block touch“, resp. „net touch“ - možno až v 80% pripádov sa ukáže, že tam bol aj dotyk súperovho bloku. Vlasy v sieti nie sú chybou pokiaľ samozrejme nenarušia hru. Nezabúdať na to, že pri posudzovaní chybného dotyku hráča so sieťou je potrebné posúdiť, či je hráč v akcii hrania s loptpi.
Vo všeobecnosti je veľmi dôležitá spolupráca medzi rozhodcami (prvý, druhý, challenge rozhodca + čiaroví rozhodcovia)
Po tomto vyčerpávajúcom výklade, ktorý trval asi dve hodiny, sme mali obed a išli si pozrieť Skopje.
O 16:30 nám začal prednášať p. Fabrice Collados o „práci“ druhého rozhodcu.
Druhý rozhodca má tiež svoje povinnosti, ako: zmerať sieť, lopty, skontrolovať hráčov uvedených v zápise o stretnutí, postavenie družstiev, kontrola lavičiek, zón rozcvičovania a i.
Veľmi dôležitá je spolupráca so zapisovateľom - je veľmi dobré, pokiaľ rozhodca ovláda e-scoresheet, a to hlavne v prípadoch nejakých problémov, nech nie je veľmi veľké zdržanie hry.
Najdôležitejšie povinnosti druhého rozhodcu sú samozrejme: kontrola siete, prešlapy, anténka na svojej strane, postavenia... Je dôležité, aby kontroloval intervaly oddychových časov, prestávok medzi setmi, nech neprichádza zbytočne k zdržaniu, resp. predĺženiam intervalov daných prestávok. Dôsledne kontrolovať a „menežovať“ striedania. Treba dbať na správnu pozíciu druhého rozhodcu voči prvému rozhodcovi. Pomáhať prvému rozhodcovi, poprípade aj skrytými signálmi. Pokiaľ prvý rozhodca nie je v pozícií vidieť, môže mu pomôcť, jemne naznačiť, napr. aj „ťahanú loptu“, no nenástojiť na tom! V prípade zranenia byť proaktívny, môže pomôcť. V prípade hádky, nebodaj aj nejakej fyzickej „strkanice, nebáť sa vstúpiť do ihriska a oddeliť od seba hráčov. Treba určite zakročiť. Tak isto je veľmi dôležitá spolupráca so svojimi kolegami na ihrisku.
Po tejto prednáške, ktorá bola o niečo kratšia, cca 1:30h., sme mali workshop, kde nás rozdelili do troch skupín a dostali sme štyri prípady z volejbalových zápasov, kde sme mali rozhodnúť, ako by sme danú/-é situácie riešili my.
Potom večera a voľný program.
V deň odchodu sme sa stretli ráno o 9:00, kde nám p. Zorica Bjelic prednášala o „ball handling“.
Treba byť veľmi opatrný v pískaní „dvojdotykov“. Držať level rozhodovania počas celého zápasu na rovnakej úrovni. Nie je dobré hneď od začiatku pískať prísne, počkať si pár lôpt a zistiť level zápasu. Pokiaľ tak neurobíme, sami sebe môžeme pripraviť krušné chvíle. Každý zápas je rozdielny. To že lopta rotuje neznamená, že to bol dvojdotyk. Jediné kritérium pre odpískanie chyby v hre s loptou je vaše videnie. Niektorí tréneri očakávajú, stále sa sťažujú a chcú, aby sme pískali nečistú hru, aj keď veľakrát to nie je pravda. Vždy si to treba nechať na vlastnom úsudku. Každá súťaž je iná, no stále platí „keep the ball flying“
Tutino
Zdroj fotografií: CEV
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.