Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Denník Igora Porvazníka z majstrovstiev Európy mužov

16. september 2021

V štyroch európskych krajinách – v Estónsku, Fínsku, Poľsku a Českej republike, ale až v šiestich mestách – v Talinne, Tampere, Ostrave, Krakowe, Gdaňsku a Katoviciach a od 1. septembra hrajú Majstrovstvá Európy mužov – CEV Eurovolley 2021. Slovenský volejbal má aj v tomto roku na majstrovstvách svoje zastúpenie. V estónskom Talinne sa predstavia zverenci Mareka Kardoša a v Ostrave sa na svojom prvom seniorskom šampionáte predstaví náš rozhodca – Igor Porvazník, ktorý sa s nami tak ako vždy určte rád podelí o svoje zážitky.

16. 9. 2021

Pekný podvečer milí moji priatelia. Včera sa skončili v Ostrave posledné dve štvrťfinálové stretnutia majstrovstiev Európy, po ktorých je jasné, že na seba po dvoch rokoch v jednom semifinále opäť narazia Poliaci a Slovinci a v tom druhom sa stretnú Srbi a Talianmi. Pre mňa to znamená koniec pôsobenia na tomto turnaji a tak  tento posledný report píšem už z pohodlia domova.

To, že sa na majstrovstvách dostanem až tak vysoko som nečakal. V skupine rozhodcov, ktorá ostala na turnaji som bol jediným nováčikom na tomto vrcholnom podujatí a tak som predpokladal, že tieto súboje budú rozhodovať kolegovia, ktorí majú podstatne viac skúseností ako ja. Keď som si v noci prečítal mail od nášho delegáta Petra Končnika, myslel som si, že sa asi pomýlil. Ale nepomýlil sa. Naozaj sa rozhodol, že spolu s Milanom Rajkovičom povedieme stretnutie Nemecka a Talianska. Tak mi neostávalo nič iné, len sa na toto stretnutie pripraviť.

Keď som vyliezol na kolík a videl, kto všetko je na palubovke, či lavičke, kládol som si otázku, čo tam ja, malý Igor z malých Hágov vlastne robím. Rýchlo ma však tieto myšlienky prešli, pretože bolo potrebné venovať všetku svoju myseľ a koncentráciu už samotnému zápasu. Stretnutie to nakoniec bolo jednoduchšie, ako by sa asi čakalo, Taliani vyhrali 3:0. Možno aj kvôli tomu, že už v prvom sete musel odstúpiť nemecký univerzál Grozer. To však neuberá nič na kvalite omladeného talianskeho tímu okolo Gianeliho, či Michieleta. Myslím, že o všetkých týchto chlapcoch bude svetový volejbal ešte veľa počuť. Ja som bol rád, že sme toto stretnutie zvládli bez nejakých protestov a diskusií pod kolíkom. Tréner Nemcov si možno myslel, že som mal odpískať jeho súperom o jeden ťahák viac a naopak jeho náprotivok De Giorgi bol určite presvedčený, že som nemal odpískať ani ten, ktorý som odpískal. Nič to nemení na tom, že sme po stretnutí mali od oboch strán pokoj, kapitáni podpísali zápis, podali ruky, poďakovali. A ja som si vydýchol, že som ukončil svoje pôsobenie na turnaji bez prúseru.

V druhom sete nastúpili pred viac ako 5 000 divákmi domáci borci proti Slovincom, ktorí boli pripravení oplatiť Čechom prehru z prvého zápasu základnej skupiny. Napriek tomu, že domácich borcov hnala k ďalšiemu úspechu burácajúca hala, svojim súperom dokázali byť vyrovnaným súperom až v poslednom treťom sete. Aj na jeho konci však rozhodla väčšia skúsenosť Slovincov, ktorí sa po výhre 3:0 tešili z postupu medzi najlepšie štyri tímy v Európe. Musím ešte dodať, že toto stretnutie s prehľadom zvládli naši kolegovia Fabrice Collados a Laszlo Adler, ktorý v play off pískal až tri stretnutia a všetky v pozícii druhého rozhodcu. Ani Češi rozhodne nemusia smútiť. Dosiahli viac, ako možno sami čakali, bavili divákov v hale i pri obrazovkách skvelým volejbalom hraným so srdcom a nasadením.

No a čo dodať na záver ? Som nesmierne rád, že som mal česť rozhodovať na tomto podujatí. Celkovo som odpískal 8 stretnutí, 4 v pozícii prvého a 4 v pozícii druhého rozhodcu. Rozhodovať mužským Top tímom nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Napriek všetkým vymoženostiam techniky sme my – rozhodcovia tí, ktorí robia rozhodnutia. Ja verím, že som nabral kopec cenných skúseností do ďalšieho pôsobenia. Napokon, už v pondelok cestujem na Majstrovstvá sveta mužov do 21 rokov, ktoré sa hrajú v Bulharsku a Sofii. Všetkým Vám, ktorí ste pozorne čítali tento môj denník a na diaľku ste ma podporovali cez všetky možné kanály veľmi pekne ďakujem.

14. 9. 2021

Dobrý deň milí priatelia. Slovensko si užíva návštevu sv. otca Františka, my tu v Ostrave si užívame opäť voľný deň. Po dvoch dňoch naplnených osemfinálovými bojmi si ho zaslúžime. Ale obzrime sa chvíľku trochu za štyrmi duelmi, ktoré priniesli, ako to už v športe býva niekomu radosť, niekomu smútok.

V nedeľu v prvom stretnutí vyzvali Lotyši doposiaľ neporazených Talianov, ktorí svojim súperom toho vôbec veľa nedovolili a veľmi rýchlo tím, ktorý sme ako jediný v základnej skupine porazili, zdolali 3:0. Vyrovnanejší zápas sa črtal v súboji Bulharska s Nemeckom. Bol to volejbal plný chýb, hlavne na podaní. Nemci vyhrali prvý set 25:14 a vyzeralo to, že nedajú Bulharom žiadnu šancu. Druhý set však pomerne jednoznačne vyznel pre Bulharov, skončil 25:18 v ich prospech. Tretí opäť s prehľadom vyhrali nemeckí volejbalisti no a ten štvrtý bol zase až do koncovky viac menej v rukách Bulharov a my sme už tešili na pivko od Fabrica Colladosa. Vtedy však Nemcom začalo vychádzať takmer úplne všetko, naopak Bulhari sa zasekli a tak nebolo nič ani z piva, ale ani z postupu Bulharov. Do štvrťfinále postúpilo Nemecko.  Musím sa priznať, že som sa niekoľko krát pristihol, že viac ako volejbal sledujem kolegov rozhodcov Fabrica a Lászla.

Včerajší hrací deň začal derby stretnutím Slovincov s Chorvátmi, vedenými naším bývalým trénerom Emanuelem Zaninnim s ktorým som stihol na hotely prehodiť aj pár slov. Priznal, že mu bolo trošku ľúto našich chalanov, ale v zápase s nami stál na opačnej strane a robil všetko pre postup Chorvátov. Prvé dva sety boli jednoznačne v réžii zverencov nášho ďalšieho trénera – Alberta Giulianiho. V treťom sete to bol o každú loptu až do stavu okolo 19. Vtedy chorvátskym hráčom vyšlo niekoľko priamych bodov z podania a stretnutie muselo pokračovať štvrtým setom, pred ktorým tréner Slovincov zvýšil na svojich hráčov hlas. Zabralo to a Slovinci set vyhrali jednoznačne na 12 a stali sa v poradí tretím postupujúcim do stredajšieho štvrťfinále.

V druhom včerajšom zápase nastúpili domáci reprezentanti proti čerstvým olympijským víťazom, ktorých však už vedie nový tréner – svetoznámy Bernardo Rezende. Myslím, že nik v hale nemal veľké očakávania. Lenže českí chalani, hnaní domácimi fanúšikmi sa zahryzli do svojich súperov ako buldog. Hrali mimoriadne tímovo a s veľkým nasadením. Prvý set vyhrali 25:22 a Francúzi boli ešte pokojní. V druhom sete sa však začali množiť rôzne druhy protestov, ktoré vyvrcholili žltou kartou. Od tohto momentu sa už viac sústredili na hru. Mali sme ešte malú kontroverziu s trénerom, ktorý nedostal žiadaný oddychový čas. A to som bol na neho nalepený očami (nie žeby mi bol sympatický, alebo sa mi páčil) celý čas po skončení rozohrávky. A keďže váhal, diskutoval s hráčmi a lavičkou, požiadal o TO veľmi neskoro. Našťastie túto rozohrávku vyhrali a tak už nehundral. Ďalšie oddychové časy si už žiadal dostatočne včas. Čo je  však dôležité, tento set vyhrali domáci ešte výraznejšie – 25:19. Do tretieho setu lepšie vstúpili Francúzi, ktorý nemienili predať svoju kožu ľahko. Dosť dlho viedli, ale do koncovky vstúpili lepšie Česi, ktorí sa za stavu 32:30 po smeči súperov do autu prvý krát radovali z víťazstva. Francúzski hráči aj s trénerom zvesili hlavy a ruky a vyzeralo to už len na oslavy domáceho postupu. Vtedy sa však na tablete objavila žiadosť Francúzov o Challenge. Chceli preveriť dotyk siete blokujúcich hráčov. Myslím, že nielen ja, ale aj samotní domáci hráči boli prekvapení, keď sa na veľkej obrazovke objavilo „Net fault.“ Ja som ten jemný dotyk nevidel, ale Laszlo Adler ho pri skúmaní videa predsa len zaregistroval. A tak sa bojovalo ďalej. Za stavu 32:33 smečovali Francúzi do kompaktného dvojbloku domácich, lopta skončila na zemi a hala druhý krát oslavovala víťazstvo domácich miláčikov. Tento krát už definitívne. Priznám sa, že pískať takýto zápas je zážitok. Ale uvedomil som si to až keď bolo po všetkom.

Dnes máme voľný deň a zajtra sa dianie v Ostrave skončí. Kto sa bude radovať a pocestuje na semifinále do Poľska? Kto pôjde smutný domov ? To ukážu súboje Talianov s Nemcami a Slovincov s domácimi Čechmi.  A určite pri tom budeme aj my. Kto a na akej pozícii ešte nevieme, ale určite Vám dám vedieť. A potom z domu napíšem, ako to celé prebiehalo.

11. 9. 2021

Je sobota, slnečné popoludnie, my máme druhý voľný deň a ja som si spomenul, že som Vám dlhšie nič nenapísal. Takže je čas to napraviť.

V utorok sa proti sebe postavili najskôr postavili Slovinci a Bulhari. Očakával sa tvrdý boj dvoch vyrovnaných súperov, ale napokon z toho bola jednoznačná záležitosť pre krajinu, ktorú si azda najčastejšie pletú so Slovenskom. V druhom stretnutí nastúpili domáci Češi proti Čiernej hore a bolo jasné, že kto prehrá, môže definitívne stratiť šance na postup do osemfinále. Pri podpise zápisu trénermi som si uvedomil, že ako Jirku Nováka, tak aj Veljka Basiča som zažil v jednom tíme. Na turnaji niekdajšieho Top teams obaja pôsobili v družstve Paríža. Keď som im to pripomenul, Veljko len dodal, že samozrejme – ja najlepší tréner a Jirko najlepší hráč.Dnes sme však veľký nepriatelia, dodal so smiechom J V stretnutí to bol neľútostný a vyrovnaný súboj o každú loptu, každý bod. Napokon o tom svedčia aj výsledky prvých dvoch setov, ktoré domáci vyhrali najtesnejším možným rozdielom – ten prvý na 28, druhý na 23. Skutočnosť, že domáci vyhrali tieto dva ťažké sety dala českej  strane krídla, druhej naopak akoby zobrala aj zvyšok psychických síl a v tom poslednom to už bola hra mačky s myšou a po víťazstve 25:10 sa domáci hráči tešili z postupu medzi najlepších 16 tímov v Európe.

Stredajší prvý zápas bol stretnutím možných kandidátov nielen na osemfinále, ale možno aj štvrťfinále. Slovinci vyzvali doteraz neporazených Talianov. Stretnutie bolo mimoriadne vyrovnané a rozhodovalo sa vždy na konci setov, v ktorých sa Viac darilo squadre okolo Simone Gianelliho, ktorá toto stretnutie vyhrala 3:0. V druhom stretnutí nastúpila Čierna Hora, ktorá hrala už len o česť proti Bielorusom, ktorí stále živili šancu na postup. Prvý set bol ako na hojdačke, raz viedol jeden, potom druhý tím. Na jeho konci sa tešili Bielorusi. Druhý set bol takmer úplnou kópiou toho prvého, aj v ňom sa na konci tešili Bielorusi, ktorí napokon v treťom sete už len „doklepali“ Čiernohorcov 25:12 a celkovo 3:0. V tomto stretnutí sme si vymenili oproti utorku pozície s Ricardom, ja som bol prvý a Ricardo druhý rozhodca. Myslím, že sa nám spolupracovalo dobre. Chvíľu to škrípalo pri zapisovateľskom stolíku, ale nakoniec sme všetky problémy vyriešili.

Posledný deň sa začal súbojom o zotrvanie na turnaji. Hrali v ňom dve družstvá s B na začiatku. Bulhari a Bielorusi. Matematika bola jednoduchá, jasná. Kto chcel postúpiť, musel vyhrať. Po dvoch jasných setoch v prospech Bulharov sa síce v treťom vrátili Bielorusi späť do hry, nakoniec sa však na konci z postupu tešili zverenci už 73 – ročného Silvana Prandiho Bulhari. V druhom stretnutí proti sebe nastúpili Taliansko a Česko. Stretnutie už nemohlo nič zmeniť na prvom mieste tabuľky, ktoré patrí Talianom, ale naopak v prípade víťazstva za tri body  mohlo posunúť českých levov na druhé miesto v tabuľke, čo im zaručilo pre osemfinálové boje niekoho z „ľahších“ súperov. Stretnutie sa hralo pred vynikajúcou a azda najväčšou diváckou kulisou doposiaľ. V prvých dvoch setoch vyhrali Taliani, ktorí nešpekulovali a nenastúpili so žiadnym rezervným tímom. Tretí set vyhrali domáci hráči najtesnejším rozdielom 25:23 a vo štvrtom sete, hnaní domácim publikom sa pokúsili strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Taliani si však hneď v jeho úvode urobili náskok, ktorí spoľahlivo udržali až do konca stretnutia, ktoré nakoniec vyhrali 3:1 a bez straty jediného bodu vyhrali s prehľadom túto skupinu pre Slovincami, Bulharmi a domácimi Čechmi.

Piatok sa niesol v znamení príchodov a odchodov. Už hodinu po polnoci posilnil náš tím Francúz Fabrice Collados, ktorý pricestoval z fínskeho Tampere. Následne nás postupne opustili Nondas Gerothodoros, Ricardo Fereiera a Wim Cambre, ktorí sa s turnajom definitívne rozlúčili, následne sa Vlado Simonovič presunul na štvrť a osemfinále do poľského mesta Gdaňsk a nakoniec z estónskeho Talinu dorazili charterom spolu so štyrmi tímami (Francúzskom, Nemeckom, Chorvátskom a Lotyšskom) aj naši kolegovia Laci Adler z Maďarska, Siniša Ovuka z Bosny a Hercegoviny a Keneth Aro z Fínska. Myslím, že ani jedného z nich nie je potrebného špeciálne predstavovať.

Od zajtra nás už čaká opäť práca, počas dvoch nasledujúcich dňoch sa odohrajú štyri osemfinálové stretnutia. Kto s kým bude hrať už jasné je. Čo kto bude rozhodovať ešte nevieme. Ale určite Vám o tom budem informovať. Zatiaľ Vám všetkým prajem príjemný víkend.

7. 9. 2021

Ahojte priatelia.

Máme za sebou ďalšie dva hracie dni, takže myslím, že opäť nastal čas trošku Vás poinformovať o dianí na ME.

V nedeľu som sa s Vami lúčil s tým, že ma čaká ťažký zápas medzi domácimi borcami a Bulharmi. Moje očakávania sa naplnili, aj keď po prvom sete to vyzeralo na hladkú výhru Bulharov, ktorí v prvom sete dovolili Čechom uhrať len desať bodov. V druhom sete sa však po zmenách v zostave domácim začalo dariť viac, bojovali o každú loptu a set vyhrali najtesnejším rozdielom 25:23 a ja som začínal tušiť, že v ten večer ešte bude horúco. Po šesťminútovej pauze, ktorá nasleduje vždy medzi druhým a tretím setom nastúpili domáci ešte nabudenejší a zaskočených Bulharov porazili 25:18. V tomto sete sa už prejavila aj horúca balkánska povaha a bulharskí hráči začali čoraz častejšie protestovať. Sebakriticky musím napísať, že som nastavil latku posudzovania čistoty trošku nižšie, ako bolo treba. Avšak Bulhari akoby nevideli, že to nechávam hrať na oboch stranách rovnako. Ich protesty došli až do momentu, kedy som musel ukázať ich nahrávačovi žltú kartu. Po nej bol pri mne kapitán Sokolov už len raz, po mojom vysvetlení sa začali viac koncentrovať na hru ako na nás a naše verdikty. Napriek tomu ťahali aj v tomto sete za kratší koniec a stretnutie takmer prehrali 1:3. Pri prvom matchballe domácich však prišiel na podanie bulharský smečiar Skrimov a troma esami vrátil Bulharov do hry. Napriek tomu sa domáci dopracovali ešte k jednému matchballu, ktorý však rovnako ako predošlé nepremenili a tak sa Bulharom podarilo vyrovnať na 2:2. V piatom sete už hostia nenechali nič na náhodu, využili psychickú výhodu z víťazstva v takmer prehratom sete a zápas doviedli do víťazného konca. Musím vyzdvíhnúť spoluprácu a pomoc, ktorej sa mi dostalo od môjho gréckeho kolegu Nondasa, cítil som sa aj vďaka nemu v stretnutí veľmi bezpečne. Náš výkon hodnotil Peter Končnik ako veľmi dobrý. Pomohla nám k tomu zrejme aj skutočnosť, že sme neprehrali ani jeden challenge – jednoducho sme mali šťastie.

V druhom stretnutí nastúpili Taliani proti Čiernej Hore a bez problémov potvrdili úlohu favorita a vyhrali 3:0.

Včera som sa na moje prekvapenie opäť postavil na umpire. Bolo to v stretnutí Slovincov proti Bielorusom, nabudeným po víťazstve nad domácimi Čechmi. Dvojku mi tentokrát robil Wim Cambre z Belgicka, s ktorým som sa tu stretol po pätnástich rokoch od nášho prvého stretnutia na ME juniorov v Kazani. Opäť sme čakali tvrdý boj, ale Slovinci držali stretnutie pevne v rukách až na pár momentov, kedy sa darilo bieloruskému smečiarovi Davyskybovi na podaní. Stretnutie však vyhrali 3:0 a ja som urobil radosť kolegom, ktorí mali obavy, že opäť budem pískať päť setov :)

V druhom stretnutí sa stretli Taliani s Bulharmi. Dva sety vyzneli jednoznačne v prospech Talianov. V tom treťom si možno chlapci z apeninského polostrova mysleli, že sa to už dohrá samo. Ale všetci už dávno vieme, že to tak nefungujeme a Bulhari ukázali, že sa len tak ľahko vzdať nemienia a stretnutie zdramatizovali. Vo štvrtom sete sa však Taliani vrátili ku svojej hre a stretnutie napokon vyhrali 3:1. Aj v tomto stretnutí musel Milan Rajkovič , ktorému asistoval Vlado Simonovič, ukázať žltú kartu na bulharskej strane a opäť to bol bulharský nahrávač Seganov, ktorý si dovolil viac, ako bolo slušné a prípustné.

Večer po večeri sme si urobili krátky míting v mojej izbe. Predsa len, vďaka piatim setom z nedele mi ostala u kolegov nejaká podlžnosť :) Bavili sme sa o všetkom možnom a na pretras prišiel aj náš Juraj. Bol som veľmi rád, že všetci o ňom rozprávajú nielen ako o výbornom rozhodcovi, ale predovšetkým ako o skvelom človeku, kamarátovi, ktorý viac ako o svojich úspechoch hovorí radšej o úspechoch iných. :)

Dnes nás už čakajú ďalšie stretnutia. V tom prvom, ktré budú rozhodovať Nondas a Vlado to bude boj Slovincov a Bulharov. Dovolím si tvrdiť, že tieto tímy už bojujú o čo najlepšie umiestnenie pred osemfinále. V druhom stretnutí sa stretnú domáci Česi s Černohorcami. V tomto zápase už pôjde obom tímom o všetko, pretože kto prehrá, stratí šancu na postup do ďalších bojov. Takže ma čaká opäť náročný zápas, pretože v ňom budem robiť dvojku Ricardovi z Portugalska. Držte nám prosím palce.

5. 9. 2021

Peknú nedeľu priatelia.

Majstrovstvá Európy sa nám rozbehli naplno a tu v Ostrave máme za sebou už dva hracie dni. Naša skupina sa hrá v Ostravar Aréne, ktorá po svojom slávnostnom otvorení v roku 1986 patrí medzi dominanty Ostravy a je domovským stánkom hokejového klubu HC Vítkovice Ridera. S kapacitou 12 500 divákov je jednou z najväčších viacúčelových hál v Českej republike a medzi najvýznamnejšie podujatia v tejto hale určite patrili MS v ľadovom hokeji v rokoch 2004 a 2015, MS v basketbale žien 2010, či tenisové stretnutia Davis cupu a Fed Cupu. Vstup do haly je povolený aj divákom, za podmienok podobných naším – zaočkovaní, testovaní alebo ľudia po prekonaní COVID 19.

Prvý deň sa hrali tri stretnutia. V stretnutí Talianska s Bieloruskom som účinkoval ako druhý rozhodca a spolu s Milanom Rajkovičom sme veľa práce nemali. „Prehrali“ sme len jeden challenge, pri dopade lopty na ihrisko. Milan zobral verdikt čiarového – aut, ale video nakoniec ukázalo, že lopta predsa len mierne chytila z vonkajšej strany aj čiaru. Ináč bolo našťastie všetko v poriadku. Ukázala sa jasná prevaha talianského tímu, ktorý vyhral 3:0. V druhom zápase si Bulhari poradili s Čiernou horou rovnako hladko 3:0. V tomto stretnutí som pôsobil ako videorozhodca, veľa práce som nemal a moje verdikty potvrdili verdikty mojich kolegov na ihrisku. V treťom stretnvutí nastúpili domáci Češi proti favorizovaným Slovincom. Domáci hrali s mimoriadnym nasadením a porazili Slovincov nečakane 3:1. Za zmienku stojí, že v tomto zápase sa ukázala obrovská osobnosť Vlada Simonoviča, ktorý vedel vyriešiť aj horúce situácie jediným pohľadom.

Včera sme mali na programe len dva zápasy. V tom prvom, kde som sedel ako rezervný rozhodca si napravili svoju reputáciu Slovinci, ktorí zdolali Čiernu Horu jednoznačne 3:0. V druhom stretnutí, pred slušnou diváckou kulisou nastúpili domáci Češi proti Bielorusom s cieľom potvrdiť dobrú formu z predchádzajúceho dňa. Napokon sa však na konci zápasu tešili ich hostia, možno aj preto, lebo domáci hráči akoby hrali so zviazanými rukami, chýbala im ľahkosť z predchádzajúceho zápasu. Prvý prehratý set Bielorusom oplatili pomerne jednoznačne. Po šesťminútovej prestávke, ktorá je tu vždy medzi druhým a tretím setom však dominovali len Bielorusi, ktorí napokon vyhrali 3:1.

Dnes nás opäť čakajú dve stretnutia a ja sa predstavím hneď v tom prvom ako prvý rozhodca. Nastúpia v ňom domáci Češi, ktorí dnes vyzvú Bulharov. Očakávam náročný zápas a opäť silnú domácu kulisu, ktorá bude hnať domácich za každým bodom. Tak mi prosím držte palce.

3. 9. 2021

Ahojte priatelia, kamaráti.

Tak som tu. V Ostrave, v dejisku skupiny B CEV Eurovolley 2021 na svojom prvom seniorskom šampionáte. Plný očakávaní, ale predovšetkým rešpektu voči stretnutiam, ktoré ma tu čakajú.

Pricestoval som už v stredu popoludní. Cesta prebehla hladko a príjemne aj vďaka mojej návšteve u Juraja Mokrého a jeho rodiny, s ktorými som pri chutnom obede strávil príjemnú hodinku. V hoteli som zistil, že je uzavretý len pre účastníkov ME a od včera sa do neho dostaneme len s akreditáciou na krku. V priebehu pár minút som sa stretol s naším bývalým kolegom, ale stále výborným kamarátom Martinom Hudíkom, ktorý sa tu v pozícii „referee managera“ bude starať o náš komfort počas celého diania. Pospomínali sme pri káve na staré dobré časy, keď sa pri nás objavil kolega Vlado Simonovič zo Srbska, ktorého sme mali možnosť vidieť ako prvého rozhodcu finálového stretnutia mužského finále OH Tokyo 2020. A keď som spomenul Vlada, tak Vám predstavím aj ďalších kolegov, ktorí tu s nami sú: Milan Rajkovič z Chorvátska, Wim Cambré z Belgicka, Epaminondas Gerothodoros z Grécka a Ricardo Ferreira z Portugalska, ktorý bol našim hosťom počas predchádzajúcich ME žien v Bratislave. No a nakoniec nesmiem zabudnúť na nášho šéfa, rozhodcovského delegáta Petra Končnika zo Slovinska, ktorého asi nemusím nejako zvlášť Slovákom predstavovať, pretože bol na Slovensku niekoľkokrát ešte ako medzinárodný rozhodca a neskôr ako rozhodcovský delegát a priateľov má u nás viac než dosť.

Včerajší deň už bol pracovný. Dopoludnia sme mali prvý míting, kde sme sa v stručnosti oboznámili s tým, čo nás tu čaká a neminie. Aj keď nie sme v takej bubline, v akej bol Juraj počas VNL, boli sme dôrazne požiadaní, aby sme sa vyhýbali verejným priestorom či doprave. Dokonca máme zakázané navštevovať aj v hotelové wellnes centrum a fitness centrum, nakoľko sú otvorené aj pre verejnosť. Jednoducho povedané, aj tu sa robí všetko pre minimalizáciu rizika prenosu koronavírusu a tým aj skomplikovaniu priebehu šampionátu. Na konci mítingu sme si napísali test, ktorý mal dve časti. V tej prvej sme odpovedali na pár otázok, súvisiacich s dvoma videami, ktoré sme si pred tým pozreli a v druhej časti to bolo dvadsať otázok s možnosťami. Tu by som všetkým odporcom našich testov chcel napísať, že aj my sme mali asi tretinu „negatívne ladených“ otázok. A pri niektorých bolo správnych aj viac možností. To len tak, na okraj. Výsledky testov síce nepoznáme, ale keďže máme všetci na dnešný deň nominácie, asi sme všetci napísali na požadované percentá :-)

Podvečer nás čakala lekárska prehliadka, ktorej zjednodušené výsledky v mojom prípade sú: Vidím, počujem, srdce mi bije, tlak je 130/75, moja výška, váha a tým pádom aj BMI sú v stanovených normách a tak som spôsobilý aj po zdravotnej stránke vykonávať funkciu rozhodcu.

Nakoniec nasledovala praktická časť nácvikov, do ktorej nás ale veľmi neťahali. Martin s deckami všetko nacvičil ako mal. Tak sme si len štyri krát vyskúšali protokol so všetkými svetelnými efektmi hymnami a šli sme na večeru, kde sme sa dozvedeli nominácie na dnešné stretnutia. Mňa dnes čaká v pozícii druhého rozhodcu stretnutie Taliansko – Bielorusko, v ktorom budem asistovať Milanovi Rajkovičovi. V druhom stretnutí sa stretnú Čierna Hora s Bieloruskom a v tomto stretnutí budem pôsobiť ako videorozhodca. Tak mi prosím držte palce, aby som do turnaja vstúpil správnou nohou.

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri