Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Dušan Daruľa a Marian Kováčik nás reprezentovali na MS stredných škôl v Toulone

14. júl 2012

V dňoch 2.-10.6.2012 by ste Dušana Daruľu a Mariana Kováčika márne hľadali doma na Slovensku. Naši dvaja extraligoví rozhodcovia, ktorí už roky patria k tým najskúsenejším, dostali možnosť vyskúšať si aj "vôňu levandule". Zúčastnili sa spolu s našimi družstvami Majstrovstiev sveta stredných škôl vo Francúzskom Toulone. Tu je pár riadkov priamo od nich:

"Kolegyne, kolegovia, vďaka prezídiu AVR dostalo sa mne a Mariánovi Kováčikovi cti reprezentovať Slovensko ako rozhodcovia na Majstrovstvách sveta stredných škôl v Toulone (Francúzsko). Za účasti 57 teamov z 37 krajín a 5 kontinentov sme absolvovali 8 dňový kolotoč volejbalových zápasov.

Mali sme možnosť si naplno užiť atmosféru takéhoto veľkého turnaja  a aspoň na vlastnú kožu vyskúšať to, o čom sme počuli od svojich kolegov, medzinárodných rozhodcov, pri ich potulkách volejbalovými turnajmi.

Po 20 hodinovej ceste autobusom sme docestovali do Toulonu, kde nás ubytovali mimo našej výpravy (dievčatá a chlapci COP Nitra). Technickým mítingom, prvou delegáciou, začala naša púť turnajom. Hralo sa v 15 halách, ktoré boli v okolí mesta Toulon, mne sa nepodarilo pískať v jednej hale dvakrát.  Priatelia vybavenosť ,veľkosť hál, technické zabezpečenie a ochota usporiadateľov im môžeme len závidieť. Troška nás zarazil voľný prístup pri doprave na zápasy, kde z úsmevom riešili časové meškania minibusov.  S našou skromnou slovníkovou angličtinou aj za pomoci našich českých kolegov (za čo im chcem  touto formou poďakovať) sme si začali vychutnávať  príchuť zápasov  a večerov s kolegami z celého sveta. Vďaka tomu sme stretli aj kolegov , ktorí boli na medzinárodných kurzoch  s Tutim Juráčkom, Peťom Högerom a poznajú aj viacerých, s ktorými pískali. Čo nás milo prekvapilo bola skutočnosť, že máme vo svete veľký kredit ako rozhodcovia, čo sa myslím podarilo udržať aj nám dvom. Ako sa vraví: „Ťažko na cvičisku a ľahko na bojisku.“ To ako sme pripravovaní na seminároch  nám potom veľmi pomáha v zápasoch.

Záverom  by som sa chcel poďakovať za dôveru, ktorú sme myslím nesklamali. Až na takomto turnaji si človek uvedomí, aké možnosti má, keď si vyberie správnu cestu. Stačí sa zodpovedne pripravovať na seminároch, v našich súťažiach naberať skúsenosti a kurzom sa stať medzinárodným rozhodcom. No a naďalej  uplatňovať, čo sa naučil, hlavne robiť čo ho baví – pískať volejbal.

S pozdravom,

Dušan Daruľa"

"Ahoj Juraj. Pokúsim sa dať na papier zopár dojmov z Francúzka. Po 20 hodinovej ceste sme prišli na miesto do Toulonu vo Francúzku. Hneď pri ubytovaní sme zažili prvý šok keď nás, teda mňa a Dušana Daruľu oddelili od výpravy a ubytovali úplne inde. Druhý šok nás čakal, ale s tým sme aj rátali, na druhý deň na porade rozhodcov. Angličtina skoro na bode mrazu a tam sa určovali a prejednávali podmienky pre celý turnaj. No mali sme malú dušičku. Ešteže sme sa predchádzajúci večer zoznámili s kolegami z Čiech a tí nám pomohli v našich ťažkých chvíľach.priznám sa nebolo mi všetko jedno. Ale zvládli sme to,hodne nám pomohli kamaráti z Čiech a potom to už nebolo až také najhoršie. Postupne sme sa osmelovali, niečo sa na nás nalepilo aj z angličtiny. Po večeroch pred spaním sme preberali slovíčka, vety. Dorozumievanie s kolegami rozhodcami bolo celkom dobré. Boli tam kolegovia z bývalej Juhoslávie, Ruska, Poliaci, Bulhari, s týmito sa dalo dorozumieť celkom v pohode. S tými ostatnými všeliako, rukami, nohami ale hlavne, dohovorili sme sa.
Čo sa týka ubytovania, bývali sme mimo mesta, v nejakom rekreačnom zariadení. Bývali sme v bungalove,mali sme každý svoju izbu, spoločnú kuchyňu a kúpeľňu WC.
Strava: Raňajky stále to isté, cereálie, bageta, maslo, džem, káva a džús. Na obedy sme chodili do školských jedální, podľa toho, kde sme pískali. Zaujímavé bolo, že za celý čas sme nemali ani raz polievku. Francúzi ju asi nejedia. Večere boli dosť bohaté,t am kde sme bývali. Denne sme pískali po jednom zápase, akurát 1 deň dva zápasy. Na zápasy sme cestovali rozhodcovia mikrobusom, do každej haly štyria. Hralo sa tuším v 14 halách denne a cestovali sme od 30 min do 1 hod.Takže ciest sme si užili až-až. V stredu sme mali voľno,domáci nás zobrali na výlet loďou, potom na obed a poobede k moru. Vcelku vydarený deň, až na more, ktoré bolo veľmi studené.
Veľa z Toulonu sme nevideli, nakoľko po odpískaní zápasov sme boli dopravení do miesta bydliska, ktoré bolo vzdialené min. 20-30 min cesty autom.
Ja mám aspoň jeden veľmi pekný zážitok. Po odpískaní zápasu som mal asi hodinu voľno a hala bola pri Toulonskej vlakovej stanici. V ten deň sa hralo finále ragbyovej ligy a na stanici sa schádzali fanušikovia domáceho tímu. Vidieť 10000 ľudí, aspoň tak hovorili domáci usporiadatelia, to je zážitok. Zamiešal som sa medzi nich, spravil pár snímkov, prechádzal sa medzi nimi. Bolo to niečo fantastické.
Zažili sme aj večer národov, kde si každá krajina pripravila a potom aj predviedla krátky program. Po celotýždňovom zápolení prišiel posledný deň a finále turnaja, ktoré malo vinikajúcu úroveň. Po záverečnom ceremoniáli sme sa pobalili a večer po 23 hodine vyrazili na srastiplnú 20 hodinovú cestu domov.
Keď mám zhrnúť týždňový pobyt vo Francúzku: športová úroveň bola rôzna, spoločenská bola veľmi dobrá, získali sme veľa nových priateľov, podelili sme sa o svoje skúsenosti a pod. Zistili sme, že pre Francúzov nejaká pol hodinka nerobí žiadny problém, že majú krásne haly, ktoré im môžeme závidieť, ľudia sú tam srdeční, majú krásne mesto, prírodu.
Toľko by som asi povedal v skratke o svojom výlete, za ktorý som Vám v prezídiu AVR a konkrétne Tebe Juraj, veľmi povďačný. Pokúsim sa poslať nejaké fotky.

Ahoj Marián"

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri