Extraligová rozlúčka Zdenka Fatrdlu - doplnený rozhovor
26. november 2012V sobotu 17. novembra 2012 sa v Pezinku rozlúčil so slovenskou extraligou jeden z najskúsenejších slovenských medzinárodných rozhodcov Zdenko Fatrdla. Rozlúčka to nebola dobrovoľná - vekový limit pre pôsobenie na medzinárodnej scéne i v domácej extralige je 55 rokov a Zdenko tento vek dosiahol na jar v tomto roku. Na stretnutí VTC Pezinok vs. COP NItra mu ako dvojka asistoval Andrej Gerboc a na čiaru ho prišli podporiť "gratulanti" Igor Porvazník a Juraj Mokrý.
Zdenka ešte čakajú tri medzinárodné stretnutia. Jedno bude v Gödöllö s ďalším "končiacim" - Dušanom Dovičovičom a to úplne posledné bude stretnutie Európskej ligy majstrov v Zürichu 11. decembra 2012…
Zdenko, ďakujeme!
Rozhovor so Zdenkom Fatrdlom
Kedy a prečo si začal s rozhodovaním volejbalu?
Môj prvý rozhodcovský seminár bol na jeseň roku 1976 v Bratislave. Vedúcim seminára bol pán Herzán. Mal som vtedy 19 rokov a absolvoval som rozhodcovský kurz spoločne s Dušanom Hudekom, ktorý zanechal "pískania" už dávnejšie.
K pískaniu volejbalu nás oboch pritiahol Dido - Dušan Dovičovič. Dido bol už vtedy "starý pes", lebo robil kurz o rok skôr :-).
Robil si si počas svojej kariéry nejakú štatistiku zápasov? Koľko medzinárodných a extraligových stretnutí si odrozhodoval?
Presnú štatistiku odrozhodovaných stretnutí som si viedol do roku 1984. Vtedy na jeseň sme sa celá rodina presťahovali do Petržalky.
Pri sťahovaní sa stratila moja štatistika a tak som v nej nepokračoval.
Čo sa Ti na rozhodovaní páčilo najviac?
Samotný volejbal je krásna a dynamická hra, pri ktorej som mal možnosť spoznať množstvo ľudí a zažiť pekné chvíle.
Ktorý zápas by si hodnotil ako svoj najväčší úspech (môže ich byť aj viac)?
Nikdy nezabudnem na atmosféru pri zápase vo vtedajšej federálnej extralige mužov, keď som bol nadelegovaný ako prvý rozhodca spoločne s Ivanom Majerčákom na semifinále play-off Žilina vs. RH Praha. Na Bôriku bola hala vypredaná, ľudia sedeli aj na schodoch. Srdce som mal v krku a asi by sa mi nikto "krvi nedorezal".
Zápas nám obom aj vďaka Ivanovi Majerčákovi vyšiel na výbornú. Domáci síce prehrali po 5 setovej dráme 2:3, ale bol to fantastický volejbal.
Ďalším nezabudnuteľným stretnutím bol zápas EX mužov VKP vs. Humenné v ročníku 2005/2006. Stretnutie trvalo 101 minút, na body skončilo 119:118 a rozhodoval som ho spoločne s Peťom Holanom - Krtkom. Takže spoločne s Krtkom sme boli pri stredoeurópskom rekorde v "dĺžke" setu. Druhý set totiž skončil 48:46 a štvrtý set "iba" 30:28. Bol to pre nás veľký zážitok, ktorý by som želal zažiť nielen všetkým volejbalovým fanúšikom, ale hlavne kolegom rozhodcom.
Určite sem patria aj mnohé ďalšie stretnutia z medzinárodných výjazdov, no na to niet toľko času a priestoru.
Na ktorý zápas spomínaš v najhoršom?
Určite som zažil aj taký zápas, no tých bolo za celú dobu len pár. S odstupom času si spomínam len na tie vydarené. Na tie "pokazené" som akosi zabudol. Asi je to vekom… :-)
S kým si rozhodoval najčastejšie?
Najčastejšie to boli za tie roky delegácie s mojim veľmi dobrým priateľom Didom.
Poznáme sa od našich 6 rokov a verte, že je to super, ak Vám stačí cez zápas pohľad na kolegu a bez slov viete v okamihu všetko potrebné. Okrem Dida to boli hlavne chlapci z BA.
Máš nejakého obľúbeného kolegu, s ktorým by si si trebárs ešte zapískal?
Určite sem patrí Dušan Dovičovič (Dido), Peter Holan (Krtko), Miroslav Juráček (Tutinko), Igor Porvazník (priateľ z Mikro), Juraj Mokrý (Morky) a dá sa povedať, že by som mohol menovať veľkú časť hlavne z AM a z A "súpisky" rozhodcov.
Počas svojej rozhodcovskej kariéry si sa aktívne podieľal aj na funkcionárčení - chode komisie, resp. asociácie rozhodcov. Aké pozície a kedy si zastával?
Asi 3 či 4 sezóny, niekedy do roku 1990, som robil delegácie pod Jozefom Urmínom.
Bol som pri tom, keď sa "rodila" AVR. Myslím, že to bolo koncom roka 1992 v Prahe, kde som čítal oficiálny list, v ktorom sme federálnej rozhodcovskej komisii ČSFR oznámili vznik AVR na Slovensku. Bol to vtedy veľký šok pre kolegov z Čiech a Moravy, že sme tak pokročili.
Potom som bol nejakú dobu prezidentom AVR SR až do VZ AVR na Donovaloch, keď po mne nastúpil do tejto funkcie dnes už nebohý Karol Dittinger. Tomuto človeku, okrem mnohých ďalších, vďačíme spoločne s Didom, že sme sa konečne v roku 1991 (Dido), resp. v roku 1992 (ja) stali medzinárodnými rozhodcami. Dovtedy akosi nevychádzal postup pri kvalifikáciách federálnych rozhodcov na medzinárodný kurz na rozhodcov zo Slovenska.
Čo plánuješ teraz? Ostaneš nejako pri volejbale?
Zatiaľ neviem, no najprv príde oddych a relax. Tuším však, že bez volejbalu asi dlho nevydržím.
Neľutuješ svoje rozhodnutie obetovať veľkú časť života rozhodovaniu volejbalu? Prečo?
Neľutujem, určite by som sa rozhodol rovnako ako to bolo v roku 1976. Osobne si myslím, že každý chlap by mal mat poriadneho zmysluplného "koníčka".
Pre mňa to bol hlavne volejbal, okrem mojej práce. Sú za tým schované obrovské množstvá zážitkov a stretnutí, i keď často idú na úkor rodiny. Rozhodovanie treba robiť s láskou a hlavne nezištne.
Aké rady by si dal svojim mladším/menej skúseným, resp. začínajúcim volejbalovým rozhodcom?
Ak sa chcete stať dobrým volejbalovým rozhodcom a naozaj to robiť dobre a nezištne, tak musíte túto hru mať radi.
Nikdy nesmiete mať pocit, že viete všetko a nič Vás nemôže prekvapiť. Život Vás vždy niečím prekvapí. Pískajte s chuťou, nikdy nerobte na ihrisku policajta, i keď musíte vedieť pravidlá najlepšie zo všetkých účastníkov stretnutia. Rozhodujte čo možno najviac stretnutí ako sa dá. Iba nekonečná prax, okrem Vašich znalostí pravidiel, prinesie úspech.
Bez pátosu hovorím, že rozhodovanie je akýmsi druhom poslania, ktoré keď sa robí dobre, prináša všetkým okolo len príjemné zážitky.
Všetkým kolegom želám, aby boli lepší ako som bol ja…
Ďakujeme za rozhovor.
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Best wishes pred 12 rokmi
Dear Slovakian Referees, I wish all the best International VB Ref. Mr. Zdenko Fatrdla, and our colleaugue Dusan Dovicovic who are finish your long refeering carriere. In the future, I thing that we will see somewhere around the Europe, but now as CEV tehnical supervisors. And for the other Internationals many greeting , speciali for my personal friend Juraj Mokry. Tomislav Kramar, CEV VB and BV Supervisor from Croatia
Odpovedať
