Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Fedor Tiršel na EIRCC 2021 v talianskom Caorle

22. december 2021

V období od 11. do 21. decembra 2021 prebieha v talianskom Caorle (provincia Veneto, resp. Benátsko) Európsky kurz kandidátov medzinárodných rozhodcov. AVR v spolupráci so SVF nominovala dvoch kandidátov, ktorí sa v konkurencii ďalších talentovaných slovenských nádejí „prebili“ národnou kvalifikáciou, Filipa Moravčíka a Fedora Tiršela. Z dôvodu oveľa väčšieho počtu prihlášok, ako ponúknutých miest, bol CEVom akceptovaný len Fedor. Pravdepodobne zavážilo kritérium veku, pretože i s prispením pandemickej situácie, CEV obmedzil ponuku kurzov. To viedlo k navýšeniu záujmu zo strany národných federácií a tlak na extra kritériá. Ako je zvykom, Fedor nám zo zahraničného výjazdu priblíži novinky a svoje postrehy.

Deň 0.

Ahojte, zdravím z Talianska! Nultý, nazvime ho cestovný deň, prebehol bez najmenších komplikácií. Ako jeden z mála som sa rozhodol cestovať vlakom, pretože z Viedne ide priamy spoj do Trevisa, kde bol jeden z pick-up bodov. Časovo to v porovnaní s autom, resp. lietadlom vyšlo len o 1 hodinu naviac. A čo si budeme hovoriť, letiská v dnešnej dobe nie sú úplne miesta, kde chcete tráviť veľa času...

Po príchode som musel prejsť AG testom na Covid-19, krátko som sa pozdravil s ostatnými účastníkmi a šiel sa nahlásiť našim dvom lektorom Zorici Bjelic (SRB, prezidentka ERC) a Jarmovi Salonenemu (FIN, člen ERC). Tí boli v záprahu, keďže každý účastník musel prejsť krátkym (cca 15 minútovým) interview, kde sa overila úroveň angličtiny a znalosť pravidiel. Na mňa prišiel rad až okolo polnoci, kedy sme sa so Zoricou zhodli, že ráno múdrejšie večera.

Deň 1.

Vstal som tak akurát, aby som sa stihol naraňajkovať a presunúť sa z náhradného hotela do hotela, kde bude prebiehať kurz (ten totiž nemal kvôli nejakej rodinnej oslave v sobotu dostatok voľných jedno-izieb). Nasledovalo odložené interview, kde sme si zopakovali novú úpravu pravidla o výnimočnom striedaní pri vylúčení a diskvalifikácii. Prešiel som. Oficiálny začiatok kurzu sa klasicky odštartoval predstavením všetkých účastníkov.

K Zorici a Jarmovi sa telemostom virtuálne pripojil aj Sandy Steel (SCO, člen komisie pre pravidlá hry, FIVB ), ktorý povedie výklad pravidiel. Je nás tu nakoniec 27 účastníkov, vcelku zaujímavá zmes národov. Posúďte sami:

• Enri Zenullari (Albánsko)
• Milena Keser (Rakúsko)
• Robin Schoenmakers (Belgicko)
• Dijana Vidovic (Bosna a Hercegovina)
• Tin Vedris (Chorvátsko)
• Dimitris Koukounis (Cyprus)
• Nicklas Kjaer Thomsen (Dánsko)
• Diana Rico Sanchez (Španielsko)
• Marko Oravainen (Fínsko)
• Mathilde Hayaux Du Tilly (Francúzsko)
• Sebastian Jacob (Francúzsko)
• Mikheil Guniava (Gruzínsko)
• Lars Wuhnow (Nemecko)
• Cesare Armandola (Taliansko)
• Michele Brunelli (Taliansko)
• Serena Salvati (Taliansko)
• Istref Elezaj (Kosovo)
• Rolands Pisevs (Lotyšsko)
• Jelena Mitrovic (Čierna Hora)
• Mark-Jan Wijnstra (Holandsko)
• Thomas Transeth (Nórsko)
• Wojciech Glod (Poľsko)
• Andrei Savu (Rumunsko)
• Marko Rozej (Slovinsko)
• Zoran Radovanovic (Srbsko)
• Helena Persson (Švédsko)

Angličtina plus-mínus dobrá, možno by som napočítal na jednej ruke tých, čo trochu bojujú. Vyzerá, že budeme dobrá partia – nik sa nestráni, všetci spolupracujeme a mimo pracovné/volejbalové rozhovory som sa už dozvedel aj čo-to zo súkromných životov. Celý deň sme mali teoretické prednášky, ktoré sa venovali jednotlivým sekciám z pravidiel a Case booku. Večer nás čakal krátky test z pravidiel, nič hrozného, skôr taká opakovačka toho, čo sa za deň stihlo.

Deň 2.

Hneď z rána na ostro... písali sme CEV test na nečisto. Dovedna 44 otázok, jedna až „x“ správnych odpovedí, žiadne dopisovanie, čas 60 minút. Prvý pocit bol jemne váhavý, keďže jedna časť sa venovala aj challengu, ktorý nemám úplne ešte pod kožou. Tam som išiel vyslovene pocitovo a sedliackym rozumom. Kolegovia z väčších federácií mali v tomto smere povedzme výhodu, u nich je challange systém už bežne používaný. Uvidím, ako to nakoniec vyjde, minimálne ale viem, kde mám upriamiť svoju pozornosť pri samoštúdiu.

Následne nás prišiel privítať jeden z viceprezidentov talianskej federácie. Poprial veľa zdaru a úspešný štart do nových výziev. Nasledovalo spoločné fotenie a čas na kávu a diskusiu ohľadom testu. Zvyšok dňa sme strávili opäť teoretickou prípravou, k pravidlám pribudol ešte i elektronický zápis. A aby sme sa nesťažovali, tak večer bol ďalší rekapitulačný test.

Deň 3.

Dnes len teória, elektronický zápis (praktické odskúšanie na zápase z YouTubu), cez obednú pauzu krátka prechádzka po Caorle (malé, ale pekné mestečko, srší z neho pohoda) a večer sme mali možnosť nahliadnuť do svojich CEV skúšobných testov. Mal som 86 %, čo nebol úplne zlý výsledok (80 % je minimum na absolvovanie jednej z častí kurzu). Nejaké chyby v challange, niečo málo v bloku, a niečo málo aj v chytákoch. Dávam do pozornosti večným frflošom, že naše testy, ktoré obsahujú maximálne dvojitú negáciu, sú prechádzkou ružovým sadom. V angličtine sa dá vyhrať s rôznymi pascami typu: may, can, could, should, have to, ...

Večer nás naši traja kolegovia z Talianska vytiahli do miestneho baru, kde sme si dali jedno zaslúžené pivo. Samozrejme sa dosť diskutovalo o teste. Podľa všetkého boli dve otázky (zakázaný blok a menovanie libera), kde sme všetci spravili rovnaké chyby. Takže sme asi niečo zle pochopili alebo sme odhalili chybu. Kto vie... spýtame sa zajtra Sandyho, ktorý daný test pripravoval. Zajtra nás čaká konečne aj nejaká prax, tri ženské priateľské zápasy (dva hrané sety, do 15 bodov). Presun z hotela cca hodinu, takže príležitosť podiskutovať alebo pospať. Ešte nie som rozhodnutý, čo z toho zvolím.

Deň 4.

Dopoludnia nás čakalo ešte dokončenie teórie k e-scoresheetu. Prešli sme si niektoré neštandardné situácie, ktoré ale sem-tam i v zápasoch CEVu nastávajú. Ďalej sme sa venovali používaniu tabletov a inštruktáži trénerov, ako správne tablet v zápasoch používať. Z tejto teoretickej časti som si odniesol informáciu, že používanie tabletov je vítanou pomocou pre rozhodcov, ale v žiadnom prípade ich netreba považovať za zdroj pravdy (oneskorenie aktualizácie údajov, chyby pri prenose, atď.). V krátkosti sme ešte prebrali organizáciu zajtrajšieho písomného testu, ktorý bude započítavaný do celkového hodnotenia. Podľa slov Zorice to bude niečo úplne iného, ako sme si mali možnosť vyskúšať predvčerom.

Po dobrom obede sme sa kolektívne presunuli do mestečka Lignano, kde nás čakala prax. Jeden z tímov ženskej A2 série (CDA Talmassons) súhlasil s odohraním troch modelových zápasov, na dva hrané sety do 15 bodov. Prišli sme v hodinovom predstihu a rozložili si „fidlátka“ v podobe e-scoresheetu, tabletov a komunikačného systému Vokkero. Michele Brunelli, ktorý je na kurze ako účastník, je zároveň aj zamestnancom DataVolleyu, takže to bolo celé v jeho réžii. Keďže nás je 27 účastníkov a na jeden zápas je potrebných 8 ľudí (R1, R2, L1-4, zapisovateľ a asistent), tak sa dnes na každého nedostalo. Tí, čo neboli priamo v zápase, fungovali ako pozorovatelia. Takže som pozorne pozoroval a robil si poznámky.

Deň 5.

Ráno nás čakal tkz. debrief, kde sme rozoberali jednotlivé situácie zo včerajších modelových zápasov. Dosť toho bolo okolo rytmu signalizácie a posudzovania prvého odbitia. Kolegovia, ktorí boli na kurte, boli vyzvaní, aby svoj výkon zhodnotili. Self-assessment je jedna z nových techník, ktoré sa v rámci medzinárodného volejbalu derú do popredia. Väčšina vystihla svoj výkon presne tak, ako ho vnímali aj Zorica, Sandy a Jarmo. My ostatní sme pridali naše postrehy a nakoniec sa z toho všetkého rozvinula pekná diskusia.

Po krátkej prestávke na kávu sme boli rozdelení do dvoch skupín a dostali sme oficiálny FIVB test. 40 otázok, 60 minút. Niečo formou krúžkovania správnych odpovedí, niečo formou pravda/nepravda a cca 6 dopisovacích otázok (zväčša definície ako napr. blok, dokončená rozohrávka, atď.). Zvolil som stratégiu, že na prvý priebeh odpoviem na otázky, ktoré sú mi jasné a viem ich zodpovedať do pár sekúnd. V ďalšej iterácii som sa dostal k otázkam, ktoré mali v sebe nejaký háčik (či už otočený význam alebo jedno zo slovíčok may, can, should, must). Úprimne, tých 60 minút bolo tak na hrane. Mal som podvedome tendenciu veci nedočítať úplne do konca, keď som v texte zaznamenal nejaké vyhovujúce kľúčové slovo, resp. spojenie. Môj okamžitý pocit, po odovzdaní a zrekapitulovaní si svojich odpovedí, bol zlý. Vedel som, že som chyboval určite v 5 otázkach. Tak snáď to nebude úplná katastrofa.

Poobede opäť hromadný presun na modelové zápasy. Tentokrát pre zmenu smerom k Benátkam a do mužského klubu, ktorý hrá taliansku sériu B. Podobne ako včera, nachystal sa e-scoresheet, tablety, Vokkero a vrhli sme sa do rozhodovania. V jednom zo zápasov som pôsobil ako asistent zapisovateľa. Zapisoval Zoran zo Srbska (hovoril lámanou slovenčinou, keďže pochádza od Vojvodiny), ktorý s e-scoresheetom jemne bojoval, tak som sa mu snažil aspoň trošku vypomôcť.

Deň 6.

Dopoludnia opäť prebehol debrief a po ňom ešte krátka prezentácia od Sandyho nazvaná 16 nepísaných pravidiel volejbalu. Ako motto som si odniesol, že ak si myslím, že sa niečo v rozohrávke stalo, tak sa to nestalo. Následne sme boli opäť rozdelení do dvoch skupín a začalo sa tkz. verbálne preskúšanie. Keďže všetci z našej balkánskej mafie boli z objektívnych dôvodov u Jarma, ja som skončil u Zorice. Pohovor sa niesol v duchu priateľského rozhovoru. Najskôr som sa dozvedel svoj výsledok z testu a následne sme si prešli niektoré chybné odpovede, ktoré som zodpovedal ešte raz. Dosiahol som len 84 %, čo považujem za moje zlyhanie. Uškodil som si v otázkach, kde som zamenil pravdu za nepravdu, takže som ich zodpovedal presne naopak.

Následne som dostal ešte tri otázky z Case booku a Guidelineov. Jedna sa týkala zadného nahrávača a protihráča, ktorý mu zablokoval úder (bolo dôležité posúdiť pozíciu nahrávačových rúk – či sa pokúšal nahrať alebo uskutočnil útočný úder). Ďalšia otázka bola ohľadom odohratia lopty nad stolíkom zapisovateľa u súpera (novinka, resp. zmena v Case booku) a ešte sme sa bavili ako má R2 vyriešiť situáciu, keď s ním chce diskutovať tréner. Tu si myslím, že som všetko zvládol veľmi dobre.

Skúšanie prebiehalo až do cca 16:00, následne sme sa presunuli len v rámci Caorle do haly, kde sa podvečer začali regionálne majstrovstvá mužov zo série C. Ani dnes sa mi toho moc neušlo, bol som „len“ zapisovateľ. Mal som ale konečne možnosť si vyskúšať Vokkero. Úplne neviem ako sa k tomu postaviť, v prázdnej hale to môže fungovať uspokojivo, ale neviem si to predstaviť funkčné v hale, kde je viac ako 100 fanúšikov. Pískalo sa stále so 4 čiarovými rozhodcami.

Deň 7. – 8.

Víkend bol ako cez kopirák. Vždy ráno o 7:45 transfer do haly, príprava kurtu na zápas, následne dopoludnia 4 zápasy (2 zápasy x 2 kurty), obed a podvečer 6 zápasov. V sobotu som bol na čiare (už sme boli len dvaja čiaroví) a pôsobil som aj ako R2. Mali sme v zápase, kde som bol ako R2, zaujímavú situáciu, a možno aj preto si na náš debrief Zorica prizvala aj Sandyho (cez video hovor). Ten niektoré zápasy sleduje so streamu. Skúsim popísať situáciu... tréner poslal hráča na striedanie (fyzicky bol v zóne striedania), R1 ešte nedal pokyn na servis protihráča, zapisovateľ nestlačil buzzer, v momente keď som striedanie spozoroval, tak tréner hráča odvolal nazad, rukou som teda striedanie odmietol, v tom hráč pripravený na servis zaservíroval (pričom R1 nedal stále pokyn). Vyriešilo sa to tak, že R1 rozohrávku nechal zopakovať a udelili sme sankciu za zdržiavanie. Asi to nebolo úplne ideálne riešenie, ale k zdržaniu tam jednoznačne došlo (môj skromný názor). Zorica vravela, že je to ideálna situácia do testu alebo Case booku. Sandy by to vyriešil asi bez toho zdržiavania. Čo myslíte?

V nedeľu ma čakala už len jedna pozícia, ktorú som ešte nezastával – konkrétne R1. Dostal som príležitosť v jednom semifinálovom zápase. Ako dvojku mi robila Serena z Talianska a na čiarach som mal Helenu zo Švédska a Jelenu z Čiernej Hory. Dievčence odviedli skvelú prácu. Zápas nebol úplne ťažký, i keď sme sa dostali dva krát do tesnej koncovky. Inak k úrovni družstiev by som povedal, že to bol stred našej extraligy, resp. to lepšie z prvej ligy. Ako hodnotiaci bol tentoraz Jarmo, ktorý má trošku odlišnejší štýl ako Zorica. Viac dbá na detaily, ktoré nie sú výslovne spojené s výkonom. Mňa upozornil, že som dva krát bol mimo svoj pravidelný rytmus pri signalizácii. Keď som dostal slovo, tak som rozobral dve situácie, kde som si bol vedomý, že som zaváhal. Ušiel mi jeden „dvoják“ (podľa nastavenej latky by bol prísny, ale bol tam) a jeden hraničný blok zadného nahrávača (tam som si nebol úplne istý, či lopta hráča zasiahla v momente, keď mal ešte časť tela nad hornou páskou). Situácie sme si rozdiskutovali a Jarmo sa následne venoval Serene, ktorá tam mal tiež zopár zaujímavých situácií.

Deň 9.

Dnes je posledný oficiálny deň školenia. Tí, čo sa v piatok nedostali na rad pri verbálnom preskúšaní, dostanú dnes svoju šancu. Ja som mal v podstate už „odpracované“, tak som voľnejší deň využil na prácu a nákup nejakých suvenírov a darčekov. Poobede nás čakalo oficiálne zakončenie kurzu, kde sa s nami prišiel rozlúčiť viceprezident talianskej federácie Adriano Bilato a prezident regionálneho výboru Roberto Maso. Krátky príhovor mal aj Daniele Rapisarda, ktorého asi nemusím moc predstavovať. Tento rok bude končiť ako medzinárodný rozhodca, tak krátko zhrnul svoju kariéru a nezabudol nás motivovať a klásť na srdce, že sa stávame členmi novej rodiny. Potom mala Zorica ešte pár technických poznámok, čo nás v najbližších mesiacoch bude čakať v rámci CEVu (prvá delegácia by mala byť v apríli na jeden z kvalifikačných turnajov mládeže).

Záverom sme sa dozvedeli, ako sme dopadli. Kurz som úspešne absolvoval, žiaľ našla sa aj účastníčka, ktorá pohorela. V podstate bol problém v úrovni jej angličtiny a trošku asi aj v povahe. Večer nás čakalo už len odovzdávanie certifikátov, fotenie a slávnostná večera. Po večeri ešte jedno zaslúžené pivo s kolegami na hotelovom bare, pobaliť a spať. S kým to išlo, tak som a rozlúčil, niekoho som však už ráno na raňajkách nezastihol... Už  v noci sa začali čerství absolventi pomaly vytrácať domov.

Som rád, že som dostal túto príležitosť a nesklamal som. Stres a pocit zodpovednosti nielen za svoju osobu, ale aj za reprezentáciu AVR a SVF, boli veľké. A to nielen u mňa... ale o tom vám rozpoviem rád počas webinára.

Chcel by som sa poďakovať v prvom rade mojim najbližším, ktorí mi trpezlivo dávajú priestor k tomu, aby som sa volejbalu a pískaniu mohol plnohodnotne venovať. A samozrejme vďaka patrí aj všetkým vám, čo ste mi pomáhali, podporovali ma a verili vo mňa počas celej mojej doterajšej rozhodcovskej kariéry.

Fotogaléria

Video

• Tirsel_EIRCC_2021_v01.mp4
• Tirsel_EIRCC_2021_v02.mp4

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri