Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Fedor Tiršel sa zúčastnil medz. kurzu World ParaVolley v poľskom Elblagu

20. máj 2015

V dňoch 12. až 16. mája 2015 sa uskutočnil medzinárodný kurz rozhodcov World ParaVolley (WPV). Za AVR bol na tento kurz vyslaný Fedor Tiršel, ktorý sa po jeho úspešnom absolvovaní stal kandidátom na medzinárodného rozhodcu pre volejbal sediacich (sitting volleyball). Nasleduje zopár postrehov, ktoré Fedor spísal počas pobytu v poľskom Elblagu.

"Ahojte,

v pondelok 11. mája bol určený ako deň príjazdov. Ja som nakoniec dal prednosť ceste vlakom pred lietadlom. Odpadli mi starosti s batožinou a zdĺhavé prestupy po letiskách – vlak mi stál v centre Gdaňsku, odkiaľ som mal od usporiadateľa zabezpečený pick-up priamo do hotelu v Elblagu (vzdialený cca 70 km). Ráno v utorok 12. mája sme začali samotný kurz, a to konkrétne stručným predstavením každého z účastníkov kurzu. Nakoniec sa nás nazbieralo len 11, všetci z Európy:

• Kristina Arpas (HUN)
• Christian Battisti (ITA)
• Rolf Hoeks (NLD)
• Karolina Hryniewicz (POL)
• Jacub Hryniewicz (POL)
• Maciej Maciejewski (POL)
• Kwok Ng (GBR/FIN)
• Barbara Pakula (POL)
• Pavel Remizov (RUS)
• Fedor Tiršel (SVK)
• Eldar Zulfugarov (AZE)

Ďalší jedenásti nominovaní kandidáti z Afriky žiaľ nedorazili – hlavne kvôli problémom s financovaním alebo EU vízami. Podľa slov našich školiteľov, Pierre Farmer (CAN) a Janko Plešnik (SVN), tento fakt však umožnil rýchlejšie prejdenie teóriou (všetci z nás už mali nejaké medzinárodné skúsenosti alebo rozhodovali aspoň na národnej úrovni). Viac sme sa teda mohli venovať detailom ako filozofii pravidiel, guidelines, code of conduct a špecifikám volejbalu sediacich a plážového volejbalu stojacich.

V stredu 13. mája sa k nám pridala skupina najskúsenejších WPV aktívnych rozhodcov. Tí, pod vedením Gabriela Lotana (ISR), súčasne s nami absolvovali kurz technických delegátov a pozorovateľov. Takýto kurz sa konal zatiaľ len druhý krát v histórii WPV a zúčastnili sa ho:

• Joe Campbell (USA)
• Ebrahim Firouzie (IRN)
• Stephen Giugni (AUS)
• Ronaldo Tadeu Chaves (BRA)
• Dariusz Jasinski (POL)
• Mal-soon Jung (KOR)
• Toomas Murulo (EST)
• Anton Probst (GER)

Štvrtok 14. mája bol venovaný testu z teórie. Klasika... 50 otázok, 0 až 4 správne odpovede, celkovo sme na vyriešenie mali 90 minút. Zocelený testami AVR som tento test po druhej dôkladnej kontrole odovzdal s dostatočnou časovou rezervou, a aby som nerušil kolegov, šiel som sa prejsť do blízkeho historického centra.

Na obede podľa očakávania panovala vášnivá debata o každej z otázok – niektoré boli fakt chytáčiky a kolegovia, ktorí majú povedzme benevolentnejšiu predsezónnu prípravu, mali o zábavu postarané. Až v tejto chvíli človek naozaj docení poctivú prácu lektorov AVR, ktorí každý rok pre nás pripravujú predsezónne semináre a diaľkový test.

Poobede nám prvý krát zvýšil čas, tak nám miestny usporiadateľ turnaja operatívne vybavil návštevu neďalekého hradu v meste Malbork. Raritou je, že tento hradný komplex je vybudovaný nie z kameňa ale z tehiel. Počas 2. svetovej vojny bol skoro do základu zničený, ale postupom času prešiel kompletnou rekonštrukciou a vyzerá fakt nádherne. Nižšie pripájam zopár fotografií pre ilustráciu.

Konečne nastal deň D, piatok 15. mája začali Otvorené majstrovstvá Poľska vo volejbale sediacich. Zúčastnili sa ho družstvá z Japonska, Kazachstanu, Lotyšska a samozrejme z Poľska. Hralo sa súčasne na troch kurtoch, na každý zápas boli nominovaný dvaja rozhodcovia, 1 zapisovateľ (z nepískajúcich rozhodcov) a minimálne dvaja pozorovatelia. Niektoré zápasy boli obsadené aj dvoma čiarovými rozhodcami z radov miestnej mládeže, ale nebolo to pravidlom.

Pískol som si 3 zápasy (z toho 2 ako dvojka) a zapisoval som 2 zápisy. Po každom zápase nasledoval rozbor zápasu s príslušnými pozorovateľmi, čo bolo veľmi prínosné – človek mal v pamäti všetky situácie a ľahšie sa tým pádom komunikovalo. Večer sme mali ešte krátky debriefing, kde sme si spoločne prebrali najčastejšie sa opakujúce chyby.

No a v čom je vlastne ten volejbal sediacich odlišný od klasiky? Moc toho nie je, keďže WPV sa snaží kopírovať pravidla FIVB do maximálnej možnej miery. Áno sú tam určité špecifiká, ako napríklad:

• kurt má rozmer 10 x 6 m, sieť je vysoká 115 cm pre mužov a 105 cm pre ženy,
• smie sa blokovať súperovo podanie,
• pri kontakte s loptou musí hráč mať aspoň časť tela od zadku po ramená v kontakte s podlahou, tkz. lifting...

Pre mňa bola najväčšia zmena to, že človek musí de facto pozerať jedným okom na hru s loptou a druhým sledovať či sa hráč nedopúšťa liftingu. Rýchlosť samotnej hry je kapitolou samou o sebe, povedal by som že všetko je tak 3 krát rýchlejšie ako v klasickom volejbale.

Ja som bol jediný z celej skupiny, ktorý volejbal sediacich v živote nepískal (v podstate som ho videl na živo len raz, zvyšok len v televízii) – na Slovensku nie je žiadna liga a tým pádom ani žiadna príležitosť sa s týmto športom zoznámiť viac. Kolegovia z Poľska, Talianska, Holandska a Veľkej Británie v tomto smere boli ostrieľanejší, keďže u nich sa liga hráva už nejaký ten rok.

V sobotu 16. mája sa dopoludnia dohrávali skupiny a poobede sa hralo rýchle play-off. Mne sa ušli 2 zápasy, oba som bol ako jednotka, dvojku mi robil Pavel Remizov. Čo ma potešilo, prihliadnuc na moje malé skúsenosti, bola nominácia na ženské finále. V ňom sa stretli domáce Poľky proti Japonkám. Zápas nakoniec skončil výhrou Japoniek v pomere 3:1.

Po slávnostnom ukončení turnaja nasledovalo slávnostné predanie certifikátov úspešným absolventom oboch kurzov. Ja som nakoniec prešiel so známkou very good v teórii i praxi (a so mnou už len Kristina z Maďarska, ktorá rozhodovala mužské finále). Večer sme mali spoločnú slávnostnú večeru a potom sa už každý rozutekal domov.

Musím povedať že kurz i turnaj sa vydarili na výbornú – sprevádzala ich príjemná a povedal by som až rodinná atmosféra. Pre mňa to bola príležitosť zoznámiť sa detailnejšie s medzinárodným volejbalom a spoznať nových ľudí. Každý z kurzu bol niečím zaujímavý a mal za sebou bohatú históriu (olympionici, majstri sveta, ...), ale mne osobne najviac sadli Kwok z Fínska a Christian z Talianska.

Kwok je Angličan (akademik z Cambridge), ktorý sa kvôli rodine presťahoval do Fínska. Napísal knižku o volejbale sediacich, takže bol pre nás veľmi prínosným zdrojom informácii. Nehovoriac o tom, že je native speaker s lahodným britským prízvukom, pre ktorý ja mám slabosť.

Christian je typický Talian (Riman, ako zvykol prízvukovať), veselý a vždy pozitívne naladený. Plynulo hovorí anglicky, nemecky, francúzsky a španielsky... precestoval celý svet. Mali sme síce možnosť stravovať sa v hotely, ale kto zažil poľskú kuchyňu tak pochopí – oni vrazia kôpor snáď aj do zmrzliny. Tak sme vždy večer, keď nám zvýšil čas, spoločne vyrazili na večeru a podebatovali o všetko možnom aj nemožnom.

V nedeľu ráno som opúšťal Poľsko s dobrým pocitom na duši."

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri