Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Grand Champions Cup žien alebo Japonsko III.

17. november 2013

Rok po olympiáde je z hľadiska seniorských súťaží Svetovej volejbalovej federácie (FIVB) o niečo voľnejší, preto FIVB už od roku 1993 organizuje každé štyri roky Grand Champions Cup. V tomto roku organizuje turnaj kontinentálnych majstrov pre ženy aj mužov Japonsko. A zhodou okolností sa na turnaji žien predstaví z Európy okrem družstva Rusiek (majsterky Európy) aj španielska rozhodkyňa Susana Maria Rodriguez Jativa, španielsky lekár Fernando Avila Espana ako medical delegate a zástupca slovenského volejbalu Juraj Mokrý. Je to jeho tretia cesta do Japonska na tretie významné podujatie (po Majstrovstvách sveta žien 2010 a Svetovom pohári žien 2011). Na tejto stránke sa bude snažiť priblížiť dianie v mestách Nagoja a Tokio, kde v dňoch 12.-17.11.2013 bude turnaj prebiehať.

17.11.2013 - finále

A máme to za sebou. Úspešne. Všetci spokojní, vrátane mňa, čo je síce nekritické, ale pri únave, ktorú po tomto turnaji pociťujem, sa mi prosím nečudujte. Napriek tomu, že som  rozhodoval len tri zápasy, mám pocit, akoby sme tu boli mesiac a tvrdo makali. Určite čo-to zohral časový posun, ale vyťažovali nás viac, ako asi bolo potrebné. NIekedy je totiž horšie byť tri zápasy v hale a nepískať, ako štyri a pískať... Na druhej strane stále platí, že "čo ťa nezabije, to ťa posilní". Takže i to malo svoje pozitíva a odskúšali sme si, čo je to pískať nielen pod tlakom družstiev a divákov, ale aj počas únavy.

Po dnešku si miestenky na stupňoch víťazov rozdelili Brazília, USA a Japonsko. Hoci Japonky mali teoretickú šancu byť prvé aj druhé, skončili nakoniec po prehre 0-3 v dnešnom poslednom stretnutí s Brazílou až tretie. So Susanou sa nám pískalo výborne, videli sme sa, keď to bolo potrebné - odviedla výborný výkon. Ocenili to nakoniec všetci zainteresovaní, vrátane našich "šéfov". Som rád, že sa nám podarilo obhájiť európske rozhodcovské farby.

Zhrnutie - odpískal som tri stretnutia, dvakrát ako druhý rozhodca (USA-BRA a BRA-JPN), raz ako prvý (USA-JPN). Čiže všetky tri vzájomné zápasy medajlistov :-) Najviac stretnutí odrozhodovali Susana a JooHee (po 5), štyri mala Angela a Fabian, po tri sme mali ostatní štyria rozhodcovia - muži (Shin, Ibrahim, Taoufik a ja). Tendencia podpory žien je obrovská. Aj naše (v súčasnosti dve) medzinárodné (Danica a Janka) majú veľkú šancu, len ju musia využiť. V tomto roku FIVB nominovala na svoje súťaže celkovo až 200 rozhodcov, čo je historický rekord (zvyklo to bývať okolo 100-120). Po prvýkrát bolo v súťaži Grand Prix žien až 35 žien, čo pri celkovom počte 72 rozhodcov je v podstate polovica. Na rok chcú počty zredukovať (cca na 100), objavili veľa talentov, ale šance budú dávať podľa informácií z rozhodcovskej komisie len tým, ktorí sa osvedčili. Uvidíme teda, či bude mať zastúpenie vo svetových súťažiach aj Slovensko - držme si palce!

Pozdravujem už takmer z cesty, v pondelok ráno o 6.00 začínam cestu späť, ktorá sa kvôli zrušenému večernému letu z Prahy do Ostravy natiahne až do utorka popoludnia.

Ďakujem ešte raz za Vašu podporu a ďalšie "pikošky" osobne.

Juraj

16.11.2013 - Shinjuku

Dnes dopoludnia sme mali konečne chvíľu čas prejsť sa aj po okolí hotela. Hotel Tokyu Hyatt Regency je v obchodnej mrakodrapovej štvrti Shinjuku, ktorá je postavená okolo stanice nesúcej rovnaké meno. Za zmienku stojí najmä viacúrovňovosť stavieb - pri rovnakej výške ste pri jednom mrakodrape na úrovni tretieho poschodia, inde je to prízemie, pod ktorým je niekoľko poschodí s podzemnými garážami. Nadväzuje to aj na celý rad ciest v rôznych úrovniach a vzniká tým labyrint, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden architekt. Treba to jednoducho vidieť. Kým budovy a v nich umiestnené inštitúcie, reštaurácie a hotely prekypujú prepychom a v tomto čase bohatou vianočnou výzdobou, pod nadchodmi a v podchodoch je relatívne veľký počet spiacich bezdomovcov - ale i tí majú svoje "stanovištia" pekne upravené a vždy nájdete pred byvakom topánky - vo svojich kartónových a vrecovinových "prístreškoch" sa vyzúvajú, rovnako ako ostatní Japonci doma, či v tradičných reštauráciách.

Množstvo obchodov a obchodíkov je otvorených od rána až do hlbokej noci. Viacerí moji kolegovia sa už nakupovania nemohli dočkať a rozbehli sa na celý po rôznych značkových butikoch a podobne - ceny sú tu však tak premrštené, že keby sa mi niečo aj páčilo, tak neberiem.

Na programe boli dnes predposledné tri stetnutia. USA-THA 3-2 (Taoufik Boudaya - Shin Muranaka), RUS-BRA 1-3 (Ibrahim Alnaama - JooHee Kang, tu som bol rezerva) a JPN-DOM 3-0 (Susana Rodriguez - Angela Grass). V treťom sete sa hráčky Dominikánskej republiky natoľko rozbehli, že takmer uhrali ten set. Desaťminútová prestávka môže byť niekedy výhodou, ale niekedy aj nevýhodou, a z dobre rozbehnutého stretnutia sa raz-dva môže stať päťsetová dráma. Akoby však japonská "horúca" zem vedela, že sa niečo deje - za stavu 23-23 v treťom sete sa rozkývala (zemetrasenie dosiahlo 5,4 stupňa Richterovej stupnice), ale v hre sa pokračovalo, akoby sa nič nedialo. 10.000 divákov v hľadisku trochu zahučalo a následne po asi 30 sekundách otrasov bol kľud. Dokonca Susana ani neprerušila rozohrávku, hráčky v pohybe to možno ani necítili, ale ako diváci sediaci na stoličke sme mali pocit, že strácame pevnú zem pod nohami.

Zajtra nás čaká posledný deň. Po dvoch dňoch "oddychu" v pozícii rezervného rozhodcu budem zajtra už opäť naplno v akcii - o 18.10 miestneho času (10.10 na Slovensku) budem ako dvojka v poslednom zápase turnaja - JPN-BRA. Držte nám so Susanou prosím palce, nech to všetko dobre dopadne - nie nadarmo sa hovorí "koniec dobrý, všetko dobré". Vďaka a pozdravujem, Juraj

PS. práve dopisujem report a zem sa opať trochu zatriasla... ale nebojte, všetko je tu stavané tak, aby to vydržalo najmenej 11 stupňov...

15.11.2013 - hala Metropolitan

Pohár veľkých majstrov dnes pokračoval tretím hracím dňom. V hale Metropolitan bolo všetko pripravené a na zápase Japonska s Thajskom (repríza finále posledných majstrovstiev Ázie) bolo takmer vypredané - 8500 divákov vytvorilo opäť výbornú atmosféru. Toto večerné stretnutie rozhodovali Ibrahim Alnaama z Kataru a Taoufik Boudaya z Tuniska - úplne bez problémov to zvládli, hoci koncovka druhého setu bola naozaj dramatická. Japonky si však trojbodové víťazstvo ustrážili.

V predchdázajúcich stretnutiach porazili Brazílčanky hráčky z Dominikánskej republiky 3-1 (JooHee Kang a Susana Rodriguez) a Rusky po dlhom boji podľahli v prvom päťseťáku turnaja Američkankám 2-3 (Fabian Concia a Shin Muranaka - tu som bol rezerva).

Rozhodcovsky všetko OK, aj keď mierne zaváhanie bolo zo strany rozhodkýň prvého stretnutia - nesprávne odpískanú chybu v postavení Susana veľmi správne vzala späť a rozohrávka sa opakovala - uznanie si vyslúžila najmä od prezidenta FIVB Aryho Gracu, ktorý veľmi ocenil priznanie si chyby rozhodcom. Samozrejme, takéto veci by sa stávať nemali a je dôležité maximálne sústredenie a neunáhľovanie sa. Trošku začali "vystrkovať rožky" aj brazílsky tréner a jeho asistenti - napomenutie a žltá karta síce bola, ale asi sa už pýtala aj červená. I tu je tendencia (podľa pozápasového hodnotenia) byť nekompromisný a akékoľvek náznaky sa snažiť riešiť v rámci dvoch stupňov napomenutia - slovne a následne žltou kartou. Správne načasovanie totiž môže významne prispieť k úspešnému zmanažovaniu stretnutia. Na druhej strane sa netreba báť použiť aj tresty. Dôležité je však už spomínané načasovanie tak, aby to stretnutie ovplyvnilo čo najpriaznivejšie!

Dnes vieme po prvý krát už večer, čo pískame na druhý deň - budem opäť rezerva - v zápase RUS-BRA. A čo je dôležité - nemusíme ísť všetci spolu do halôy, ale až na náš zápas, takže si môžeme aj lepšie oddýchnuť.

Pozdravujem z Tokia,

Juraj

14.11.2013 - Tokio

Tokio. Hlavné mesto Japonska nás privítalo krásnym slnečným počasím, aj keď teraz v noci už cítiť zmenu - zajtra asi bude pršať. Cesta autobusom nakoniec ubehla vcelku rýchlo, väčšina z nás spala, keďže sme vyrážali už o siedmej a včera večer sme sa do postelí dostali hlboko po polnoci. Prebrala nás až blízkosť hory Fuji (Fujiyama, Fujisan, Mt Fuji), ktorá sa týči do výšky 3776 metrov nad morom (aj preto je už do polovice pokrytá snehom). A more od nej nie je ďaleko, preto pôsobí majestátnym dojmom. Pár fotiek som Vám "pribalil". Prechádzali sme rôznymi oblasťami, preľudnenú oblasť Nagoje a Aiči vystriedala poľnohospodárska časť posiata políčkami s ryžou a neskôr horská oblasť plná tunelov a viaduktov, ale aj bambusových lesov, čajovníkových plantáží (niekedy len vo forme vysokohorských políčok), prípadne ovocných sadov.Čím bližšie bolo Tokio, v lesnom poraste sa objavovalo čoraz viac do žla a červena sfarbených stromov, ktoré vytvárali nádhernú jesennú scenériu.

Príjazd do Tokia bol s polhodinovým meškaním, ale keďže sme mali nejakú rezervu, stihli sme aj obed. A hneď potom hurá do haly Metropolitan - v nej budem pôsobiť po prvý krát - predtým som rozhodoval stretnutia len v hale Yoyogi. V hale bolo už všetko pripravené, čakali nás čiaroví rozhodcovia aj zapisovatelia. Nácvik bol rozdelený do dvoch častí - teóriu sme absolvovali v japončine - veď bola zameraná najmä na čiarových rozhodcov, zapisovateľov a hlásateľov. Následne odmerať váhu, obvod a tlak 45 lôpt (na každý zápas 5) a išli sme naspäť do hotela - prezliecť sa do oblekov a zúčastniť sa brífingu družstiev. Jeho opodstatnenosť je otázna, slúžil v podstate len na to, aby nás spoznali organizátori z Tokia a my ich - ale kvôli tomu prebehol akoby celý technický míting. A odtiaľ opäť do haly na praktický nácvik - dve dievčenské družstvá, domáci rozhodcovia, zapisovatelia, zástupcovia televízie, podávačky, utieračky a další zainteresovaní už boli pripravení. Nakoniec sme sa nemuseli ani všetci prezliekať do uniforiem - dva sety odpískali Shin Muranaka a Angela Grass. Všetko klapalo ako hodinky, nebolo treba nič korigovať. Jedným slovom - Japonsko!

Večera v hoteli, krátka prechádzka pomedzi mrakodrapy a je tu polnoc, kedy končím s dnešným reportom. Zajtra opäť na celý deň do haly - nominácie sa dozvieme až tam. Takže držte palce, aj keď je možné, že sa mi zajtra ujde rezerva.

Pozdravujem, Juraj

13.11.2013 - JPN-USA

Druhý hrací deň za nami - opäť bez päťseťáku, aj keď sa už schyľovalo aj k tomu. Ale pekne po poriadku. Keďže sme dnes museli byť opäť celý deň v hale, mali sme možnosť odsledovať všetky stretnutia. To je tá pozitívna stránka. Má to však háčik - tí, čo chodia po takýchto turnajoch, vedia, že pred ťažkým zápasom je lepšie nebyť v hale a zrelaxovať - ako fyzicky tak aj psychicky. A to sa jednoducho v hale nedá. Čo už, musíme sa adaptovať a ako sa hovorí - "čo ťa nezabije, to ťa posilní". Asi to aj platilo, ale o tom až o pár odsekov nižšie.

Prvý zápas BRA-THA (3-0) bol v podstate jednoznačný hneď od začiatku, Brazília nastúpila vo voľnejšej zostave, a napriek tomu nemali s drobnejšími, ale živými hráčkami Thajska problémy. Rozhodovali Ivrahim Alnaama z Kataru a Susana Rodriguez - absolútne bez problémov.

V druhom stretnutí sa to už trochu natiahlo. Fyzickými parametrami porovnateľné družstvá Ruska a Dominikánskej republiky sa naťahovali o niečo dlhšie (3-1), ale nakoniec to Rusky dokončili vo veľkom štýle. Tu rozhodovala trojica našich žien - Angela Grass (BRA), JooHee Kang (KOR) a rezervou bola Susana.

Tretie stretnutie bolo dnes najočakávanejšie - JPN-USA. Pred pár mesiacmi vo finálovom turnaji svetovej Grand Prix vyhrali Japonky 3-2. Dnes však na výborne hrajúce Američanky nestačili, a napriek tomu, že vo štrtom sete začali Američanky domiehať, nakoniec sa do piateho nedostali. Dostal som dôveru byť v tomto stretnutí prvým rozhodcom - obrovský zážitok, hala vypredaná (8.000 divákov), a čo je hlavné - napriek miernej únave sa nám všetkým podarilo skoncentrovať natoľko, že sme to bez problémov zvládli. Fabian Concia z Argentíny bol ako druhý rozhodca výborný, štvorica čiarových rozhodkýň rovnako. Dvakrát som ich však musel opraviť - ukázali v neprospech domácich hráčok. Japonci sa na ne nehnevali a USA bez problémov akceptovali. Iná kultúra, musím povedať, že môjmu zmýšľaniu veľmi blízka. Po stretnutí poďakovali obaja tréneri, myslím, že vzťahy medzi reprezentáciou USA a JPN sú naozaj nadštandardné a to sa prejavuje aj na vzájomnej úcte. Kiežby to bolo na všetkých zápasoch takto.

Večera opäť v japonskej reštaurácii (ryby sme jedli nielen surové, ale aj tepelne upravené), jedla do sýtosti. Rozlúčka s Nagojou parádna. Áno, rozlúčka - idem rýchlo pobaliť, pár hodín pospať a zajtra o siedmej vyrážame autobusom na päťhodinovú cestu do Tokia (rýchlovlakom Shinkanzen Nozomi by to bolo len jeden a pol hodiny, ale organizátori žiaľ zvolili iný spôsob dopravy). Aspoň dúfame, že len päťhodinovú. O druhej totiž začína teoretická príprava v hale v Tokiu, následne brífing s družstvami a večer praktický nácvik. Takže označenie deň voľna je dosť zavádzajúci. Obávam sa, že sa do mesta v Tokiu ani nedostaneme - nevadí, aspoň bude ďalší dôvod na to prísť sem zas. Ale o tom už rozhodujú iní.

Pozdravujem na Slovensko a držte palce i naďalej, Juraj

12.11.2013 - prvý hrací deň

Dobrý večer, konbawa!

Už to vypuklo! Grand Champions Cup 2013 začal. V hale počas prvého zápasu však trochu chýbali diváci - nehrali domáce hráčky, bolo to o dvanástej na obed a je pracovný deň. Napriek tomu sa hral veľmi bojovný volejbal a hráčky z Dominikánskej republiky nakoniec zdolali tohtoročné prekvapivé majsterky Ázie Thajsko 3-0 - celé sa to udialo pod taktovkou dvojice Susana Maria Rodriguez Jativa - Angela Grass.

Podobným výsledkom skončilo aj druhé stretnutie - Brazília si poradila s USA, aj keď sa chlieb lámal v koncovkách. S Joo Hee Kang sa nám podarilo do toho veľmi nezamiešať a spokojnosť vyjadrili po zápase obaja tréneri - Ze Roberto aj Karch Kiraly. Ja však viem o nedostatkoch, najmä v prvom sete - zaváhania na poste druhého rozhodcu môžu tiež významne ovplyvniť priebeh, naštastie sme to ustáli bez problémov a následne už koncentrácia bola 100-percentná.

Večerný zápas už bol pred takmer vypredaným hľadiskom, Japonsko hnané skvelým publikom si dokázalo poradiť s majsterkami Európy Ruskami 3-1. Fabian Concia aj Taofik Boudaya to zvládli výborne. Zaujímavosťou je to, že v zápasoch s Japonskom sú technické oddychové časy až 90 sekundové a prestávka medzi druhým a tretím setom je natiahnutá na 10 minút. A navyše družstvo Japonska začína vždy ako družstvo B - aby to bolo dobre prezentované v televízii.

Počas celého dňa sa využívali aj kamery na hlavách čiarových rozhodcov č. 1 a 3 - ale nie pre rozhodcovské účely. Obrazový záznam využívala televízia, ktorá to často v rámci opakovaných záberov dávala do vysielania. Myslím, že celkom dobrý nápad, aj keď niekedy vplyvom pohybov čiarového rozhodcu bol záver sekvencií takpovediac rozhýbaný.

Hodnotenia boli po všetkých troch zápasoch veľmi dobré. Avšak opäť ideme na celý deň do haly, čo nie je najpríjemnejšie najmä pre rozhodcov, ktorí budú delegovaní na posledný zápas. Pri odchode z hotela o 10.30 a prakticky nemožnosti relaxu v hale je čakanie na 19.00 dosť vyčerpávajúce. I dnes sme sa z haly vrátili po 12 hodinách a priznám sa, dlho som bojoval sám so sebou, či ešte zvládnem napísať pár riadkov. Ale prekonal som sa :-)

Pozdravujem, keď budem vedieť o zajtrajších nomináciách, dám vedieť. Každopádne držte palce!

Dobrú noc (oyasumunasai)!

11.11.2013 - Nagoja hlási všetko pripravené!

Po dnešku je už všetko pripravené na zápasy. Zdravotná prehliadka, záverečná inšpekcia haly, techická porada, tlačová konferencia trénerov - všetko je za nami. A k tomu dva bonusy: návšteva zámku v Nagoji a večera v japonskej reštaurácii - perfektné zážitky pre ducha (to prvé) i telo (to druhé).Aj keď  v prípade večere bolo čo obdivovať i zmyslami.

Nominácie na zajtra ešte nemáme, dostaneme ich až pri raňajkách. A už o pol jedenástej vyrážame do haly na celý deň - prvý zápas je už o 12.10, posledný začína až o 19.10.

Všetkých pozdravujem a ešte raz ďakujem za prejavenú podporu!

10.11.2013 - nácvikový deň - Nagoja

Ešte sme sa ani nestihli poriadne vyspať - osemhodinový časový posun smerom dopredu je naozaj nepríjemný - a už naplno pracujeme - od 10.00 do 17.45 sme boli v hale a absolvovali postupne teoretickú prípravu za účasti všetkých zainteresovaných čiarových rozhodcov, zapisovateľov, asistentov zapisovateľov i hlásateľov. Následne narýchlo jeden sendvič a hurá na školenie podávačov lôpt a utieračov. Jazyková bariéra robí svoje, angličtina Japoncom až tak nevonia, ale keďže sú všetci perfektne pripravení, nerobí to v zásade problémy. A čo stojí za zmienku - vekovo odhadujem podávačky a utieračky na cca 35-45 rokov (a to pri mojom nie celkom správnom odhadovaní veku u Japoncov môže byť kľudne aj o desať viac) - dobrovoľnú účasť na takomto podujatí považuje každý za obrovskú česť a príležitosť pomôcť rozvoju volejbalu. Všetci totiž žijú v eufórii z pridelenia organizácie letných Olympijských hier 2020 Tokiu.

Praktický nácvik trval takmer tri hodiny, absolbvovali sme štyri sety, takže si každý z nás mohol odpískať pol setu ako "jednotka" a pol setu ako "dvojka" - dvakrát to bolo aj s nácvikom protokolu. A práve protokol je kapitola sama o sebe. Máme v turnajovej príručke pripravených celkovo 6 rôznych protokolov pred stretnutím - záleží na tom, koľký je to zápas v poradí počas dňa, či hrajú domáci, či bude fotografovanie, či budú deti nastupovať aj s hráčkami, atď. A navyše - ide o protokol šitý na mieru, t.j. ani zo svetovej ligy, ani zo svetovej Grand prix, ani z oficiálnych inštrukcií FIVB. Trvá (zväčša) 22 minút a v rámci toho majú družstvá len 6 minút na sieti - predpokladám, že na mítingu k tomu budú aj výhrady zo strany družstiev, ale nechajme sa prekvapiť.

Testy neboli na začiatku, ako býva zvykom, ale až večer po skončení celodenného tréningu a kontrole haly a jej vybavenia - unavení sme to samozrejme nejako zvládli. Zmes otázok z viacerých testov obsahovala aj päť otvorených na dopisovanie (ako napríklad vymenujte chyby, ktoré posudzuje a píska prvý rozhodca, uveďte chyby, kedy je podanie chybným aj v prípade nesprávneho postavenia prijímajúceho družstva a pod.).

Zaujímavosťou, ktorú som zdokumentoval aj na nie veľmi kvalitných fotografiách, bolo testovanie kamery upevnenej na hlave čiarového rozhodcu s telemetrickým prenosom na monitor - uvidíme, čo tento "japonský challenge systém" prinesie. Každý pohyb hlavou totiž znamenal stratu čiary z dohľadu.

Po výbornej japonskej večeri v neďalekej reštaurácii s rôznymi špecialitami sa už tešíme do postele. Zajtra máme na programe dopoludnia zdravotnú prehliadku a večer technickú poradu aj so zástupcami družstiev, ktoré dnes postupne prichádzali. Snáď sa nám podarí "vypadnúť" na pár hodín aj do mesta, neskôr už na to čas zrejme nebude.

Pozdravujem z vysvietenej nočnej Nagoje (pripájam pohľad z okna hotela).

8.-9.11.2013 - Deň 0 a 1 - Korean Air

Opať sa ozývam s krátkym spravodajstvom - som rád, že sa to ujalo aj u mojich kolegov, ktorí mali možnosť vycestovať za volejbalom. Delegáciu na Grand Champions Cup som sa dozvedel pred niečo vyše mesiacom a priznám sa - po finále Svetovej ligy som už ďalšie vrcholné podujatie v tomto roku nečakal - o to väčšie prekvapenie to bolo. Cesta s ČSA z Ostravy a Korean Air následne z Prahy je "in progress" - aktuálne pozdravujem z letiska Incheon v Južnej Kórei. Nádych východu bolo cítiť aj na palube lietadla - hoci sa dalo vybrať aj európske menu, arómy sa šírili z tradičnej koréjskej kuchyne, keďže väčšina pasažierov pochádzala práve odtiaľto. O dve hodinky by sme už mali byť na poslednej etape cesty: let Incheon - Nagoja operuje tiež spoločnosť Korean Air.

Na začiatok uvádzam len niekoľko údajov o turnaji:

• hrá sa v dňoch 12.-13.11. v Nagoji a 15.-17.11. v Tokiu
• družstvá: RUS, USA, BRA, THA, JPN a DOM (divoká karta FIVB ako najlepší kontinentálny vicemajster v rankingu FIVB); Afrika nemá automaticky zastúpenie, keďže je najnižšie v rankingu.
• rozhodcovia: Mr. Ibrahim Mohd Ahmed AL NAAMA (QAT), Ms. Joo-Hee KANG (KOR), Mr. Taoufik BOUDAYA (TUN), Ms. Susana Maria RODRIGUEZ JATIVA (ESP), Mr. Juraj MOKRY (SVK), Mrs. Angela GRASS (BRA), Mr. Pedro Fabian CONCIA (ARG), Mr. Shin MURANAKA (JPN)
• členovia Jury: Mr. Cristobal MARTE HOFFIZ (DOM), Mr. Majoré Louis TIMBA (CMR), Mr. Rafael LLOREDA CURREA (COL), Mr. Shanrit WONGPRASERT (THA), Dr. Fernando AVILA ESPAÑA (ESP), Mr. Hassan Ahmed MOHAMED (EGY), Mr. Takashi SHIMOYAMA (JPN), Mr. Roosevelt COMARAZAMY (DOM), Mr. Shinya WATANABE / Mr. Shingo KUDO (JPN), Mr. Kunihiko YAMAOKA (JPN)

Držte prosím palce, zajtra začíname kontrolami, nácvikmi, školeniami, budem Vás informovať :-)

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri