Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Igor Porvazník na MS v Mexiku

9. júl 2013

Milí priatelia. Opäť som po nejakom čase na dlhší čas vo svete a po prvý krát na svetovom podujatí.  V Mexiku, v krajine Aztékov sa od 27. júna do 7. júla budú konať Majstrovstvá sveta kadetov do 19 rokov a mne sa dostalo tej cti byť  delegovaný na toto podujatie ako jednému z 20 rozhodcov. Ak sa mi podarí, budem vás informovať o dianí denne a po vzore organizátorov budem používať aj číslovanie dní. Takže ak ste pripravení, môžeme začať :-)

23. júna (-4. deň)

Dnes, tesne pred jedenástou  miestneho času som pristál na medzinárodnom letisku Gena Abelarda Rodrigueza v Tijuanne. Moja cesta, ktorej hlavnými bodmi boli Vyšné Hágy – Košice – Paríž – Mexico City a Tijuana  trvala približne 40 hodín. V podstate to bola taká klasická cesta, ktorú som trávil v lietadlách a na letiskách. Jednou zaujímavosťou bolo, že z Paríža som takmer neodletel. Predajcom sa na let Paríž – Mexico podarilo predať viac leteniek, ako je miest v Boeingu 767 – 200 a ja som sa tak ocitol na čakačke, napriek tomu, že cestovná kancelária Carlson Wagonlit rezervovala pre mňa aj konkrétne miesto v lietadle. Poviem Vám, nič príjemné, keď ani 45 minút pred odletom neviete, či poletíte, alebo nie a čo bude potom nasledovať. Nakoniec som sa z čakačky prepracoval až do lietadla a od toho momentu išlo zase všetko hladko. Na moje prekvapenie aj v samotnom Mexico City, kde som vo veľmi krátkom čase absolvoval všetky úkony súvisiace so vstupom na územie Mexika a presunom tranzitného priestoru, kde som strávil necelé 4 hodinky sledovaním reprízy minuloročného tenisového finále z Wimbledonu Federer – Muray.

Hneď na letisku v Tijuane som sa stretol s jedným zo štyroch domácich rozhodcov Saulom Sosom a spolu nás doviezol jeden zo šoférov organizačného štábu do hotela Fiesta Inn, kde budú ubytovaní všetci oficiálni činitelia z FIVB. Teda okrem tých, ktorí sa budú presúvať do druhého dejiska turnaja, 150 km vzdialeného Mexicali. Spolu so Saulom sme absolvovali obed, počas ktorého k nám prišiel aj Douada Pare z Kamerunu, ktorý tu je už od včera a Guy Bradbury z Kanady, člen rozhodcovskej komisie turnaja. Postupne prichádzajú ďalší kolegovia a ja sa samozrejme teším na mojich kamarátov Borisa Kolareviča a Sinišu Isajloviča, ktorí by mali pristáť podvečer na letisku v neďalekom San Diegu.

No a ešte krátko k nášmu pôsobisku. Tijuana založená v roku 1889 je najväčšie mesto mexického štátu Baja California a žije v ňom približne 1,4 milióna obyvateľov. Ekonomika a kultúra tohto mesta bola vo veľkej miere ovplyvňovaná vzťahmi medzi Mexikom a USA, obzvlášť s mestom San Diego, ktoré je od Tijuany vzdialené asi 40 míľ.

Takže na dnes toľko. Zajtra začíname pracovať, čaká nás séria mítingov, referee clinic a ktovie, čo ešte... O tom napíšem viac v ďalšom reporte. Sebe poprajem dobrú noc a vám priatelia dobré ráno – Buenos dias.

24. júna (-3. deň)

Dobré ráno z Mexicali priatelia. Ak si rozložíte názov mesta, do ktorého som sa dnes v noci spolu s ďalšími 8 rozhodcami presunul, zistíte, že sa skladá z názvov dvoch susediacich krajín Mexiko a California. A nie náhodou, neďaleko na americkej strane leží spriatelené mesto – Calexico. Pred tým, než sme sa sem presunuli sme zažili celkom perný a zaujímavý deň.

Na raňajkách nám bolo povedané, že sa máme dať do „gala“ a zúčastniť sa úvodného mítingu FIVB komisií a domácich organizátorov. Pokyn znel jasne a tak sme pár minút pred deviatou boli nastúpení pred jednou z kongresových miestností. Na naše prekvapenie nám bolo oznámené, že došlo k miernej dezinterpretácii a na mítingu byť nemusíme. A že náš sa začne o 11 a vôbec nepotrebujeme byť nahodený v oblekoch. Nevadí, aspoň sme ich po ceste všetci prevetrali.

Pred jedenástou sme boli opäť nastúpení na dohodnutom mieste. Kým sme naozaj začali, stepovali sme tam približne 45 minút, nakoľko sa predchádzajúci míting naťahoval. Nastúpili sme zatiaľ osemnásti a začalo predstavovanie a preto dovoľte aj mne predstaviť ľudí, s ktorými budem nasledujúce dva týždne spolupracovať :

Prezidentom RSC je José Ramon PERÉZ  VENTO(PUR) a jej členmi sú Abdelmajid KILANI DJERAD (TUN), Guy BRANDBURY (CAN) a Jafaar Ale NASEEB (BRN).

Rozhodcovia: Christos BATIANIDIS (GRE), Waleed ABDELSAMAD (EGY), Sinisa ISAJLOVIC (AUT), Abderrazek HARIZ (TUN), Ismail Ibrahim ALBLOOSHI (UAR), Lai Chun CHENG (TPE), Jorge Ernesto ERAZO MALDONALDO (COL), Kazuyoshi YAMAMOTO (JPN), Juan Pablo RUIZ JIMENEZ (DOM), Hector ORTIZ (PUR), Fernando Antonio DE ARAJO PAES (BRA), Andrew CAMERON (CAN), Douada PARE (CMR) a Boris KOLAREVIC (SRB), ktorý stále cestuje (chudák). Okrem menovaných zostavu doplnila štvorica mexických rozhodcov – Daniel GONZALES, Giani NAVA HERNANDEZ, Saul SOSA a Pablo MENDOZA SANCHEZ. Je nás teda 19, nakoľko Sanjay KUMAR (IND) mal problémy s vízami a definitívne nepricestuje.

Po predstavení všetkých zúčastnených sme si vypočuli príhovory všetkých členov komisie rozhodcov, kde nám na jednej strane pogratulovali k nominácii a na druhej strane nám zdôraznili našu dôležitosť a zodpovednosť za bezproblémový priebeh šampionátu. No a potom prišiel čas na obľúbený teoretický test. Skladal sa z 20 otázok, kde 17 bolo škrtacích (s jednou i viacerými správnymi odpoveďami) a tri otázky dopisovacie. Mali sme na to 20 minút a v pohode sa to dalo stihnúť. Mal som pocit, že to bolo jednoduché, ale až výsledok ukáže, či naozaj :-).

Po teoretickom teste nasledovala stručná teória, venovaná hlavne zmenám v pravidlách a čiastočne protokolu. Ten sme si však nechali až na praktickú časť „referee clicnic“.

Ani sme nevedeli ako, a bolo 13.30, čas na obed. Po ňom rýchly presun do športového komplexu, ktorého súčasťou je aj akási medicínska klinika, kde nás čakal druhý test – lekársky. Bola to taká klasika – miery (výška, váha, obvod pása) a niekoľko parametrov – tlak, kontrola zraku a sluchu. S radosťou vám oznamujem, že všetky zdravotné podmienky pre účasť na šampionáte spĺňam. Namerali mi síce tlak 90/60, ale keďže s meraním mám skúsenosti viem, že je o niečo málo vyšší. Nič menej, hypertenziou netrpím, čo je veľmi dobrá správa.

Po lekárskej prehliadke mal nasledovať krátky oddych, ale j táto sa natiahla viac ako sme očakávali a tak sme sa vrátili na hotel len po uniformy a mohol začať praktický nácvik. Pekne sme sa poobliekali (takmer každý do inej uniformy) a nastúpili sme a na pľac. Na úvod diskutovali členovia RSC s čiarovými a my sme sa tam len tak ponevierali. Potom prišiel najdôležitejší moment –spoločná fotografia. Po tomto momente sa už nič zaujímavé neudialo. Boli nám pridelené funkcie , jednotlivé posty a začalo čakanie na prípravné stretnutie Mexiko – Fínsko. Intenzívne sme čakali asi 45 minút a keďže sa to, že sa nič nedialo prestalo páčiť aj naším šéfom, prezident RSC celú praktickú časť zrušil. A tak sme sa zase navliekli do civilu, presunuli na hotel, navečerali sa a deviati z nás nastúpili do mikrobusu a nabrali sme kurz Mexicali, kde budeme pôsobiť počas úvodnej fázy šampionátu. Presun trval niečo vyše dvoch hodín, písanie dnešného reportu ďalšiu hodinku a na mňa prichádza únava. Bodaj by nie, bol to dlhý  náročný deň :-). Prajem vám úspešný deň a bežím do postele. Zajtra vám napíšem znova.

25. júna (-2. deň)

Tak vás opäť všetkých zdravím z hlavného mesta mexického štátu Baja California - Mexicali. Dnešný report bude pomerne krátky, pretože tento deň bol taký voľnejší. Po raňajkách sme sa v pätici Christos, Andrew, Hariz, Daniel a ja vybrali do mesta, na také menšie nákupy. Konkrétne ja som si potreboval kúpiť krém na opaľovanie a Christos plavky. Rozhodli sme sa totiž využiť počas dnešného horúceho dňa (popoludní sa teploty vyšplhali až nad 40 stupňov) využiť hotelový bazén. Voda bola príjemná, okolie tiež a viac vás už dráždiť nebudem :-)

Oficiálny program nám začal až podvečer, kedy sme šli skontrolovať, či je v hale všetko pripravené a zároveň nacvičiť všetko, čo sa týka protokolu a samotného zápasu. Ja som v hale kontroloval len stĺpy, sieť, anténky a rozhodcovskú stoličku. Horšie dopadli Christos s Harizom, ktorí museli zvážiť a premerať cca 150 lôpt. Všetko ale vyzerá tak, že hala je pripravená. A nielen hala, ale ako bolo vidieť počas praktického nácviku protokolu a aj samotného zápasu, pripravení sú aj ľudia, s ktorými budeme spolupracovať. Ja som si v rámci nácviku pískol koniec prvého setu, kde bolo mojou úlohou rozdať po jednej červenej karte. Chybičkou krásy bolo, že o tom vede len jeden z členov RSC – Guy. Abdemajid nevedel nič a keď ma videl ťahať kartu, skoro z kože vyskočil, že čo to vystrájam. Našťastie Guy bol blízko a rýchlo mu priletel vysvetľovať, na čom sa so mnou dohodol. Po prvom sete sa hral ešte jeden, záverečný piaty set a keďže všetko išlo ako po masle, mohli sme sa spokojne rozlúčiť a odobrať na hotel na večeru. Počas nej sme mali jednu slávnostnú chvíľku, pretože Abdelmajid dnes oslavuje narodeniny, kúpili sme mu tortu a zborovo zaspievali Happy Birthday. Milo sme ho prekvapili a samozrejme že torta padla hneď po večeri za obeť celej skupine. Takže na dnes len toľko, uvidíme, čo sa udeje zajtra. Samozrejme, že si informácie nenechám len pre seba a rád sa s Vami  zážitky opäť podelím.

Pozdravujem na Slovensko :-)

26. júna (-1. deň)

Milí priatelia, máme tu za sebou posledný predsúťažný deň. Bol opäť pomerne dlhý. Najskôr ranný míting, kde sme si ešte raz prebrali niektoré dôležité veci týkajúce sa hlavne protokolu a metodiky našej rozhodcovskej práce. Následne mali traja z nás v krátkosti vysvetliť nejakú časť pravidiel. Mne sa ušla disciplína a tresty. Neviem prečo, veď ja až tak často netrestám. Na druhej strane, keď začnem, tak končím diskvalifikáciou, čiže mám praktické skúsenosti so všetkými druhmi J. Následne sme absolvovali obľúbený bazén, čo pre mňa Tatranca je priam balzam v týchto horúčavách.

Popoludní (o 15.00) sme vyrazili na technický míting d Tijuany, čo znamenalo cca 2,5 hodiny cesty tam a o niečo viac naspäť. Po prvý krát som sa stretol aj s prezidentom SVF Ľuborom Halandom, ktorý bude na tomto turnaji pôsobiť ako člen JURY. Prekvapením pre mňa bola predovšetkým skutočnosť, že prezident Control comitee a aj niektorí jeho spolupracovníci veselo hovorili po španielsky a ich príhovory, či príspevky boli prekladané do angličtiny. Na to, že práve angličtina je oficiálnym jazykom FIVB pozoruhodné.

Po skončení meetingu sme mali spoločnú večeru pre všetkých oficiálov i delegácií jednotlivých krajín. Príjemne sme posedeli hlavne s kolegami, ktorí ostali na prvú časť turnaja v Tijuane.

Po návrate na hotel v Mexicali nám Guy Bradbury rozdal delegácie na zajtrajší deň. Nepamatám si všetky, ale tú svoju áno. Takže zajtra o 14.00 miestneho času (teda v čase, keď Vy už budete hádam aj spať) budem rozhodovať ako prvý rozhodca stretnutie skupiny D USA – Alžírsko, s Jorgem Maldonaldom ako druhým rozhodcom. Začína ísť do tuhého, tak mi držte palce. Ja sa a to idem vyspať.

Pekný začiatok víkendu, priatelia.

27. júna (1. deň)

Tak milí priatelia, mínusky sa minuli a sme v realite, turnaj sa začal. Dnešný deň sme začali krátkym mítingom, kde nám bola opäť zdôraznená potreba našej 100% pripravenosti, pretože tímy tvrdo makali, aby sa na MS prebojovali a teraz od nás očakávajú, že pomôžeme bezproblémovému priebehu turnaja. Keďže sa hralo už od 12, po mítingu sme mali čas už len na krátku prípravu a ako to býva vždy v prvý hrací deň zvykom, o 10.40 sme sa všetci vybrali spoločne do haly sledovať všetky stretnutia.

To prvé, v Mexicali otváracie mal tu česť viesť domáci Daniele a kanaďan Andrew. Chalani zvládli protokol na jedničku. Tu je potrebné dodať, že v Mexicali  a Tijuane už prebehlo veľa dôležitých a zaujímavých turnajov a domáci organizátori tu všetko zvládajú perfektne. Podávači, utierači, čiaroví rozhodcovia, všetci šlapú ako hodinky.  Samotný zápas skončil pomerne hladkým víťazstvom Chile 3:0, pretože Japonci robili pomerne veľké množstvo chýb.

Druhý zápas bol ten môj, stretli sa v ňom Američania s Alžirskom. Všetci očakávali pomerne jednoznačnú záležitosť USA, ale chalani v tejto kategórii ešte nahrajú konzistentne, majú časté výkyvy a tak sa dva sety končili v tesných koncovkách. Nakoniec však USA potvrdili svoju prevahu a zvíťazili 3:1. K nášmu výkonu hádam len toľko, že vzhľadom na to, že na začiatku tímy nikto nedirigoval, nastúpili neskoro na úvodné fotografovanie a už od tohto momentu sme začali mať v protokole časový sklz. Navyše, oba tímy predpokladali, že v 32 minútovom protokole majú na 32 minút na rozcvičku a preto sa v predstihu nerozbehali, neurobili strečing. Nie celkom sa im páčilo, že zrazu majú na rozcvičku iba 10 + 10 minút, nakoniec to však samozrejme akceptovať (aj keď a hundraním) museli. Počas stretnutia sme sa snažili obaja aj s Jorgem z Kolumbie podať koncentrovaný výkon. Jorge ma síce mnohokrát predbiehal v signalizácii, ale to bola len chybička krásy. Určite viem o jednej zle posúdenej lopte, kedy šla lopta do autu od pásky, ja som sa však mylne domnieval, že sa jej dotkol aj blok. Nič menej, po zápase som dostal hodnotenie Very good a 95 bodov.

V treťom zápase sa stretli Kórea a Egypt a ja som v ňom sedel ako rezerva. Stretnutie rozhodoval Grék Christos s domácim Gianim. Kórea v ňom bez problémov porazila Egypt 3:0 a myslím, ž aj toto stretnutie chalani zvládli bez problémov.

Posledné stretnutie obstarali Kuba a Turecko, viedli ho Abderazzek z Tunisu a Lai Chun z Tai Pei. Všetci očakávali víťazstvo Kuby, tá však prešustrovala s bojovne hrajúcimi Turkami dve koncovky a v treťom sete už boli Turci nenastaviteľní. Čo sa týka chalanov, pracovali dobre a myslím, že stretnutie zvládli k spokojnosti všetkých zúčastnených strán.

Samozrejme, je vidno, že každý sme z inej krajiny, kontinentu, každý máme nejaké návyky. Musím povedať, že náš európsky štýl rozhodovania sa mi zatiaľ páči najviac.

Zajtra pokračujeme druhým hracím dňom a mňa čaká opäť druhé stretnutie, opäť v pozícii prvého rozhodcu. Spolu s kolegom Daudom z Kamerunu povedieme stretnutie Kuba – Argentína, čo môže byť pekný a ťažký zápas. Tak nám držte palce, budem to určite potrebovať.

Príjemnú piatok prajem, priatelia :-)

28. júna (2. deň)

A máme za sebou aj druhý hrací deň. Jeho úvod patril samozrejme tradičnému rannému mítingu, kde sa  skratke prebralo to čo sa včera udialo. Nehodnotili sa už konkrétne zápasy, len sa zovšeobecnilo to, čo je potrebné zlepšiť v celkovej organizácii stretnutí, v protokole, pripomenuli sa najzávažnejšie nedostatky týkajúce sa zdržiavania hry, nešportového správania a čistoty odbitia. Krátko sme sa venovali aj spolupráci rozhodcovského zboru, niektorí totiž pískali tak povediac sami. Druhá časť , ktorej sa zúčastnil aj doktor z FIVB Bernard Nau z Haity bola venovaná výsledkom našich zdravotných testov a potrebe pracovať na sebe aj v tejto oblasti. Narážalo sa najmä na fakt, že takmer všetci máme hraničné BMI. Rovnako nás Bernard vyzval aj k dodržiavaniu pitného režimu a vyváženosti našej stravy, ktorá by v tomto horúcom prostredí mala obsahovať predovšetkým veľa zeleniny.

Po mítingu sme sa na krátky čas dostali opäť do bazéna, ale o 12.30 sme už sedeli v autobuse smerom do haly na náš zápas. Ten prvý sme mali v pláne vynechať, čo sa ale nepáčilo Andrew Cameronovi a tak to natiahol až na päť setov. Chcel sa asi predviesť, chalanisko kanadský J. Nečakane v ňom zakopli Turci, ktorí včera rovnako nečakane porazili Kubu. Napriek tomu, že viedli 2:0 nedokázali svoj náskok zužitkovať a v piatich setoch prehrali s Japoncami 2:3.

Druhý zápas medzi Kubou a Argentínou začali lepšie Argentínčania. Po prvom sete však opraty zobrali do rúk chlapci z Kuby a razom viedli 2:1. Zdalo sa, že na ceste za prvým víťazstvom im už nič nestojí a zrejme si to mysleli aj samotní hráči, ktorí prestali hrať koncentrovane, robili množstvo chýb a set prehrali až hanebne na 10.  V piatom sete už na rozbehnutú Argentínu nestačili a celé stretnutie prehrali 2:3. Runda za týchto päť setov ide na môj účet. V stretnutí sa mi pískalo dobre, od začiatku až do konca som mal pocit, že to máme pevne v rukách. Výborne nám opäť pomohli čiaroví, jednoducho bola radosť pískať toto stretnutie. Mojím pocitom zodpovedalo aj hodnotenie Guya Bradburyho – veľmi dobré.

Tretie stretnutie som tentokrát vynechal , vybral som sa na hotel trošku oddýchnuť takže Vám len poviem, že v ňom Egypt porazil Alžírsko 3:0.

Na poslednom stretnutí som už bol opäť v hale, aj zo zvedavosti. Brazília totiž včera nehrala a dnes mala pomerne silného oponenta – USA. Nakoniec to však zvládla s prehľadom a v podstate od začiatku až do konca nebolo pochýb o tom, kto je na ihrisku pánom a Brazília zaknihovala prvé, hladké víťazstvo 3:0.

Toľko k dnešku. Zajtra ma čaká posledné stretnutie tretieho hracieho dňa medzi Japonskom a Alžírskom. A začínam mať obavy, že zabudnem, ako sa robí dvojka. Zajtra som totiž opäť prvý rozhodca, druhého rozhodcu mi bude robiť Abderazek Hariz z Tunisu. Takže Vás opäť poprosím na diaľku o podporu a zajtra Vám napíšem zas.

29. júna (3. deň)

Pekné sviatočné nedeľné ráno na Slovensko Vám prajem priatelia. Nám sa tu pomaly končí sobota, tretí hrací deň.  Dnes Vám toho asi veľa nenapíšem. Nie žeby sa mi nechcelo, ale na mítingu nebolo nič špeciálne (ak nerátam to, že som sa na jeho konci dozvedel výsledok svojho testu z pravidiel – 99,5% ). Zatiaľ všetko prebiehalo hladko a tak ani nebolo veľmi o čom diskutovať. Snáď len o malých detailoch, ale tie preberáme s našimi delegátmi hneď po stretnutí.

Keďže som mal dnes nomináciu až na posledný zápas, bol som rozhodnutý ísť do haly až pred ním. Nakoniec som si však povedal, že sa nebudem nudiť na izbe a pozriem si aspoň predchádzajúci zápas Kórea – Alžírsko. Zápas to bol jednoznačný, Kórea zvíťazila hladko 3:0. Ja som sa už po druhom sete pobral do šatne, kde som sa na krátku chvíľu ešte zamyslel, kým ma zo sladkých driemot neprebral doktor Bernard, aby som si fúkol. Opäť sa mi podarilo dosiahnuť v teste potrebné číslo  - 0,0 :-)  a tým pádom sme mohli spokojne nastúpiť na stretnutie. Medzi Japoncami a Argentínou sa očakával tuhý boj a nakoniec aj bol. Ale vždy len v prvých dvoch tretinách každého setu. V koncovkách vždy preradili Juhoameričania na vyšší rýchlostný stupeň a ustrážili si hladké víťazstvo 3:0. Pískalo sa mi opäť v pohode a odrazilo sa to aj v ďalšom hodnotení.

Aby som Vám neostal nič dlžný z predchádzajúcich stretnutí, tak snáď len toľko, že v prvom stretnutí porazila Chile Turecko 3:2. Turci, ktorí a úvod prekvapivo porazili Kubu hladko 3:0 si druhou prehrou v rade výrazne skomplikovali život, aj keď osem-finále by im utiecť nemalo. V druhom stretnutí to bolo bez prekvapenia, Brazília porazila hladko Egypt 3:0. Po zápase sa veľa diskutovalo o situácii, kedy lopta letela od bloku Egypta smerom ku ich lavičke, kam sa rozbehol ďalší egyptský hráč. Skôr ako však loptu stihol zahrať, nohou ju poslal na stranu Brazílie kouč Egypta. Nikto z rozhodcov si to nevšimol – prvý Christos mal zakrytý výhľad, druhý Andrew sa od siete nestihol otočiť a dovtedy výborní čiaroví nereagovali tiež. Nakoniec Brazília túto rozohrávku vyhrala a preto sa to obišlo bez ďalších protestov. Akurát všetkým (a hlavne JURY) teraz vŕta hlavou, ako je možné, že to, čo videla celá hala nevidel ani jeden zo šiestich rozhodcov. Myslím, že na túto tému budeme diskutovať aj na zajtrajšom mítingu.

TO je z dnešného dňa vlastne všetko. K tomu zajtrajšiemu zatiaľ len toľko, že ak som mal včera obavy o to, že zabudnem robiť dvojku, už ich mať nemusím. Zajtra si ju  totiž vyskúšam (dosť netradične) až dva krát a to hneď v prvom stretnutí Argentína – Chile a potom aj v tom poslednom Kuba –Japonsko.

Takže do písania zajtra, priatelia :-)

30. júna (4. deň)

Ako ten čas plynie. Minulú nedeľu som sa Vám hlásil prvý krát po príchode a už je za nami aj ďalšia, ktorá bola zároveň štvrtým hracím dňom. V skupinách sa pomaly vyjasňuje, kto z akého miesta pôjde do osem-finále, prípadne komu ostanú oči pre plač a boj o 17. – 20. miesto.

Ranný míting nepriniesol nič špeciálne, nič, čo by sme už nepočuli. Stále sme vyzývaní k maximálnej pripravenosti, koncentrácii a dodržiavaniu aj tých najmenších detailov. Tak sa teda snažíme.

Ako som Vás už včera informoval, dnes som mal dve delegácie. V prvom zápase, v juhoamerickom derby sa stretli Chile a doteraz neporazená Argentína. Stretnutie viedol ako prvý rozhodca domáci Daniel a od začiatku mal všetko pevne v rukách. V prvom sete získali Argentínčania rýchlo pohodlný náskok a udržiavali si ho až do konca setu. V druhom to bol boj o každú loptu. Chile dokonca viedlo 23:22, nakoniec však koncovku uhrali ich súperi a tým sa definitívne dostali na koňa. V treťom sete si opäť urobili náskok a až do konca stretnutia ho v podstate pohodlne udržiavali.

Po tomto stretnutí som sa vybral oddýchnuť naspäť na hotel, ale môžem Vám aspoň toľko napísať, že Brazília porazila Kóreu 3:0 a Egypt prekvapivo USA 3:1.

V druhom mojom stretnutí hrali proti sebe Kubánci a Japonci. Dvojku som tento krát robil Daudovi z Kamerunu. Od začiatku som vedel že bude potrebovať moju maximálnu pomoc. Je to zlatý a milý chlapík, ale veľa toho nenapíska ani doma. Tak sme sa do toho s vervou pustili hneď od začiatku protokolu. Sadol nám na sekundu presne, čo bolo dobrým znamením pre ďalší vývoj. Šlo o veľa, pre Japoncov to bola posledná šanca urobiť niečo pre postup do osem-finále, prehra by znamenala veľké problémy aj pre Kubáncov. Prvý set vyznel jasne pre Kubáncov, v druhom to bolo opäť naťahovanie o každú loptu so šťastnejším koncom pre Kubáncov. V treťom už mali chlapci z krajiny Fidela Castra viac navrch a nakoniec vyhrali 3:0, čím Japoncov poslali definitívne do skupiny o 17. – 20. miesto. V oboch stretnutiach sme mali veľmi dobré hodnotenia, moje pocity sú rovnako dobré, takže zatiaľ si to naozaj užívam.

Zajtra nás čaká posledný deň v  základných skupinách. Mne sa ušlo latinsko-americké derby, tento krát Chile – Kuba. Tento zápas môže byť súbojom o druhé miesto v skupine, čo znamená možnosť zostať hrať osem-finále v Mexicali a netrmácať sa cez hory do Tijuany. Tak som zvedavý kto ju využije lepšie. Budem robiť opäť dvojku, tento krát Lai Chunovi z Tai Pei. Držte palce, aby som Vám aj zajtra mohol napísať v pozitívnom duchu.

1. júla (5. deň)

Päť dní ubehlo ako voda a základné skupiny sú za nami. Čaká nás deň voľna a po ňom osem-finále. Ale poďme pekne po poriadku.

Ranný míting, ktorý mal byť najkratším aký sme doteraz mali a preto sme aj jeho začiatok posunuli na 9.00 sa nakoniec natiahol a bol z neho najdlhší. Na úvod sme si pozreli prezentáciu Mr. Djerada o tom, čo všetko musí rozhodca urobiť, keď dostane FIVB nomináciu, aby sa z neho raz stal High level referee. Po nej nasledovala diskusia o včerajšku a debata sa natiahla najmä na konci pri debate o tom, čo je to malá chyba, ktorú by sme mohli prehliadnuť. Verte, že to bola zaujímavá debata a možno by bola pokračovala aj do obeda, keby nebolo treba odísť prvej várke do haly na úvodný zápas. Keďže som do nej patril aj ja, v behu som si stihol pobaliť veci a naskočiť do pripraveného mikrobusu. Spolu s Lai Chunom nás čakalo stretnutie Kuba – Chile, ktoré mohlo rozhodnúť o tom, kto skončí v základnej skupine na druhej priečke. V prvom sete mali jednoznačne navrch Kubánci. Do druhého však vstúpili chlapci z Chile ako vietor a pri prvom technickom oddychovom čase viedli 8:3. Svoj náskok však veľmi rýchlo prešustrovali a na konci setu za z vedenia 2:0 tešili opäť Kubánci. Tí vstúpili veľmi dobre aj do tretieho setu a už to vyzeralo na hladké víťazstvo 3:0. To by však mladíci z Kuby nesmeli začať robiť nevynútené chyby, ktorými darovali víťazstvo v treťom sete svojím čílskym súperom. Do štvrtého však nastúpila opäť Kuba koncentrovaná a stretnutie doviedla do víťazného konca 3:1. Čo sa týka nás, nemali sme v tomto stretnutí v podstate žiaden problém, len raz čílsky tréner protestoval proti nejakému presahu kubánskeho hráča. Myslím však, že Lai Chun posúdil tú situáciu správne a nakoniec sme sa obaja tešili aj z hodnotenia Very good.

V druhom stretnutí nastúpila Kórea proti USA. Ak USA chceli mať postup do osem-finále vo svojich rukách, museli vyhrať. V prvom sete ich však Kórea prevalcovala a vyzeralo to na debakel. Nakoniec sa však Američania vzchopili a vyhrali ďalšie dva sety. Štvrtý však už opäť patril Kórejcom a tak o všetkom rozhodoval piaty set. Ten po tuhom boji uhrali vo svoj prospech Američania, zvíťazili v ňom 17:15 a celkovo 3:2.

V treťom sete som sedel ako rezerva a tešil som sa na to, že to bude rýchle. Hrala totiž Brazília s Alžírskom. Po prvom sete to aj tak vyzeralo. Dokonca aj na začiatku druhého, ktorý už hrala brazílska lavička. Tá však postupne začala kopiť jednu chybu za druhou a tak koncovku hasili hráči zo základnej šestky. V treťom už ostali na ihrisku oni a tak zápas pohodlne vyhrali 3:0.

Štvrté stretnutie Argentína – Turecko skončilo hladkým víťazstvom Argentíny 3:0 a tak si Turci po úvodnom senzačnom víťazstve zaknihovali v skupinových bojoch tretiu prehru v rade a do osem-finále postupujú s odretými ušami zo štvrtého miesta. Toto stretnutie som ja už nesledoval, užíval som si posledný krát hotelový bazén v Mexicali a následne som sa balil, pretože som už mal informáciu o tom, že na zvyšok turnaja sa sťahujem späť do Tijuany, kde sa bude bojovať o konečné umiestnenia na 1. – 8. mieste.

Po večeri nás čakal neoficiálny míting v izbe Guya Bradburyho, kde sme si vychutnali pár pív a vo veselej debate sme zotrvali do druhej ráno. Pred prvým voľným dňom sme si to mohli dovoliť :-).

2. júla (6. deň)

Dnešný oddychový deň pre mňa znamenal opäť cestovanie cez púšť i hory. Po rozlúčke s domácimi organizátormi sme spolu s Danielom (MEX) a členmi RSC, ktorí cestovali na míting celej komisie nasadli o 7.30 do mikrobusu a pred desiatou sme už boli pri hoteli Fiesta Inn v Tijuane. Zvítal som sa s Ľuborom Halandom i ďalšími kolegami, ktorí  boli akurát na odchode do San Diega. Ja som sa k ním žiaľ pripojiť nemohol, nakoľko nemám pas s biometrickými údajmi. Mea culpa. Tak som sa len s ďalšími, ktorí nemali víza do USA vybral na chvíľku na miestnu pláž a potom do mesta na nákupy. Nasledoval neskorý obed, počas ktorého už skupinka z Ameriky dorazila, tak som si sadol so Sinišom a Borisom na kus reči, aby som získal obraz o tom, ako to tu v Tijuane prebiehalo počas zápasov v základných skupinách. Najlepší obraz si ale urobím zajtra sám :-).

Podvečer som si trošku zacvičil, aby mi lepšie chutila večera. Očakával som, že sa dozviem aj delegácie na zajtra. V Tijuane to však funguje tak, že sa delegácie oznamujú až na ďalší deň na rannom mítingu. Tak si teda počkám. Vy mi držte palce tak či tak. Veď ideme do play-off !

3. júla (7. deň)

Príjemné štvrtkové ráno priatelia (aj keď ja mám ešte stále stredu :-)). Po dnešnom dni máme za sebou osem-finálové stretnutia a nezadržateľne smerujeme ku štvrťfinále.  A ja mám za sebou prvý pracovný deň v Tijuane.

Na rannom mítingu Daniela a mňa oficiálne privítali v Tijuane a popriali nám hodne zdaru. Následne sa každý z rozhodcov mal v skratke vyjadriť k tomu, čo mu turnaj doteraz priniesol. Myslím, že šlo predovšetkým o preverenie našich jazykových schopností. Hodnotiť sa nehodnotilo nič a tak nám len oznámili nominácie na dnešný deň. Mne sa ušlo hneď prvé stretnutie medzi Argentínou a domácim Mexikom, dvojku mi robil Siniša Isajlovič, s ktorým som pred rokom rozhodoval finále pohára CEV. Stretnutie to nebolo nejak ťažké, myslím, že sme ho zvládli, o čom svedčí aj ďalšie hodnotenie. Argentína mala jednoznačne navrch, Mexičania mohli iba prekvapiť. Za spomenutie stojí žltá karta pre domáceho trénera po opakovaných protestoch, odpískaných 8 sekúnd pri podaní domáceho hráča a zmenenie výroku čiarového rozhodcu. Argentína nakoniec s prehľadom porazila Mexiko 3:0 a poslala ho do Mexikali, do bojov o 9. – 16. miesto.

Druhé stretnutie som nesledoval, lebo sme boli so Sinišom na obed. Takže len toľko, že Kuba v ňom porazila Mexiko 3:0.

V treťom stretnutí sa stretli Čína a Čile. V tomto stretnutí, vedenom Danielom a Hectorom takisto s prehľadom zvíťazila Čína, Čile sa vracia späť do Mexicali.

V poslednom stretnutí nastúpili Poliaci proti Turkom. Stretnutie rozhodoval ako prvý Juan Pablo, dvojku mu robil Boris. Do stretnutia vstúpili lepšie Turci, ktorí viedli už 5:1 a donútili poľského trénera vyžiadať si prvý oddychový čas. Po ňom sa poľskí chlapci vzchopili a zobrali stretnutie do svojich rúk. S prehľadom vyhrali prvý aj druhý set. Keď v treťom viedli 10:4 a 11:5, začal som sa dvíhať zo sedadla na odchod do hotela. Ani neviem čo ma zadržalo, ale viem, že som urobil dobre že som ostal. Stretnutie malo totiž nakoniec bláznivý priebeh. Poliaci mali tri mečbaly od stavu 24:21. Nepochopiteľne však prestali útočiť, kopili jednu chybu za druhou a set nakoniec prehrali 25:27. Do štvrtého setu nabehli Turci ako veľká voda a od začiatku výrazne viedli. Druhý technický oddychový čas bol pri ich vedení 16:10 a vyzeralo to, že všetko smeruje k piatemu setu. Poliaci však začali postupne pridávať, zlepšili svoje bloky a napriek tomu, že Turci mali prvý setbal za stavu 24:22, Poliaci dokázali ich vedenie zvrátiť, set vyhrali 26:24 a celé stretnutie 3:1. Turci sa rovnako ako Čile vracajú späť do Mexicali.

Zajtra nás čaká druhý a zároveň posledný hrací deň. Už vieme, že nebudeme mať ranný míting a čaká nás spoločný program a obed niekde mimo hotela. Veď ja Vám potom napíšem, čo sme nakoniec absolvovali.

Z Tijuany prajem nádherný letný deň na Slovensko :-)

4. júla (8. deň)

Dobré ráno priatelia. Tuším máte piatoček a blíži sa Vám víkend. My si síce ešte trošku na piatok počkáme, ale už teraz sa všetci tešíme na blížiace sa štvrť-finále, v ktorom sa stretnú Argentína s Iránom, Kuba s Ruskom, Brazília s Čínou a nakoniec v európskom derby Poľsko s Francúzskom. To však bude až zajtra, dnes Vám len tak v stručnosti priblížim náš druhý voľný deň.

Ráno sa nekonali žiadne mítingy a tak sme p raňajkách využili voľný čas na opaľovanie sa pri bazéne. O 11.45 sme už boli oblečení v uniformách a oblečení na oficiálne fotenie v hale. Zúčastnili sa ho všetci – členovia Jury, RSC, medzinárodní i domáci čiaroví rozhodcovia aj podávači, utierači, jednoducho všetci, čo majú v Tijuane čo i len trochu do činenia s Majstrovstvami sveta. A keďže od včera je s nami aj 1. viceprezident FIVB – Mr. Cristóbal Marte Hoffiz, nemohol na fotkách chýbať ani on. A tak sme sa približne 20 minút striedali pred objektívmi fotoaparátov, raz jedni, potom druhí, potom všetci spoločne, no proste zábava :-).  Po fotení nasledoval rýchly presun na hotel, prezliekanie sa späť do civilu a odchod sa spoločný obed do Puerto Novo. Obed to bol podľa všetkých vynikajúci – samá morská príšera, čo Vám poviem. A keďže Vy, čo ma poznáte lepšie viete, že nedám do úst nič čo je z vody už asi tušíte, ako som si pochutnával ja. Ale domáci rýchlo zaregistrovali, že niečo nie je v poriadku a tak som sa nakoniec najedol aj ja. Pochutnal som si na zeleninovom šaláte, čo Boris Kolarevič okomentoval otázkou, či som králik a potom na grilovaných kuracích prsiach s ryžou a hranolkami. Po obede sme sa krátko prešli po miestnom trhovisku, kde nás každý ťahal, aby sme si u neho niečo kúpili, pretože práve on má najlepšie ceny a najkvalitnejší tovar. To by však s nami nemohol byť Walleed, ktorý to tu už pozná lepšie a ktorý nás presvedčil, že lepšie ceny sú v meste Tijuana a treba ísť práve tam. Tak sme teda išli. A scenár s trhovníkmi sa opakoval. Po návrate som myslel, že unavený ľahnem do postele a zaspím. To sa mi ale nepodarilo a tak som sa rozhodol navštíviť hotelové fitnes centrum, kde som strávil hodinku na stacionárnom bicykli. Akoby som tušil, že večera mi na rozdiel od obeda ulahodí :)

Večera sa dnes niesla v štýle talianskej kuchyne a vybrať bolo naozaj z čoho. Od obligátnych cestovín a pizze cez rôzne druhy výborne upraveného mäsa až po rôznorodé, vynikajúce zákusky. Myslím, že po tejto večeri si hodinku vo fitnes budem musieť zopakovať aj zajtra. Ak teda stihnem, lebo ešte netuším, aké budú moje zápasové povinnosti. Ako som totiž na začiatku spomínal, ideme do štvrť-finále. Tak nám všetkým držte palce, aby ste aj zajtra čítali samé pozitívne správy.

5. júla (9. deň)

Príjemné sobotné ráno priatelia, zvlášť Vám, ktorý sa budíte v Lúčivnej, alebo do nej smerujete na tohtoročný Mix Tatry 2013. Je to turnaj, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou a kde chýbam len vo výnimočných prípadoch. Verím, že moju tohtoročnú neúčasť z dôvodu rozhodovania na Majstrovstvách sveta všetci ospravedlníte :-). Ale poďme späť do Tijuany.

Ráno sme sa už tradične o 9.15 zišli na pravidelnom mítingu. Svojou účasťou na ňom nás poctil aj Mr. Cristóbal Marte Hoffiz, prvý viceprezident FIVB, ktorý nám odovzdal pozdrav a poďakovanie od prezidenta FIVB Dr. Aryho Gracu za našu účasť, i prácu, ktorú počas MS odvádzame. Bola nám zdôraznená dôležitosť dnešného dňa, kedy sme mali šancu ukázať svoje možnosti a schopnosti. Boli sme požiadaní, aby sme kládli väčší dôraz na disciplínu, aby sa nám nestalo, že stratíme zápas spod kontroly a aby sme sa ešte viac venovali spolupráci ako s druhým rozhodcom, tak aj s čiarovými rozhodcami a zapisovateľmi.

Prvé stretnutie Argentína – Irán rozhodovali naši kamaráti Siniša a Boris. V prvom sete si vytvorili Argentínci náskok, ktorý udržiavali až do konca setu. V druhom ich však Iránci sfúkli a rovnako nabehli aj do tretieho setu. V ňom však od druhého technického oddychového času postupne Argentína pridala, až sa nakoniec za stavu 24:22 dostala ku svojmu prvému setbalu. Ten, ale ani ďalšie štyri nevyužila a tak podľa hesla nedáš – dostaneš Iránci premenili hneď svoj prvý mečbal a zvíťazili 29:27. Následne vyhrali aj štvrtý set a tak celé stretnutie 3:1, čo bolo pre mňa miernym prekvapením.

V druhom stretnutí hrala Kuba s Ruskom. V prvom sete Kubánci zaskočili Rusov hlavne vysokými blokmi, v ďalších troch už Rusi svojím súperom šancu nedali a zvíťazili 3:1.

V treťom stretnutí hrala Čína s Brazíliou a ja som v ňom robil dvojku Hectorovi. Prvý set bol pomerne dlho v réžii Číňanov, ale v koncovke sa podarilo Brazílii vyrovnať a až do konca setu to bola ťahanica o každý bod. Brazília nevyužila niekoľko setbalov a na konci setu sa tešila Čína z víťazstva 34:32. Od tohto momentu boli Číňania na koni a v ďalších dvoch setoch vyhrali na 16 a 22, celkovo 3:0. Musím povedať, že sa mi veľmi páči pokora ázijských družstiev (Japonsko, Kórea i Čína) tu na MS. Hrajú bez veľkých rečí, divadiel, koncentrujú sa len na svoju hru. Možno by si to mohli vziať za svoje i mnohí u nás. V stretnutí sa nám rozhodovalo veľmi dobre, odpískal som pomerne veľké množstvo sietí, naozaj sa hralo na hrane. Aj konečné hodnotenie prezidenta RSC Mr. Venta bolo veľmi dobré.

V poslednom stretnutí Poľsko porazilo hladko Francúzsko 3:0. Na tomto stretnutí som už nebol, pretože som spolu s Ľuborom zarezával vo fitnes, aby sme i následne pochutnali na vynikajúcom steaku :-).

Zajtra nás čakajú semi-finálové stretnutia i stretnutia v skupine o 5. – 8. miesto. V troch z týchto stretnutí hrajú európske tímy, takže pokiaľ bude dodržaný princíp kontinentálnych delegácií tak, ako počas celého turnaja, je pravdepodobné, že jeden z trojice nás Európanov bude mať zajtra voľný deň. Uvidíme, ktorý to bude. Však ja Vám dám zase vedieť.

Prajem vám peknú sobotu :-).

6. júla (10. deň)

Príjemné nedeľné ráno priatelia. Šampionát sa nám chýli ku koncu a aj keď sa už všetci veľmi tešíme domov, musíme zvládnuť ešte posledný hrací deň, kedy sa rozhodne o medailistoch i ďalších umiestneniach. O titul si zahrajú (a myslím, že úplne zaslúžene) Rusi s Čínou, boj o bronz (alebo malé finále ak chcete) zvedú Poliaci a Irán. To všetko však bude až zajtra. Poďme teda k tomu, čo bolo dnes.

Na dnešnom rannom mítingu nám prezident RSC Mr. Perez Vento vyslovil poďakovanie i pochvalu za výkony odvedené vo štvrť-finálových stretnutiach, zároveň nás však vyzval nepoľaviť, práve naopak, ak to bude možné ešte niečo navyše pridať. Stručne zhodnotil on, aj Mr. Naseeb naše výkony, vyzvali aj nás, aby sme sa k naším zápasom vyjadrili, bola to taká diskusia. Na konci nám rozdali delegácie a na mňa dnes vyšiel voľný deň. Teda, robil som rezervu v prvom zápase, ale predsa len, v porovnaní s doterajším priebehom bol toto taký relax.

Prvé stretnutie bolo repete zo skupiny B, Argentína – Kuba. Kubánci, ktorí túžili oplatiť svojím súperom prehru 2:3 do tohto stretnutia vstúpili lepšie, viedli po celý čas a za stavu 24:21 mali svoj prvý setbal. Ten, ani ďalšie nevyužili a tak nakoniec set prehrali pomerom 25:27. Do druhého setu vstúpili otrasení, Argentína si rýchlo vytvorila náskok ktorý postupe zvyšovala a po výhre 25:19 sa ujala vedenia 2:0 na sety. Vyzeralo to na jasnú záležitosť Argentíny. To by si však chlapci nesmeli myslieť, že sa to vyhrá už samo a oni nemusia preto urobiť nič. Tretí set ponúkli Kube ako na tácke a prehrali ho 14:25. To Kubáncov naštartovalo natoľko, že sa s vervou pustili aj do štvrtého setu, ktorý s prehľadom vyhrali 25:22 a vynútili si tak rozhodujúci piaty set. V ňom však opäť začala lepšie Argentína, vytvorila si trojbodový náskok a ten si s prehľadom držala až do konca setu, ktorý vyhrala 15:11 a celé stretnutie tým pádom opäť 3:2.

V druhom stretnutí nastúpila Brazília proti Francúzsku. Po prehratom prvom sete Brazílčania vyhrali ďalšie tri a celé stretnutie 3:1. Toto stretnutie som osobne nevidel, ale kolegovia mi povedali, že všetky sety mali jednoznačný priebeh.

O 17. som však bol už opäť v hale, nechcel som si totiž nechať ujsť obidva semi-finálové zápasy. V tom prvom nastúpili Rusi proti Iránu. V prvom sete to bola ťahanica až do konca setu, Rusi ho však nakoniec vyhrali 25:23. V ďalších setoch to už bolo jednoznačne v réžii mladých Rusov, dirigovaných skvelým, priam až neuveriteľne dobrým nahrávačom Pankovom, o ktorom budeme v budúcnosti určite veľa počuť. Druhý set vyhrali na 16, tretí dokonca na 14 a stali sa prvým finalistom tohtoročnej edície majstrovstiev sveta kadetov.

Druhé semi-finále malo opäť zástupcu z Európy – nášho severného suseda Poľsko, ktoré o postup do finále bojovalo s Čínou. Po 18 hodine som mal pocit, že zavreli v Tijuane všetky čínske podniky pretože hala sa začala zapĺňať práve čínskymi fanúšikmi. Do stretnutia lepšie vstúpili poľskí chlapci, korí si budovali náskok a viedli už 19:13. V tomto momente si asi každý myslel, že prvý set už Poliaci nepustia. Čína však zlepšila svoju obranu i útok a postupne sa na Poliakov dotiahla. Tí mali za stavu 24:23 svoj prvý setbal, ktorý nevyužili. Následne mala setbal Čína (25:24), Poliaci ho dokázali odvrátiť, aby následne premárnili ďalšie tri setbaly oni. Po nich nasledovali dva nepremenené setbaly Číny, až nakoniec ten tretí Číňania predsa len využili a celkovo set vyhrali 32:30. Získali tým psychickú výhodu aj do ďalšieho setu, ktorý po tom, čo v ňom nedali Poliakom žiadnu šancu vyhrali 25:18. Poliaci sa však nevzdávali a do tretieho setu vstúpili so snahou zvrátiť nepriaznivý priebeh, čo sa im nakoniec aj podarilo a set vyhrali 25:21, čím upravili celkový stav na 1:2. Vo štvrtom sete však opäť začala lepšie Čína, povzbudzovaná hádam päťstovkou svojich fanúšikov. Vytvorili si dvojbodový náskok, ktorý viac menej celý čas udržiavali a nakoniec set vyhrali 25:22, stretnutie 3:1 a zaslúžene postúpili do bojov o zlato, kde sa zajtra stretnú s Ruskom.

Viac sa už toho večer neudialo. Ak teda nerátam opäť skvelú večeru, ktorú asi budem musieť zajtra vypotiť vo fitnes. To všetko však závisí od toho, čo pre mňa zajtra pripraví rozhodcovská komisia. Ale o tom, ako to celé dopadlo (pre družstvá i pre mňa) Vás poinformujem až zajtra.

Prajem Vám príjemnú, sviatočnú nedeľu. Oddychujte priatelia, my ide do finále :-)!

 

7. júla (11. deň)

Srdečný pozdrav z pražského letiska Václava Havla Vám posielam priatelia. Trošku neskôr, ale píšem posledný report z MS. To viete, po poslednom zápase nasledoval záverečný ceremoniál, spoločná večera a potom neoficiálny míting pri pive a tequile :-). Nebolo veľa času písať, pretože hneď ďalší deň ráno som vyrazil na cestu domov. Ale o tom neskôr. Poďme k tomu záverečnému dňu.

Ráno sme sa stretli na pravidelnom, a tento krát aj poslednom mítingu. Hneď na jeho začiatku nám Mr. Perez Vento povedal, že bude mať dve časti – oficiálnu a po nej neoficiálnu – sentimentálnu.

V rámci oficiálnej nám všetkým povedal poznámky z predposledného hracieho dňa a poprosil nás, aby sme v dobrom nasadení vydržali až do konca. Tlmočil nám poďakovanie Control Comitee za bezproblémový priebeh a oznámil nám delegácie na posledné zápasy. Skôr, než tak urobil nám všetkým vysvetlil dôvody, prečo je nominácia na záverečný deň taká, aká je. Povedal, že aj keď každý z nás mohol pískať finále, museli postupovať podľa neoficiálnych pravidiel a delegovať neutrálne. A tak bolo jasné, že z trojice Európanov sa v boji o medaily nepredstaví ani Boris, ani Siniša a ani ja. Finále sa ušlo nakoniec Walleedovi s Hectorom, boj o tretie miesto rozhodovali Daniel a Juan, zápas o piate miesto sa ušiel Pablovi a mne a ten o siedme Kazuyoshimu a Sinišovi. Potom  už nasledovala neoficiálna časť, na začiatku ktorej nás prezident RSC poprosil o dovolenie hovoriť po španielsky, nakoľko v angličtine by nevedel úplne presne vyjadriť svoje pocity.  Hector nám teda jeho záverečnú reč prekladal. Mr. Peréz Vento nám všetkým ešte raz veľmi poďakoval, poprial veľa úspešných turnajov v budúcnosti. Povedal, že bolo radosť pracovať s takou skupinou rozhodcov, ako sme boli my a dodal, že nemá obavy o budúcu, nastupujúcu generáciu rozhodcov v FIVB. Aj keď s rozhodovaním skončil  v roku 2002, stále sa cíti byť viac naším kolegom, ako naším šéfom a preto vždy, keď to bude potrebné dá za nás ruku do ohňa. Poďakoval aj svojim spolupracovníkom z RSC a potom odovzdal slovo Mr. Nasseebovi. Ten v podstate už len zopakoval jeho slová a potom, aby sme až prílišne nepodľahli sentimentu míting ukončili a my sme sa rozišli pripraviť na posledné naše vystúpenia.

V prvom stretnutí nastúpili proti sebe Kuba a Francúzsko a vzhľadom na doteraz predvedené výkony všetci očakávali hladké víťazstvo Kuby. Po prvých dvoch setoch to naozaj tak vyzeralo. To by však Kubánci nesmeli prestať hrať a čakať, že im víťazstvo spadne do lona samé od seba. A tak nechali hrať Francúzov a ani nevedeli ako, bolo vyrovnané na 2:2 a o víťazstvo sa museli pobiť v piatom, rozhodujúcom sete. Ten nakoniec – po dôraznom dohovore trénera napokon s prehľadom vyhrali a na MS obsadili konečné siedme miesto, Francúzi skončili ôsmi.

Ďalšie stretnutie bolo bojom o piate miesto a narazili v ňom na seba odvekí rivali – Brazília a Argentína. Pred zápasom stáli tréneri spolu pri jednej z lavičiek, na ihrisku sa však potom na kamarátstva zabudlo a začal sa boj. Jeho prvé dejstvo až prekvapivo hladko zvládla Argentína, ktorá vyhrala 25:21. V ďalších troch však zabrali viac kanáriky z Brazílie a stretnutie nakoniec doviedli do úspešného konca, zvíťazili 3:1. Pískalo sa nám s Pablom veľmi dobre, chalani a rovnako aj tréneri  sa starali o hru a nie o nás.

V boji o bronz nastúpili naši Poľskí priatelia proti Iránu. Irán veľmi dobre vstúpil do stretnutia a ujal sa vedenia 1:0. Postupne však začali pridávať plyn Poliaci, ukázala sa ich lepšia trénovanosť a nakoniec sa tešili z víťazstva 3:1 a zisku bronzových medailí.

Vo finále nastúpili Čína a najväčší favorit MS Rusko. V prvých dvoch setoch to bolo vyrovnané a tak niet divu, že na ukazovateli svietil stav 1:1. Potom však prišiel ruský uragán a skvelou hrou Rusi vyhrali ďalšie dva sety na 17 a na 14 a oprávnene sa tešili zo zlata práve oni. Myslím, že nebudem preháňať ak poviem, že kľúčom k ruskému úspechu bol predovšetkým opäť famózny výkon nahrávača Pankova, ktorý nakoniec aj získal ocenenie pre najlepšieho hráča celých MS. Ani strieborní Číňania sa však za to, čo predvádzali počas celých majstrovstiev určite hanbiť nemusia a medaily na ich hrudi ich zdobia právom.

Rozhodcovia sme sa potom odobrali naspäť na hotel, kde dorazila aj časť kolegov z Mexicali. Povečerali sme a potom sme sa zišli v našej mítingovej miestnosti na neoficiálnom mítingu pri vychladenom pivku Tecate a troške Tequily. Keďže niektorí odchádzali už o jednej, ďalší následne o tretej a šiestej, poniektorí sa rozhodli ostať hore s nimi až do ich, a nakoniec aj svojho odchodu. V ktorej skupine som bol ja Vám asi bude jasné :-)

No a čo dodať na záver ?

Mám za sebou svoje prvé majstrovstvá  sveta, svoju prvú cestu za oceán. Vraciam sa domov spokojný. Hodnotenia (oficiálne i neoficiálne) som dostal veľmi dobré a tak hádam môžem dúfať, že toto vystúpenie na FIVB úrovni nebolo mojím posledným.

Vždy hovorím, že jeden z najdôležitejších momentov v živote je stretávanie ľudí, nadväzovanie nových priateľstiev. Myslím, že aj toto sa mi podarilo zvládnuť. Boli sme výborná partia – rozhodcovia, členovia RSC i Jury. A tak nám tie dlhé dva týždne plynuli veľmi ľahko.

Mexiko je nádherná krajina s milými ľuďmi. Všetko je tam úplne iné ako u nás, ale mne sa tam veľmi páčilo. Ak bude možnosť vrátiť sa tam, rád ju využijem.

Ale...Už neviem dočkať, kedy budem opäť vo svojich Tatrách. Lebo darmo, všade dobre, doma najlepšie.

Všetkým Vám, čo ste vydržali čítať moje reporty až doteraz ďakujem za pozornosť a špeciálne, všetkým mojím kolegom želám, aby aj oni mali takú šancu, akú som dostal teraz ja.

Pekný večer priatelia :-)

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri