Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Igor Porvazník (opäť) v Mexiku - po úspešnom semifinále dnes ako dvojka v zápase o bronz!

23. júl 2017

Po Jurajovi Mokrom a Dušanovi Hodoňovi sa v týchto dňoch aktívne zapojí (ak si odmyslíme jeho pôsobenie vo funkcii rezervného rozhodcu na turnaji druhej skupiny Svetovej ligy v Poprade) do súťaží FIVB aj tretí náš zástupca – Igor Porvazník, ktorý mal na úrovni FIVB premiéru takmer na deň presne pred štyrmi rokmi v Mexiku, konkrétne na Majstrovstvách sveta chlapcov U19, ktoré sa hrali v Tijuane a Mexicali. Dodnes nikto presne nevie, či si vtedy Igor získal Mexiko, alebo si naopak Mexiko získalo Igora. Pravdou však je, že aj jeho ďalšia (dokonca dvojitá) nominácia ho zaviala do krajiny Aztékov. A tak sa náš kolega predstaví najskôr v Aguascalientes, kde bude rozhodovať na turnaji 3. skupiny Svetovej Grand Prix žien (za účasti Mexika, Austrálie, ktorá bude hostiť finálový turnaj, Maďarska a Trinidadu a Tobaga) a neskôr sa presunie do Cordoby, kde bude hlavný stan Majstrovstiev sveta žien U20. Či ho komisia rozhodcov odvelí na nejaký čas aj do Boca del Rio – druhého hracieho mesta sa dozvie až neskôr. My sa však už dnes tešíme na jeho pravidelné reporty a samozrejme – držíme mu palce. A teraz má už slovo Igor.

22. júl – ideme do finále, Čína vyzve neporazené Rusko

Príjemný sviatočný deň na Slovensko kamaráti. „Tak už jdeme do finále“ . Tak sa končievala populárna česká revue Možná příjde kouzelník. Rovnako – finálovým zápasom sa dnes skončia v Mexických mestách Cordoba a Boca del Rio Majstrovstvá sveta žien do 20 rokov. Miestenky do bojov o záverečné umiestnenie sú po dnešných bojoch rozdané. A ako to včera vyzeralo ? Nuž takto :

V prvom zápase na seba narazili naše severné susedky z Poľska proti USA. Dievčatám z Poľska sa podarilo otriasť z neúspešného súboja o postup do semifinále a víťazstvom 3:1 si zabezpečili možnosť zajtra zabojovať o 5. miesto, Američanky budú bojovať o siedmu priečku.

V druhom zápase nastúpila Brazília proti Bulharsku a všetci boli zvedaví, či bude selecäo pokračovať vo svojich nepresvedčivých výkonoch, alebo ukončí nepriaznivú sériu a podarí sa im v Cordobe konečne vyhrať. Po prvom sete to s nimi nevyzeralo ružovo, pretože Bulharsko vyhralo 25:22. Nasledujúce tri sety sa však odohrávali už v réžii Brazílie, ktorá nakoniec vyhrala jednoznačne 3:1, čo znamená, že v súboji o piate miesto bude mať šancu oplatiť Poľsku prehru zo štvrťfinálovej skupiny. Bulharky si naopak  v stretnutí o 7. miesto zopakujú svoje stretnutie s USA, ktoré vo štvrťfinále porazili 3:2.

Podvečer o 18.00 sa začalo v poradí tretie stretnutie, ktoré bolo prvým semifinále a v ktorom sa stretli Čína a Turecko. Toto semifinále však malo veľmi jednoznačný priebeh. Číňanky nedovolili svojím súperkám takmer nič a po troch hladkých setoch (20, 21, 17) sa ako prvé tešili z postupu do finále. Otázkou ostávalo, koho vo finále vyzvú a naopak, s kým bude bojovať o bronzovú medailu Turecko.

O všetkom sa rozhodlo v druhom semifinále Rusko – Japonsko. A bol to zápas ako remeň, to Vám môžem povedať z vlastnej skúsenosti, pretože som mal tú česť viesť ho ako prvý rozhodca, druhého rozhodcu robil Mexičan Giani Nava. Hneď prvý set, ktorý trval 34 minút bol plný zvratov. Lepšie začali Japonky, potom opraty prebralo Rusko, aby vedenie tesne pred koncom stratilo a o víťazstvo v ňom muselo bojovať v náročnej koncovke, ktorú vyhralo 32:30. V druhom sete Rusko naklonilo misky váh na svoju stranu, a pomerne jednoznačne, s prehľadom set vyhralo 25:19. Japonky však rozhodne nemali v úmysle predať svoju kožu len tak lacno. V treťom sete si hráčky z krajiny vychádzajúceho slnka vypracovali 4 – 5 bodový náskok, ktorý si držalo takmer do konca. V koncovke tohto setu sa síce Ruskám podarilo znížiť z 20:24 na 23:24, posledné slove však mali Japonky a znížili ruské vedenie. Za stavu 2:1 na sety sa Rusky pustili do svojich súperiek pustili s takou vervou, že si postupne vypracovali až 8 bodový náskok. Za stavu 22:14 by už málokto rátal s tým, že svoje vedenie nedotiahnu do úspešného konca. A predsa nedotiahli. Japonky nepoznali spadnutú loptu, nič pre nich nebolo nechytateľné a nakoniec predviedli nečakaný obrat a celý set vyhrali opäť 25:23. O všetkom sa tak rozhodovalo v tajbrejku, kde sa vo vedení opäť striedali oba tímy. Na jeho konci sa však predsa len tešilo Rusko, ktoré si tak udržalo svoju neporaziteľnosť a ako druhé postúpilo do finále, kde na neho čaká Čína. Japonky zabojujú s Tureckom o bronz. Musím Vám povedať, že po 2 hodinách a 20 minútach som zliezol z kolíka úplne vyšťavený, ale zároveň veľmi spokojný.

Dnes nás teda čakajú posledné zápasy. Aj v dnešný deň sa predstavím s píšťalkou, a to v stretnutí o bronz Japonsko – Turecko. Tak mi držte palce.

Peknú nedeľu kamaráti!

20. – 21. júl – štvrťfinále je už minulosťou

Čína, Japonsko, Rusko a po včerajšku aj Turecko. To sú štyri družstvá, ktoré budú od zajtra bojovať o prvé štyri miesta na MS žien do 20 rokov v mexickej Cordobe. Ale poďme pekne po poriadku.

Vo svojich reportoch som trošku pozabudol spomenúť naše ranné mítingy. Okrem toho, že na nich odznievajú väčšinou všeobecné podmienky (nehodnotí sa konkrétny zápas, či konkrétny rozhodca), ktoré by nás mali posunúť ďalej, na každom mítingu sme mali aj nejakého hosťa. Dr. Jacek Kruczsynski z poľskej Poznane sa venoval potrebe dostatočnej hydratácie organizmu, či nebezpečenstvu prichádajúcemu z klimatizácií. Technická delegátka Jelena Rejlin, ktorá bola hráčkou národného tímu bývalej Juhoslávie hovorila zase o tom, čo hráči, či hráčky na takýchto podujatiach očakávajú, čo majú na rozhodcoch radi a čo nie. Na tom včerajšom sme mali samotnú šéfku Cotrol commitee Banu Can Schurman, ktorá nám predovšetkým poďakovala za doterajšiu prácu a bezproblémový priebeh turnaja, aspoň čo sa týka výkonov rozhodcov určite. Z toho, čo som mal možnosť vidieť môžem potvrdiť že ako hráčky, tak aj realizačné tímy verdikty rozhodcov akceptujú a stretnutia sa nesú v pokojnej atmosfére.

Popoludnie už patrilo samotným záverečným zápasom v štvrťfinálových skupinách. Tým prvým bol zápas družstiev, ktoré v tejto druhej fáze ešte nevyhrali a to Bulharska a USA. Zápas som nevidel, viem Vám teda povedať len toľko, že ho po päťsetovej bitke vyhral európsky zástupca 3:2.

V tom druhom sa stretli v zápase o prvé miesto a tým pádom aj lepšiu pozíciu pred vyraďovacou časťou Čína a Japonsko. Prvý set vyhrala hladko Čína, v tom druhom však Japonky zabrali a tak o jeho výsledku rozhodla až dlhá a napínavá koncovka, ktorú napokon predsa len vyhrala Čína 30:28. V tom treťom sete však Japonsko pokračovalo vo svojej rýchlej hre (vzhľadom na výškový hendikep je to ich jediná šanca) a v ďalšej náročnej koncovke uchmatlo tretí set pre seba. V hale tak bolo cítiť ďalší päťseťák. Nasvedčoval tomu aj priebeh štvrtého setu, v ktorom sa v tesnom vedení oba tímy striedali bez toho, aby si niekto vypracoval výraznejší náskok. Nakoniec však koncovku (25:23) a tým pádom aj celý zápas vyhrala Čína, ktorá do semifinále postupuje z prvého miesta, Japonky si zahrajú ako druhé z tejto skupiny s jednotkou druhej skupiny – Ruskom.

Tretí zápas bol stretnutím o poslednú semifinálovú miestenku. Vopred bolo jasné, že ju získa iba víťaz európskeho duelu Poľsko – Turecko. Na začiatku to vyzeralo tak, že nabudenejšie sú Poľky, ktoré svoje súperky doslova prevalcovali a set vyhrali vysoko 25:13. Druhý set však lepšie začali ich súperky, ktoré si vypracovali náskok a v pohode si ho udržali až do konca a bolo vyrovnané. Tretí set, ktorý sa nakoniec ukázal byť rozhodujúcim bol bojom o každú loptu od začiatku až do konca. Aj tento set vyhralo Turecko, tento krát však tesne 25:23. Tým však akoby získali psychickú výhodu, pretože vo štvrtom už nedali Poľkám žiadnu šancu, vyhrali ho 25:11 a po celkovom víťazstve 3:1 sa tešili z ako posledný tím z postupu do semifinále, v ktorom sa stretnú s Čínou. K tomuto stretnutiu dodám len toľko,  že opäť som pocítil dôveru rozhodcovskej komisie, ktorá ma na tento zápas po boku Ronalda Stahla nominovala ako druhého rozhodcu. S tak skúseným rozhodcom sa píska veľmi dobre a po zápase sme mali obaja dobrý pocit, ktorý umocnilo ešte poďakovanie rozhodcovského delegáta Guya Bradburyho, ktorý hodnotil náš výkon ako veľmi dobrý.

V poslednom stretnutí sa stretli doteraz na šampionáte neporazené Rusko a naopak zle hrajúca Brazília, ktorá tu v Cordobe ešte nevyhrala. Svoj tieň však selecäo neprekročilo ani v tomto stretnutí a po hladkej prehre vstupuje do bojov o 5. – 8. miesto zo štvrtej priečky a zajtra sa vo vyraďovacích súbojoch stretne s Bulharskom. Naopak Rusko pokračuje (aj napriek nie vždy excelentnej hre) vo svojej spanilej jazde, v ktorej ešte nespoznalo trpkú chuť porážky.

Najkrajšia časť dňa však prišla na záver. Náš sprievodca Nathanael nás všetkých pozval ku ním domov. Jeho mamka pre nás pripravila špeciality typické pre tento región a otec nás ponúkol čím iným, ako teqiulou. Strávili sme u nich asi dve hodinky, ale každý z nás sa tam cítil ako doma. Aj takéto nádherné momenty prináša život medzinárodného rozhodcu.

Dnes sme mali voľný, oddychový deň. Veľmi oddychový nebol, pretože o 9:30 sme vyrazili na cestu za druhou partiou turnaja do Boca del Rio. Niektorí z nás, tam však cestovali aj s kuframi. Ako to na týchto turnajoch chodí, rozhodcovia sa zvyknú vymeniť. A tak našu výbornú partiu opustila Irina z Kazachstanu a Phong z Austrálie. Napriek nie najlepšej ceste (trmácali sme sa tam asi dve hodiny) sme v Boca strávili príjemné chvíle. Mnohí z nás niektorých kolegov ani nepoznali a tak prišlo na rad zoznamovanie. S niektorými sme sa naopak stretli po dlhšom čase a mňa potešila najmä možnosť podať po štyroch rokoch ruku Josemu Ramonovi Perez Ventovi (z Kuby, Puerto Rica, či najnovšie Miami) ktorý šéfoval rozhodcovskej komisii pri mojom prvom svetovom šampionáte v Tijuane a Mexicali. Nasledoval veľmi chutný obed v reštaurácii na pláži, rozhovory so všetkými naokolo a opäť náročná cesta späť do Boca. Prvý krát ju spolu s nami absolvovali aj Roy Goren z Izraela, Ismail Alblooshi zo Spojených arabských emirátov a nakoniec domáci zástupca na tomto turnaji, Giani Nava, s ktorým som sa už stretol pred štyrmi rokmi.

Zajtra vstupuje turnaj do svojej poslednej, najdôležitejšej časti. Zrak sa bude upierať predovšetkým na semifinálové stretnutia, dôležité sú však aj tie ostatné, pretože jednotlivé tímy bojujú o pozície v rankingu FIVB. To si samozrejme vyžaduje aj našu pripravenosť. Tak sa snažím byť pripravený. Čo konkrétne ma čaká, zatiaľ netuším, ale nech to bude akýkoľvek zápas, pokúsim sa ho zvládnuť opäť so cťou. Ale o tom zase až zajtra.

Pekný deň na Slovensko, tuším začína víkend :-)

19. júl – 3 miestenky do semifinále sú už rozdané

Dobrý večer na Slovensko kamaráti. Máme za sebou druhý štvrťfinálový deň, po ktorom sú už jasné tri tímy, ktoré budú bojovať v semifinále turnaja. Keďže by bolo veľmi únavné stráviť v hale každý deň celý čas, prvé dve stretnutia som nevidel, takže k ním snáď len toľko, že v tom prvom si po jasnom priebehu a víťazstve 3:0 vybojovali prvú semifinálovú miestenku v stretnutí s USA Japonky, a v tom druhom - takisto jednoznačnom si právo účasti v prvej štvorke vybojovali Číňanky, ktoré porazili hladko Bulharsko tiež 3 :0.

V treťom stretnutí, ktoré som rozhodoval ja spolu s Marcelom Pierobonom sa stretli Poľsko a Rusko. Zápas, snáď s výnimkou tretieho setu, kedy bol vyrovnaný stav do pravej polovice bol až veľmi jednoznačný. Poľky nezopakovali výkon z predchádzajúceho dňa, naopak Rusky predviedli na turnaji svoj najlepší volejbal a tak vyhrali hladko 3:0 a stali sa tretím semifinalistom turnaja.  Poľky si však zachovali šancu na semifinále naďalej. Dnes však v zápase o všetko musia poraziť Turecko, ktoré v poslednom včerajšom zápase porazilo Brazíliu 3:1 a vyradilo ju tým pádom z možnosti bojovať na týchto MS o medaily. Brazília hrala včera dobre len v druhom sete, kedy dokázala vo svoj prospech otočiť nepriaznivý stav 16:22 a 19:23 a celý set vyhrať 25:23. V tom momente sme si všetci mysleli, že Brazília je naštartovaná a už bude hrať len a len dobrý volejbal. Nestalo sa. Vo zvyšných dvoch setoch držalo opraty v rukách pevne Turecko. Z toho všetkého vyplýva, že dnešné stretnutie Turecka s Poľskom bude bojom o posledné miesto v najlepšej štvorke turnaja. Sám som veľmi zvedavý, ako to dopadne....

Zajtra nás čaká voľný deň a návšteva kolegov v Boca del Rio. Pre niektorých z nás to bude aj presun. Niektorí kolegovia z druhej skupiny prídu naopak do Cordoby. Kto kde dopíska tieto majstrovstvá sa dozvieme dnes večer. Pred tým však musíme zvládnuť ešte dnešné stretnutia, tak mi držte palce. Ja budem rozhodovať ako dvojka práve to stretnutie o postup do semifinále medzi Poľskom a Tureckom.

Zajtra sa určite ozvem zase :-)

18. júl – boje v štvrťinálových skupinách sa začali

Tak Vás priatelia opäť srdečne pozdravujem z Cordoby, kde sa začalo bojovať v prvej osmičke o postup do semifinálových bojov. A niektoré zápasy boli skutočnými bojmi. Veď čítajte...

Hneď prvým súbojom bolo stretnutie Číny a USA, ktorý viedol Ivan Cardoso a ja som mu asistoval v pozícii druhého rozhodcu. Tím  USA bol pre nás neznámou, pretože svoje boje v základnej skupine odohral v Boca del Rio a do Cordoby sa prebojoval až po tesnom víťazstve 3:2 v poslednom zápase so Srbskom. Naopak Číne sme obaja už po dve stretnutia rozhodovali. Úvod patril Číne, ktorá niekoľkými podaniami doslova odstrelila hráčky Spojených štátov (niekedy to vyzeralo ako baseball, akurát hráčky odpálili loptu rukami a nie palicou).  Priebeh sa však veľmi rýchlo začal obracať v prospech USA: Hráčky začali lepšie servovať, tvrdo útočili a Čína ich nedokázala účinne ubrániť. Svoj náskok stratila a neskôr mala voči USA dokonca stratu niekoľkých bodov.  Američanky si svoje vedenie v sete ustrážili a na jeho konci sa tešili z víťazstva 25:23. Američanky v predvádzanej hre pokračovali aj v úvode druhého setu a zdalo sa, akoby Čína nevedela na ich hru zareagovať, nájsť účinný recept. Postupne sa im to vak začalo dariť a dostali sme sa do koncovky, kde sa skóre prelievalo z jednej strany na druhú bod po bode. Nakoniec túto koncovku uhrala Čína, set vyhrala 30:28 a bolo vyrovnané. Čína povzbudená týmto výsledkom pokračovala v nasadenom trende a v treťom sete Ameriku doslova prevalcovala a po víťazstve 25:16 sa ujala vedenia 2:1 na sete a zdalo sa, že už ich nik nedokáže zastaviť. V tomto sete údajne došlo aj k nesprávnemu pridaniu bodov, pri stolíku jury sa objavil aj VIS delegát Diego Soler z Argentíny a začal som tušíť, že niečo nejde tak, ako má. Na moju otázku šéfka jury Banu Can Schurman či sa niečo deje a zastavíme zápas rezolútne odpovedala nie a tak sme ho normálne dohrali. Po zápase som počul tri „zaručené“ príbehy o tom, čo sa stalo a kedy komu bol nesprávne pridaný bod navyše. Dnes na mítingu sme sa dozvedeli, že sa tam niečo naozaj udialo, ale nik nevedel nájsť moment, kedy došlo k chybe, lebo aj protokol VIS vraj bol upravovaný. Čo bolo pre Ivana a mňa dôležité, bolo konštatovanie, že my sme nepochybili. Každý má svoje právomoci a povinnosti a my sme nemali šancu zistiť, že niektorému družstvu bol pridaný bod navyše. Zodpovednosť za túto vec nesie jednoznačne iba zápis. Každopádne som si však od toho momentu dával pozor na každý pridelený bod dvojnásobne. Vráťme sa však k zápasu. Hráčky Číny sa zastavili sa však hráčky samé, nepochopiteľne prestali hrať, kopili chybu za chybou a tak sa na koniec a prehrali ho vysokým rozdielom 10:25. O všetkom sa teda rozhodlo v piatom sete, kde sa hral opäť vyrovnaný volejbal a ani jedno družstvo si nevypracovalo výrazný náskok a tak sa rozhodlo až v samotnom závere, ktorý lepšie zvládli Číňanky a vyhrali ho 15:13 a tým pádom aj celé stretnutie 3:2.

V ďalšom stretnutí nastúpili proti sebe Japonsko a Bulharsko. Toto stretnutie bolo veľmi jednoznačné. Japonky svojou rýchlou hrou nedali šancu Bulharkám sa ani poriadne nadýchnuť a v jednotlivých setoch im dovolili uhrať postupne 16,12 a 18 bodov.

Zápas číslo tri bol stretnutím európskych zástupcov, konkrétne Ruska a Turecka. Prvé dva sety malo viac menej pod kontrolou Rusko a vyzeralo to na hladké víťazstvo. Jedným s problémov týchto tímov je však stabilita výkonu počas celého zápasu. Výkyvu sa nevyhli ani Rusky a v treťom sete nechali svoje turecké súperky sa rozohrať a set im takpovediac darovali. Rozbehnuté turecké hráčky bojovali aj vo štvrtom sete a prvá polovica zápasu bola veľmi vyrovnaná. Postupne si však Rusky vypracovali náskok a set, tým pádom aj celý zápas doviedli do víťazného konca.

Posledným na programe  bolo stretnutie veľkého favorita celých MS Brazílie s bojovným tímom Poľska. Poviem Vám, že spôsob, akým vybehli Poľky na svoje súperky bol impozantný. OD začiatku vedeli, že oni v tomto stretnutí nemajú čo stratiť, môžu iba získať. Keby bol niekto pre zápasom povedal, že po dvoch jednoznačných setoch (14 a 18) bude viesť Poľsko 2:0, asi by čelil prinajmenšom úsmevným pohľadom. A predsa to tak bolo. V tom treťom sa Brazílčanky pokúsili o zvrat, miestami mali aj viacbodové vedenie. Rozhodlo sa však až v tesnej koncovke. Set vyhralo 25:23 Poľsko, ktoré sa tešilo – musím podčiarknúť že zo zaslúženého víťazstva 3:0. Nuž, Jezscze Polska Nie Zginiela....

Dnes sa o 18 miestneho času predstavím ako prvý rozhodca v ďalšom európskom derby Rusko – Poľsko. Asistovať mi bude Marcelo Pierobon z Argentíny. Aj keď u nás bude hodina po polnoci, držte mi palce aj počas spánku.

Zatiaľ – Do písania, priatelia :-)

16. – 17. júl – skončila sa základná časť

Tak nám začal nový pracovný týždeň a ja dúfam, že ste do neho všetci vstúpili úspešne. My sme ho začali prvým z dvoch voľných dní. Vráťme sa však na chvíľu o deň dozadu, pretože v nedeľu sa hrali posledné stretnutia v skupinách a až v troch zápasoch šlo o veľa.

V tom prvom, ktorý som zase rozhodoval ako prvý rozhodca (asistovala mi Irina Kabubelkova z Kazachstanu) proti sebe nastúpilo Peru, ktoré ešte na turnaji nepoznalo chuť víťazstva a v podstate bolo bez šance zabojovať o prvú osmičku a Poľsko, ktoré si tú šancu vybojovalo deň predtým, v zápase s Čínou. Skôr než sme vôbec vstúpili na palubovku, absolvovali sme povinnú skúšku na prítomnosť alkoholu. Na moje veľké prekvapenie tá moja bola pozitívna a môžem Vám povedať, žeby ste sa mi nedorezali krvi. Od včera presne viem, čo cítil náš mladý kolega Filip Moravčík na ME junioriek v Nitre. Nie je to nič príjemné, keď viete, že ste nevypili ani kvapku alkoholu ale prístroj ukáže pozitívny výsledok. Tak po mne nasledovali postupne Irina, Phong, ktorý robil rezervného rozhodcu, všetci čiaroví rozhodcovia, zapisovateľka aj jej asistent. Pozitívny výsledok sa objavil aj u jedného z čiarových rozhodcov a tak sme si test museli zopakovať. Poviem Vám, že som prikladal prístroj k ústam s veľkým strachom o to, ako to dopadne, ale hlavne, čo bude nasledovať potom (v diaľke som videl aj koniec kariéry). Bol som však pripravený v prípade opakovanej pozitivity požiadať o odber krvi, aby všetkým bolo jasné, žeby som si pred zápasom v žiadnom prípade nedovolil požiť ani slzu alkoholu. Našťastie, odber nebolo treba. Opakovaný výsledok bol negatívny, mne padol zo srdca veľký kameňa aj keď mierne rozrušený vybral som sa na palubovku rozhodovať. Protokol nám sadol hádam na minútu presne a aj to mi pomohlo dostať sa do správnej prevádzkovej teploty a po úvodnom hvizde bolo aj po nervozite. V prvých dvoch setoch šli Poľky jednoznačne za svojím cieľom a viedli po nich už 2:0. Ako mnoho tímov, aj tento si však myslel, že už sa to dohrá samo. Nedohralo sa, Peruánky zdvihli hlavy, začali bojovať a vybojovali pre seba tretí set. V tom štvrtom však poľské dievčatá už nič nechceli nechať na náhodu, spresnili svoju hru a nakoniec celé stretnutie vyhrali 3:1. Pre Peruánky to znamenal koniec v Cordobe a presun do Boca del Rio, kde sa budú hrať stretnutia o 9. – 16. miesto. Naši severní susedia si museli na rozhodnutie, či ostanú v Cordobe bojovať v prvej osmičke počkať. Na ich definitívne zaradenie do ďalších bojov mal totiž ešte stále vplyv zápas Číny s obhajujúcou krajinou – Dominikánskou republikou.

Druhým stretnutím bolo stretnutie Ruska s Egyptom, ktoré podľa očakávania dopadlo v prospech ruských dievčat, ktoré vyhrali jednoznačne 3:0 a vybojovali si prvé miesto vo svojej skupine a tým pádom aj právo bojovať o titul v najlepšej osmičke turnaja.

V treťom stretnutí proti sebe teda nastúpili Čína a Dominikánska republika – oba tímy takpovediac s nožom na krku. Číňanky si však na rozdiel od zápasu s Poľskom nepripustili žiadne zaváhanie a s prehľadom poslali po víťazstve 3:0 obhajcov titulu z Dominikánskej republiky bojovať do Boca del Rio o umiestnenia v druhej osmičke. Už teraz je teda jasné, že v tejto kategórii po dvoch rokoch spoznáme nového Majstra sveta.

Aj v štvrtom stretnutí sa bojovalo o veľa. Pred zápasom bolo jasné, že kto vyhrá, bude hrať v prvej osmičke a svojho súpera odsunie do bojov o umiestnenie. A tak proti sebe nastúpili Bulharsko a vypredanou halou hnané domáce Mexiko. V prvých dvoch setoch to bol doslova boj o každú loptu a po ich vyrovnanom priebehu (27:25, 24:26) bol stav 1:1. V tom treťom Bulharky zapli svoje motory na vyššie otáčky a s prehľadom ho vyhrali25:12 a k zotrvaniu v Cordobe boli k krok bližšie, ako ich súperky. Tie sa však v žiadnom prípade nemienili vzdať a štvrtý set vybojovali pre seba. Nasledoval rozhodujúci piaty set, ktorý mal nakoniec pomerne jednoznačný priebehu a po ktorého konci sa tešili z postupu medzi osem najlepších tímov Bulharky.

A tak sa od zajtra v Cordobe stretnú v dvoch štvrťfinálových skupinách Brazília, Rusko, Poľsko a Turecko v skupine E a Cína, Japonsko, Bulharsko a USA v skupine F.

Po skončení tejto základnej časti môžem povedať že všetci kolegovia, ktorí tu so mnou sú, sú výborní rozhodcovia. Určite, každý z nám má nejaké „špeciality“ z domáceho prostredia a aj preto jednou zo snáh zástupcov komisie rozhodcov je zjednotenie rozhodovania. Dbá sa tu predovšetkým na to, aby mala hra plynulý priebeh, aby sa zbytočne nečakalo s pokynom na podanie a tento sa dával hneď ako má podávajúca hráčka v rukách loptu, ďalej o zjednotenie posudzovania čistoty odbitia (odbitia sa posudzujú benevolentne, v zmysle hesla „Keep the ball flying“) a samozrejme na spoluprácu všetkých členov rozhodcovského zboru. Myslím, že mnoho vecí robíme a učíme rovnako aj u nás doma.

Dnes sme mali prvý voľný deň, o ktorého pomerne bohatý program sa nám postarali domáci organizátori. Postupne sme navštívili starú továreň na výrobu cukru (Ingenio San Francisco Toxpan), dielňu na výrobu keramiky, potom ďalšiu na výrobu  sviečok, múzeum kávy (Museo Del Cofé) a celú tour sme zakončili skvelým, aj keď trošku oneskoreným obedom v tradičnej mexickej reštaurácii, kde sme si pochutnali na miestnych špecialitách. Akurát škoda, že som ten obed nemohol nejakým spôsobom vypotiť vo fitnescentre, ktoré mi tu na rozdiel od hotela v Aguascalientes dosť chýba. Ale nemôžeme mať vždy všetko, však.

Toľko na dnes priatelia. Od zajtra sa opäť hrá a mi sme pripravení opäť rozhodovať. O tom, ako sa nám darí Vám samozrejme opäť napíšem.

 

14. – 15. júl – majstrovstvá začali prvými zápasmi

Milí priatelia, máme za sebou dva hracie dni tak som sa rozhodol opäť Vám niečo napísať. Stretnutia sa hrajú v miestnej Aréna Córdoba, ktorá je viac menej vždy plná. Ľudia v hale sa nechávajú strhnúť hrou k búrlivému potlesku, či ováciám po každej dlhšej rozohre bez ohľadu na to, kto práve získal loptu (samozrejme, ak sa nejedná o večerný zápas, ktorého čas je vyhradený pre domáci tím). Po zápasoch si ľudia nalepená na zábradlí volajú k sebe hráčky jednotlivých tímov a tie si s nimi bez ohľadu na pozápasovú únavu trpezlivo robia selfie fotky, podpisujú im všetko, čo sa podpísať dá.

Mojím prvý stretnutím bolo to otváracie, v ktorom sa stretla Čína s Peru a ktoré som rozhodoval s mojou srbskou kolegyňou Stanislavou Simič. Priznám sa, pociťoval som určitú nervozitu, vyplývajúcu zo zodpovednosti za akési nastolenie trendu rozhodovania na tomto turnaji a preto som sa aj trošku ťažšie rozbiehal. K tomu sa pridala nie 100 % pripravenosť protokolu a trojminútové meškanie oficiálneho začiatku stretnutia, načo bývajú ľudia z FIVB zvyčajne hákliví. Nakoniec sa však všetko rozbehlo, a Čína porazila Peruánky 3:0, aj keď obraz i priebeh tohto stretnutia nebol až taký jednoznačný.

V ďalšom stretnutí sa proti sebe postavili Poľsko a obhajca titulu z Dominikánskej republiky. Po veľmi ťažkom boji, v ktorom sa prelievalo vedenia zo strany na stranu nakoniec obhajkyne uhrali tesné víťazstvo 3:2, ale môžem povedať, že pokojne to mohlo skončiť aj naopak.

V treťom stretnutí sa predstavili európski zástupcovia Rusko a Bulharsko. Táto štvorsetová bitka nakoniec dopadla v prospech Ruských dievčat, ktoré sa nakoniec tešili z celkového víťazstva 3:1.

Posledným na programe bolo stretnutie Mexika a Egyptu, ktoré sme tu všetci tak trošku pokladali za outsidera. Na veľké prekvapenie však po dvoch setoch svietila na konte Egypta dvojka a na konte Mexika nula. Mexičankám sa však aj s podporou domáceho publika, ktoré bolo naozajstným ďalším hráčom podaril dokonalý obrat a celé stretnutie vyhrali 3:2 (15:13 v treťom sete)

V ďalšom dni proti sebe na úvod nastúpili obhajkyne z Dominikánskej republiky proti Peru a po jednoznačnom priebehu, v ktorom svoje súperky doslova prevalcovali vyhrali 3:0.

Aj ďalšie stretnutie vyzeralo dosť dlho ako jednoznačná záležitosť. Stretli sa v ňom Egypt a Bulharsko. Dva sety boli jednoznačné a tak si v treťom dovolili Bulharky malý výpadok, keď počas druhého technického oddychového času prehrávali už 11:16. Mali čo robiť, aby tento náskok zmazali, nakoniec sa im však podarilo v stretnutí vyhrať 3:0.

Tretie stretnutie hracieho dňa obstarali tímy Číny a Poľska, ja som sa v ňom predstavil ako druhý rozhodca po boku Ivana Cardosa z Brazílie. Po jednoznačnom priebehu prvého setu: ktorý Čína vyhrala všetci v hale mali dojem, že to bude jednoznačná záležitosť. V druhom však naše severné susedky, mimochodom vedené pre mnohých známym Wieslawom Popikom, dvihli hlavu, začali bojovať o každú loptu a v koncovke si s konečným skóre 26:24 vybojovali tento set pre seba. Nasledujúci set však opäť s prehľadom vyhrali Číňanky 25:15. Akoby si však mysleli, že už majú všetko takpovediac v suchu, poľavili, čo Poľky využili a štvrtý set po výsledku 25:15 získali pre seba a bolo vyrovnané – 2:2. Čakal nás piaty set a boj o takmer každú loptu. Avšak už v jeho druhej tretiny si Poľky vypracovali cenný 3 – 4 bodový náskok, ktorý s prehľadom nakoniec udržali a nakoniec sa, možno trošku prekvapivo tešili z cenného víťazstva 3:2. Musím povedať, že ja som si toto stretnutie na pozícii druhého rozhodcu doslova vychutnal, užil, čo v mojom prípade nebýva až takým častým javom.

Vo štvrtom stretnutí sa opäť pred vypredanou halou postavilo Mexiko na odpor veľkému Rusku. Aj keď si ruské dievčatá neodpustili zaváhanie v druhom sete, ktorý prehrali 23:25, stretnutie nakoniec s prehľadom doviedli do víťazného konca 3:1.

Toľko k prvým dvom hracím dňom. O tom treťom Vás poinformujem čoskoro.

12. a 13. Júl – čas teoretických mítingov i praktických nácvikov

Uplynulé dva dni už boli pracovné. V utorok večer, presnejšie v noci dorazila väčšina mojich kolegýň a kolegov, s ktorými budeme minimálne počas prvej časti turnaja, v ktorej družstvá v dvoch štvorčlenných skupinách v Cordobe a dvoch v Boca del Rio odohrajú stretnutia každý s každým. S kým tu teda som ? Keďže dámy majú prednosť, tu sú ich mená – Irina Kabubelkova z Kazachstanu, Nurper Ozbar z Turecka a Stanislava Simič zo Srbska. Osmičku okrem mňa dopĺňajú Ivan Cardoso z Brazílie, Marcelo Pierobon z Argentíny, Ronald Stahl z USA a Phong Nguyen z Austrálie. Samozrejme je potrebné spomenúť aj rozhodcovských delegátov, ktorými sú Guy Bradbury z Kanady a Gregorz Jacyna z Poľska, na ktorého ale ešte stále čakáme, pretože zo svojej predchádzajúcej destinácie kde pôsobil v rovnakej funkcii dorazí až dnes večer.

V stredu popoludní sme začali prvým oficiálnym mítingom. Keďže ho viedol Guy, bol podobný tomu v Aguascalientes a týkal sa predstáv o pôsobení rozhodcov v modernom volejbale. Guy zopakoval, že byť FIVB rozhodcom by už nemalo byť iba hobby, mal by to byť životný štýl, zahŕňajúci pravidelné štúdium materiálov ako oficiálne pravidlá, caseebook, instructions and guidlines a multimedia teaching material a zároveň aj pravidelné fyzické cvičenie, udržiavajúce športovú postavu a 100%  zdravotný stav rozhodcov. Keďže nášmu kanadskému priateľovi bolo jasné, že u väčšiny kolegov sa prejavuje tzv. Jet lag syndróm – pásmová choroba, zapríčinená poruchou synchronizácie medzi našimi biologickými hodinami a časovým pásmom, v ktorom sa nachádzame - míting trval maximálne 45 minút.

V podvečerných hodinách sme sa presunuli do haly, v ktorej nás čakala praktická časť. Nakoľko však decká boli pripravené, nebolo ich treba nič učiť, prebehli sme si dva krát protokol a mohli sa pustiť do modelovaného zápasu, kde všetci, vrátane nás rozhodcov mali ukázať svoje schopnosti. Takže sme sa všetci na krátky čas vystriedali vo funkciách prvého i druhého rozhodcu. Guy na začiatku stanovil na všetko čas 120 minút a priam neuveriteľne sme sa do tohto limitu úplne pohode vmestili tak, že po dvoch hodinách sme už sedeli v aute smerom na hotel, kde už nasledovala iba večera a rozchod na izby. Mnohí sa na to, že sa dobre vyspia veľmi tešili. Neviem, či sa to všetkým podarilo, ale ja som sa zobudil snáď po desiatich hodinách pripravený na nový deň.

Na začiatok nového dňa nás čakal opäť teoretický míting, na ktorom sme rozprávali viac my, ako Guy. Našou úlohou bolo vysvetliť kolegom niečo z pravidiel, casebooku a pod. podľa toho, ako nám to Guy včera určil. Mne sa ušiel úvod od inštrukcií a guidlinies. Niektorí sme predniesli vlastný pohľad, niektorí sa rozhodli čítať rovno z dokumentov, takže nakoniec sa nás Guy opýtal, čo by sme z toho všetkého teda chceli podčiarknúť, vypichnúť. Tento míting už trval trošku dlhšie a po hodine a pätnástich minútach nám neostávalo veľa času na to, aby sme sa odišli na izby znova pobaliť a vyraziť do haly na finálnu inšpekciu a zdravotnú prehliadku. V hale stále nebolo všetko na svojom mieste, našťastie máme medzi sebou niekoľko španielsky hovoriacich kolegov, ktorí nám pomohli v tom, aby sme nakoniec všetko, čo sme potrebovali našli pripravené. Jediné, čo sa nám nepodarilo, bolo premeranie ihriska, nakoľko na ňom prebiehali tréningy tímov a skontrolovanie 150 nových lôpt, ktoré sa budú používať počas turnaja v jednotlivých zápasoch. Tie síce v hale boli, neboli však nafúkané a keďže v hale boli k dispozícii iba dve ručné pumpy, bolo rozhodnuté, že sa počká na kompresor a aj lopty skontrolujeme neskôr. Potom nasledovala zdravotná prehliadka, po ktorej s radosťou konštatujem, že bez poruchy zraku, sluchu, s tlakom 120/90, tepovou frekvenciou 68/min. a BMI v limite (niektorí by možno neverili, že to dokážem) spĺňam všetky požiadavky pre rozhodovanie na tomto turnaji. Čo vám poviem, od radosti som si dal za obedom aj dezert :-)

Popoludnie sme opäť využili na prechádzku. Nie je tu veľmi čo vidieť, chodíme od obchodu k obchodu a aj to len preto, aby sme nesedeli na hoteli. Ale v dobre partii je niekedy zábavné aj to.

A večer nás čakal slávnostný Technický míting, kde sa stretli všetci – zástupcovia Control comitee z FIVB, domáci organizátori, rozhodcovia no a samozrejme zástupcovia všetkých ôsmich tímov hrajúcich tu v Cordobe. Každý si povedal, čo povedať mal a rozišli sme sa na večeru. Nebol to však záverečný bod dnešného programu. Vzhľadom na to, že zajtra budú v hale od rána prebiehať tréningy, rozhodol sa Guy ísť zmerať ihrisko ešte dnes v noci, hľadajúc dvoch dobrovoľníkov. Druhým dobrovoľníkom bol Phong :-) Kurt sme skontrolovali, všetko bolo viac menej v poriadku (a čo nebolo, to sme upravili). Takže som sa na izbu dostal až teraz, dokončil som svoj dvojdňový report a utekám do ríše snov. Zajtra o 13:00 (20:00 nášho času) začíname prvým  - otváracím stretnutím Peru – Čína Majstrovstvá sveta žien do 20 rokov. O tom, ako to celé prebiehalo i ako sa mi darilo Vás poinformujem hneď ako to bude možné.

Dobré ráno na Slovensko, Buenas Noches Córdoba.

11. júl 2017 – oddych a čakanie na kolegov

Milí priatelia, dnes som mal deň ako už dlho nie. Nerobil som absolútne nič, presnejšie, nemusel som nič robiť. Po prvý krát som sa v Mexiku poriadne vyspal, zašiel som na raňajky, počas ktorých sa ku mne prihlásil Guy Bradbury, ktorý dorazil až dnes a od ktorého som sa (prostredníctvom mailu) dozvedel, že na úvod turnaja ostávam v Cordobe. Keďže som mal celý deň len pre seba, vybral som sa na prechádzku po centre mesta, v ktorom momentálne bývam. Na obede som sa následne stretol aj s Banu Can Schurman, ktorá na tomto turnaji pôsobí vo funkcii prezidentky Control comitee, čiže je vlastne šéfkou celého podujatia. Spoločnosť pri obede nám robil aj VIS delegát Diego Soler a samozrejme Guy. Po dlhom čase sa pri stole hovorilo viac anglicky, ako španielsky J Popoludní som si opäť prešiel inú časť mesta, trochu sa povenoval čítaniu casebooku a počkal na večeru, kde sa k nám štyrom pridali dvaja Brazílčania - oficiálny fotograf turnaja Silvio Avila, a konečne aj  prvý z mojich kolegov – Ivan Cardoso. Toľko o dnešnom dni. Veľa toho naozaj nebolo.

Aby tento report nebol taký krátky a strohý, tak Vám predstavím mesto, v ktorom sa už druhý deň nachádzam. Cordoba, oficiálne známa ako Heroica Córdoba je mesto a zároveň sídlo samosprávy s rovnakým názvom, nachádzajúce sa v štáte Veracruz a založené v roku 1618 Španielmi na ochranu kráľovských záujmov pred útokmi počas povstania otrokov vedeného Gasparom Yangom.  Skladá sa z 15 častí. Na severe susedí s mestami Ixhuatlán del Café a Tomatlán, na juhu s mestami Amatlán de los Reyes and Naranjal. Vo východnej časti susedí s Fortin de las Flores a Chocamán a západnej časti územia hraničí Amatlán de los Reyes. Leží medzi kopcami Matlaquiahitl a Tepixtepec, v nadmorskej výške 817 metrov nad morom. V roku 1973 bola Cordoba ťažko poškodená zemetrasením, známym aj ako El Terremoto de Orizaba. Medzi hlavné ekonomické aktivity patrí poľnohospodárstvo, farmárčenie, priemyslu a obchodu. Hlavné plodiny sú cukrová trstina, káva, avokádo, pomaranč, citrón, a ryža. Mesto má veľké množstvo zábavných centier, vrátane biliardových hál, tanečných sál a diskoték. Cordoba má tri knižnice, tri posluchárne, divadlá a múzeá. Jedným z nich je aj múzeum kávy.

Tak na dnes toľko. Počas noci by mali prísť ostatní kolegovia a zajtra začíname oficiálnym programom. O všetkom Vás samozrejme opäť rád budem informovať.

10. júl 2017 – čas začať druhý diel

Dnes ráno ma čakal prechod z dejiska Grand Prix Aguascalientes do Cordoby, hlavného stanu Majstrovstiev sveta žien do 20 rokov. Očakával som, že vzhľadom na krátke medzipristátie v Mexico City to bude rýchla záležitosť, nakoniec sa to však natiahlo na celý deň. Najskôr hodinu aj dvadsať minút meškal môj druhý let do Veracruz. Tam ma opäť nik nečakal, našťastie si ma všimol jeden z pracovníkov domácej volejbalovej federácie, ktorý mi povedal, že o chvíľu po nás príde auto. Tá chvíľa trvala opäť vyše hodiny, počas ktorej pristálo už ďalšie lietadlo z mexického hlavného mesta, ktorým priletel aj referee manager Randy Sanchez a ďalší pracovník federácie. Tak sme chvíľku ešte čakali vo štvorici, kým po nás nakoniec predsa len prišli. Moja radosť z toho, že ma čaká už len cesta do Cordoby sa rýchlo rozplynula po zistení, že nás organizátori v druhého dejiska šampionátu v Boca del Rio zobrali len na obed do hotela, v ktorom sú oni ubytovaní a na auto z Cordoby budeme čakať tam. Na moje prekvapenie sa však nik nevedel vyjadriť, kto a kedy po nás príde, čo ma vcelku v dnešnej dobe mobilných telefónov prekvapilo. Jedinou útechou bolo, že nebudem čakať s prázdnym žalúdkom. Nakoniec sa však situácia vyvinula priaznivo, auto prišlo a po dvojhodinovom trmácaní sa po cestách – necestách (doslovne) sme prišli do Cordoby, ubytovali sa na hotely a ja som si našiel čas opäť Vám napísať pár riadkov. Dnes však naozaj len pár, pretože ma únava tlačí do postele. Viac o tom, čo nás čaká ako i o dejiskách šampionátu napíšem zajtra.

Zatiaľ Vám prajem úspešný pracovný týždeň.

9. júl 2017 – finišujeme

Ani som sa poriadne nestihol spamätať, a moja prvá misia v rámci mexického pobytu sa skončila. Dohrali sa posledné stretnutia 3. Skupiny Svetovej Grand Prix, karty pred ďalším turnajom sú rozdané a ja sa môžem pripraviť na presun z Aguascalientes do Cordoby. Ale vráťme sa ešte k poslednému hraciemu dňu.

Ranný míting prebiehal v podobnom duchu, ako aj ten včerajší – Guy všeobecne zhrnul to čo videl, povedal pár poznámok, dal niekoľko rád, odporúčaní a poďakoval sa nám za prácu na tomto turnaji. Spýtal sa aj nás, čo nám priniesol tento turnaj. Všetci sme sa zhodli na tom, že každá takáto skúsenosť nás obohacuje ako po odbornej stránke (každým zápasom máme šancu rásť) tak aj po stránke spoločenskej – stretli sme sa starí priatelia, prípadne sa nové priateľstvá podarilo nadviazať. Nakoľko aj dnes nám zvýšil čas pred zápasmi, opäť sme si jeho časť vyhradili na 45 minútový tréning na bežeckom páse, a potom na posedenie pri hotelovom bazéniku a popíjaní čaju.

V prvom zápase, ktorý viedli Hector so Silviom sa stretli dva tímy, ktoré ešte neokúsili chuť víťazstva – Austrália a Trinidad a Tobago. Prvý set Austrália vyhrala pohodlne, v tom druhom svoje súperky dokonca doslova prevalcovala (v jednom momente bolo skóre 18:3) a vyzeralo to na rovnaký priebeh aj v sete treťom. Ktovie prečo, ale vtedy sa mexické publikum rozhodlo povzbudzovať Trinidad a Tobago a hráčky tejto krajiny sa razom mohli cítiť ako doma. A začal sa boj o každú loptu a chvíľu to vyzeralo tak, že sa môžeme tešiť na štvrtý set. V koncovke sa však opäť prejavila neskúsenosť tohto tímu a dvoma banálnymi chybami prehrali koncovku 23:25 a celý zápas 0:3. Všetci sme sa však zhodli na tom, že ak by tento tím získal skúseného, renomovaného trénera a začal by tvrdo pracovať, prípadne by sa jeho hráčky dostali do významných (trebárs aj európskych) klubov, tak budeme o hráčkach ako Forde, Esdelle, Ramdin i ďalších ešte počuť a národný tím Trinidadu a Tobaga bude v budúcich rokoch tímom, s ktorým bude potrebné rátať a ktorý nebude už také jednoduché poraziť.

Ako sa v prvom stretnutí stretli tímy, ktoré boli na turnaji bez víťazstva, tak v tom druhom stretnutí išlo o zápas tímov, ktoré na turnaju ešte nepoznali horkosť porážky. A nám bolo jasné, že boj o to, komu tento honor ostane aj po turnaji bude veľmi ťažký. Pred vypredanou halou (niečo vyše 3000 divákov) nastúpili proti sebe domáce Mexiko a hostia z Maďarska. Stretnutie som mal tú česť viesť ako prvý rozhodca ja, sekundoval mi Fabian. Stretnutie sa nakoniec na prekvapenie vyvinulo dosť jednoznačne. V prvom sete bol síce stav 21:21, od toho momentu však bodovali len Maďarky, v druhom sete si od jeho polovice vybudovali náskok, ktorý v pohode udržali až do konca a v tom treťom stretnutie doviedli do úspešného konca, keď ho vyhrali 25:18. Maďarské dievčatá začali tancovať, časť divákov ich obklopila a spontánne im tlieskala a tá druhá polovica si rozobrala doáce hráčky, fotila sa s nimi, podpisovali sa lopty, tričká, všetko čo sa dalo. Diváci nedovolili odísť tímom snáď dobrých 45 minút po zápase. A ani nám. Rozdali sme niekoľko autogramov, urobili si pár fotiek hlavne s našimi malými pomocníkmi. Potom už nasledoval odchod na hotel, večera a neoficiálny míting v izbe nášho delegáta Guya, kde na nás už čakalo pár zaslúžených, vychladených pív. Posedeli sme dve hodinky, rozlúčili sme sa s tými, o ktorých sme vedeli, že sa s nimi už na druhý deň nestretneme a spokojní sme sa rozišli spať.

Na záver môžem povedať, že mi bolo naozajstnou cťou byť súčasťou takéhoto turnaja. A želám každému kolegovi, aby si mohol volejbal užívať aj v tejto, u nás asi nepredstaviteľnej podobe.

8. júl 2017 – druhý hrací deň

Príjemné nedeľné popoludnie k nám domov na Slovensko priatelia. Máme za sebou druhý hrací deň a opäť plný pekných zážitkov. Aký teda bol ?

Pracovať sme začali ráno po raňajkách na prvom mítingu, kde Guy zhodnotil predchádzajúci deň. Nehodnotil ani jeden zápas individuálne, zameral sa na celkové zhrnutie a všeobecné pripomienky. Čo je najpodstatnejšie, skonštatoval, že sme oba zápasy mali pod kontrolou a nedali sme šancu trénerom, či hráčom na čo i len najmenší protest. Takže asi  to zlé nebolo. Druhá časť krátkeho mítingu sa niesla v znamení nášho pohľadu na to, ako by mal vyzerať špičkový rozhodca. Tak sme si zateoretizovali, zhodli sme sa však, že dobrý rozhodca musí popri ovládaní pravidiel a ich správnej aplikácii byť predovšetkým akceptovaná osobnosť. Keďže po mítingu sme mali dostatok času, opäť sme sa všetci spoločne vybrali do mesta. Niektorí len na prechádzku, niektorí na nákupy.

Popoludnie, presnejšie večer sa už opäť niesol v znamení zápasov. V tom prvom, ktorý rozhodovali sa Fabian a Silvio sa stretli Maďarsko s Austráliou. Takmer celý zápas sa vyvíjal v prospech našich južných susedov. Keď bolo v treťom sete 16:12, rozhodli sme sa s Hectorom ísť prezliecť do uniforiem, aby sme boli pripravení začať protokol nášho stretnutia na čas. Organizátori totiž naplánovali stretnutia veľmi natesno – v rozpätí dvoch hodín. Kým sme vyšli zo šatne, set sa začal obracať v prospech Austrálie, ktorá ho nakoniec aj vyhrala a vyzeralo to, že nás čaká prvý päťseťák. Maďarské dievčatá však v tom štvrtom zapli na vyššie obrátky, pomerne rýchlo si vypracovali náskok a nakoniec ho jednoznačne vyhrali, rovnako ako celý zápas, ktorého záverečný rezultát bol 3:1. Opäť musím vyzdvihnúť mexické publikum, ktoré fandilo celý zápas obom tímom, pri dlhých rozohrách výskalo, kričalo tlieskalo a nakoniec oba tímy vyprevadilo z haly obrovským potleskom. Fantázia !!!!

Dva tímy palubovku opustili, dva ďalšie na ňu prišli. Najskôr v tichosti Trinidad a Tobago, potom v burácajúcej atmosfére mexické dievčatá držiac sa navzájom za ruky, akoby chceli ukázať, že sú silný, jednoliaty tím. Začali sme protokol, v ktorom bola povolená fotka tímu so všetkými dobrovoľníkmi točiacimi sa okolo tohto turnaja. Nakoľko to nebolo takmer vôbec pripravené, dosť sa to naťahovalo, čo ma ako prvého rozhodcu stretnutia mierne znervózňovalo, nakoľko viem, ako si na čas a minutáž protokolu ľudia z FIVB potrpia. Nakoniec to všetko nejako predsa len prebehlo a tak sme po rozcvičke takmer úplne načas mohli začať s nástupom na stretnutie. Aj keď tentokrát všetko fungovalo – aparatúra s muzikou, mikrofón, mexický tím hnaný publikom si opäť svoju hymnu zaspievalo. Bola radosť sa dívať aj na nášho kolegu, rezervného rozhodcu Daniela Gonzálesa ako spieva svoju hymnu s nadšením a hrdosťou. Protokol sa skončil a mohli sme začať. Hneď na úvod sa ujalo vedenia domáce družstvo a vyzeralo to na jednoznačný zápas. Po prvom technickom oddychovom čase sa však dievčatá z Trinidadu a Tobaga začali stavať na nohy a celý set obrátili vo svoj prospech a zrazu bolo 0:1 a očakávali sme tuhý boj. Nakoniec sa však nekonal. Mexiko v ďalších setoch zatlačilo servisom, spresnilo prihrávku, dvihlo v poli niekoľko ťažkých lôpt a pomerne jednoznačne vyhralo celý zápas 1:3. Opäť nasledovala dlhá ďakovačka, diváci, ale aj domáci tím si tú atmosféru skutočne vychutnávali. Z našej stránky to myslím opäť prebehlo bez problémov. Uvidíme, čo si myslí Guy.Pri odchode z haly diváci zatlieskali aj nám, dokonca sa decká, ktoré pôsobia v úlohách utieračov, či podávačov lôpt chceli fotiť aj s nami. Tak prečo by nie J

Potom už nasledoval len odchod z haly, večera a odchod na lôžka. Vedeli sme totiž, že nás čaká ešte jeden pracovný deň, v ktorom si to o prvé miesto na tomto turnaji rozdajú domáce Mexiko s Maďarskom a o tretie miesto Austrália s Trinidadom a Tobagom. Kto bude čo rozhodovať ešte stále nevieme, ale veď čo nám dajú, to odpískame. Určite Vám zajtra dám vedieť aké to bolo.

Tak si užívajte peknú nedeľu, ja si ju budem tu v Mexiku užívať tiež.

7. júl 2017 – začalo sa hrať

Pekné sobotné popoludnie priatelia všetkým Vám, ktorí ste sa rozhodli prečítať si aj môj tretí report z Mexika. Možno ste ho čakali už ráno, ale priznám sa, že večer sme prišli z haly okolo 23:00 a ja som bol taký unavený, že som sa nezmohol ani len na to, aby som zapol notebook. Ale poďme pekne po poriadku.

Dopoludnia sme absolvovali záverečnú kontrolu haly. Guy nás rozdelil do 2 skupín, z ktorých jedna merala ihrisko a druhá kontrolovala či sa v hale nachádza všetko, čo je pre zápas potrebné. Tak sme sa s vervou pustili do práce a za hodinku sme boli hotoví. Následne Guy zvolal priamo v hale kratučký míting, kde poďakoval za prácu v rámci referee clinic a povedal nám ešte raz, čo sa od nás očakáva. Nasledoval presun naspäť na hotel a keďže sme mali stále dosť času, boli sme si s Danielom opäť trošku zašportovať. Ostatní chalani zvolili posedenie okolo bazéna. Potom nás čakal už iba obed, krátky oddych a presun do haly na úvodné stretnutia.

V tom prvom sa stretli víťazky Európskej ligy z pred dvoch rokov Maďarky s dievčatami z Trinidadu a Tobaga. Snáď prvý, koho som v hale po príchode zaregistroval bol bývalý tréner maďarského národného tímu, dnes jeho tím manager Lájos Németh, niektorí z Vás ho už mali možnosť stretnúť aj ako technického delegáta CEV. Pozdravili sme sa len na diaľku, pretože on mal svoje povinnosti a my vlastne tiež. Po zápase sme sa však stretli a zotrvali v priateľskom rozhovore pekných pár minút. Tieto stretnutia starých dobrých priateľov sú určite jedna z vecí, pre ktoré stojí za to robiť túto robotu. Ale poďme naspäť k zápasu. Maďarky som poznal, záhadou pre mňa boli ich súperky, nevedel som, čo vlastne očakávať. Zistil som, že tím TaT je zložený z pomerne vysokých hráčok s atletickými postavami. Poväčšine o hlavu prevyšovali Maďarky a v rozcvičke to vyzeralo, že budú svojimi smečmi trhať taraflex. A možno by aj trhali, keby ich najväčším handicapom nebola volejbalová nevyzretosť. Dovolím si povedať, že práve preto prehrali zápas hladko 0:3. Ak však tento tím dozrie, začne hrať takticky a bez chýb, bude ťažkým súperom pre každého, nielen v tretej skupine. Nič menej, veľmi pozitívne ma prekvapilo mexické publikum, ktoré pri odchode z palubovky oba tímy odmenilo obrovským potleskom. Čo sa týka mojich kolegov Hectora a Fabiana, nemám veľmi čo napísať – zvládli to výborne.

No a potom prišiel na rad náš zápas, v ktorom sa stretli domáce Mexičanky s hráčkami Austrálie. Opäť oba tímy pre mňa veľká neznáma. Vzhľadom na to, že predchádzajúci zápas skončil načas, myslel som si, že aj my načas začneme. Nakoniec to nebolo tak, pretože nám tam vsunuli akési neoficiálne oficiálne otvorenie turnaja, kde sa divákom prihovorili prezident Mexickej volejbalovej federácie a Austrálsky veľvyslanec. Či im niekto aj rozumel netuším, lebo reproduktory vydávali len akési chrčanie. Ale to napokon nebol náš problém. My sme sa snažili sústrediť na to, čo máme robiť a po celej tejto ceremónii sme začali oficiálny protokol. Všetko bežalo ako malo, až kým nezačal oficiálny nástup. Už sme boli aj s tímami v strede ihriska, keď domáci organizátori zistili, že im prestalo fungovať ozvučenie haly. Chvíľu to vyzeralo, že nikto nevie, čo teraz, keď sa zrazu pred dievčatá z Austrálie postavil ich team manager a opýtal sa: „Tak čo dievčatá, zaspievame si hymnu sami?“ A dievčatá aj celý realizačný tím spustili. To je možno návod aj pre iné tímy z iných krajín a iných športov ak im organizátori nezahrajú správnu hymnu. Ale nebudem konkretizovaťJ. To čo nasledovalo potom, si ani nedokážete predstaviť. Gymnasio Olympico doslova vybuchlo potleskom, ktorým domáci odmenili svoje súperky za to, ako túto situáciu zvládli. A je Vám určite jasné, aké to malo pokračovanie. A capella sa spievala aj mexická hymna – celá hala, všetci jak jeden muž, z plného hrdla. Mal som zimomriavky po celom tele (z tohto miesta musím povedať, že som rád, že aj na Slovensku sa počas Svetovej ligy mužov a Európskej ligy žien hymna spievala. Je to predsa národný symbol, na ktorý musíme byť hrdý.) Keďže aparatúra nefungovala ani po hymnách, tradičné vyhlasovanie základnej zostavy sa nekonalo a hráčky vošli do ihriska na raz. A začalo sa veľmi pekné športové divadlo, v ktorom si 2 500 divákov hnalo svoje dievčatá dopredu. Tie to však nemali ľahké. Prvý set prehrali pomerne jasne a zdalo sa, že ich súperky môžu byť nad ich sily. Ale nevzdali to, zapili na vyššie obrátky – rovnako aj domáce publikum a vyhrali druhý aj tretí set. V tom štvrtom sa dostali už do pomerne vysokého vedenia. Najvyšší rozdiel bol 20:15 a zdalo sa, že bude po zápase. Ešte však nebolo. Austrálska trénerka vystriedala a na servis sa postavila hráčka, ktorá dokázala domáce odtlačiť od siete a zrazu bolo 20:20. A začalo naťahovanie bod po bode. To čo sa servisom po Austrálčankám podarilo im však nakoniec nevyšlo v úplnej koncovke, keď za stavu 23:24 ich hráčka podala asi meter do autu a hala vybuchla radosťou z cenného víťazstva domácich 3:1. Musím povedať, že som sa snažil užiť si tento zápas, v ktorom som robil dvojku Silviovi Silveirovi z Brazílie naplno. Pískalo sa nám veľmi dobre. Či sme to zvládli podľa predstáv predstavených sa dozvieme dnes na mítingu. Ale o tom, ako ak o dnešných zápasoch už zase až zajtra.

Tak si užívajte zvyšok soboty priatelia.

6. júl 2017 – čas začať pracovať J

Aj keď nie celkom vyspatý (zobudil som sa prvý krát o tretej ráno – u nás bolo desať a odvtedy som sa len prevracal v posteli) začal som druhý deň tradične s úsmevom na perách. Vzhľadom na to, že včera večer pricestovali už aj Hector Ortiz u Puerto Rico, Silvio Silveira z Brazílie a aj náš rozhodcovský delegát Guy Bradbury z Kanady, nič nám nebránilo v tom, aby sme začali seriózne pracovať. Preto sme tu predsa všetci prišli. Nakoniec však náš pracovný deň začal až popoludní, nakoľko dopoludnia nebola k dispozícii miestnosť v ktorej by sme mohli mať teoretickú časť tzv. referee clinic. Keďže vonku bolo pekne, slnečno, zhodli sme sa na tom, že by bola škoda stráviť deň na hotelovej izbe a vybrali sme sa na malú prechádzku do mesta. Nakoniec ani nebola taká malá, cesta do centra, po centre a späť nám zabrala takmer dve hodiny. V čase nášho návratu už bolo jasné, že míting začneme o 14:00, takže zvyšný čas sme strávili debatujúc pri bazéne (voda v ňom je asi tak žabe po oči) o tom, kto mal koľko delegácií z FIVB v tejto sezóne. Na moje prekvapenie, sú kolegovia, ktorí ich majú aj 5 – 6, z toho až dvoje majstrovstvá sveta v mládežníckych kategóriách. Vcelku nepomer, čo poviete.

Teoretický míting sa niesol v znamení predstavovania sa. Každý mal povedať kedy absolvoval medzinárodný kurz, kedy bola za medzinárodného rozhodcu menovaný a čo od svojej kariéry a od tohto turnaja očakáva. Následne sme diskutovali na rôzne témy, týkali sa hlavne nášho pohľadu na rozhodovanie ako také a Guy nám predstavil pohľad súčasnej FIVB, hlavne čo sa od nás ako rozhodcov očakáva. Detaily týkajúce sa pravidiel sme tentokrát nepreberali, napriek tomu nám hodina a pol zbehla ako voda.

Po mítingu sme sa šli spoločne naobedovať (obedoval som v čase, kedy už doma ani nevečeriam J ). No a nasledoval presun do miestnej haly, alebo aby som bol presný do Gimnasio Olimpico, kde na nás čakala praktická časť. Okrem toho, že som chvíľu rozhodoval stretnutie dvoch miestnych juniorských tímov, vyskúšal som si ako „model“ aj úlohy rýchleho utierača (za túto som dokonca zožal potlesk) a vlajkonosiča. Guy sa totiž rozhodol zapojiť všetkých kolegov do všetkých činností, aby naši malí pomocníci vedeli, čo sa presne očakáva. Celá táto sranda trvala takmer dve aj pol hodiny. V hale, ktorá nie je klimatizovaná (aspoň dnes nebola určite) to bolo dosť náročné, ale samozrejme zvládnuteľné. Decká sa bavili, my tiež, tak čo viac si priať.

Zvyšok dňa už uplynul rýchlo – návrat na hotel, večera a rozchod na izby. Zajtra začíname na ostro, prvými zápasmi. Keďže nominácie zatiaľ nepoznáme, nemôžem Vám ani povedať, kedy máte držať palce. Takže pre istotu ich držte celý čas. Aj keď pískať začneme v čase, kedy už väčšina z Vás zaľahne po pracovnom týždni do postelí a bude sa tešiť na víkend J

Tak Vám teda počas pekného večera v Aguascalientes prajem dobré ráno a pekný deň na Slovensko J

5. júl 2017 – príchod

Aj keď máme v Aguascalientes v tomto momente 20:00, ja Vám prajem na Slovensku dobré ráno. Verím, že ste si včerajší sviatočný deň vychutnali. Ten môj sa niesol v znamení príchodu do Mexického mesta Aguascalientes. Pred ním bola samozrejme dlhá cesta, ktorá začala v utorok na poludnie vo Vyšných Hágoch, odkiaľ som sa autom presunul na letisko v Krakowe (toto letisko som si obľúbil hlavne kvôli podstatne väčšiemu počtu destinácií, do ktorých možno odtiaľ letieť). Z Krakowa som sa letecky presunul do Amsterdamu a odtiaľ transatlantickým spojením, trvajúcim takmer 11 hodín do hlavného mesta Mexico City. No a odtiaľ je to už len na skok (letecky cca 60 minút) do mesta Aguascalientes, kde som dnes ráno miestneho času (u nás bolo 14:00) vystúpil na letisku Lic. Jesúsa Terána Pereda z lietadla a na moje veľké prekvapenie ma nik nečakal. Keďže som nemal ani oficiálny Handbook k tomuto turnaju (toto by sa asi u nás Marekovi Prokešovi nestalo), nemal som ani žiadne číslo, na ktoré by som mohol zavolať. Tak som tam len tak postával, čakajúc, že snáď niekto príde, keď sa mi prihovorila milá pani, z ktorej sa nakoniec vykľula VIS delegátka FIVB Judith Sandino z Nikaraguy. Tá na rozdiel odo mňa kontakty mala a tak sme už o 20 minút sedeli v mikrobuse vezúcom nás do Hotela Medrano, ktorý má pri mene napísané Busines Class. No neviem, mne to pripomína skôr nejaký motel. Ale keďže nepatrím medzi náročných, čistá izba a sprcha mi vcelku postačí. Veci som do skrine nevybalil, keďže žiadnu nemám, ale opäť sa vo mne ozýva moje pozitívne ja, ktoré hovorí, že ich aspoň nebudem musieť v pondelok baliť do kufra J

Postupne prichádzali ďalší ľudia, väčšinou z lokálneho organizačného výboru a zistil som, že musím vážne pouvažovať nad štúdiom španielskeho jazyka, v opačnom prípade sa človek cíti pri stole ako kôl v plote. Mňa samozrejme potešil predovšetkým príchod Daniela Gonzalesa, domáceho rezervného rozhodcu, s ktorým som rozhodoval aj pred štyrmi rokmi v Mexicali. Naša zostava ja už trojčlenná, pricestoval aj Fabian Carbajal z Uruguaja. A keďže zvyšok pricestuje až večer, rozhodli sme sa urobiť niečo pre svoje telo a vybrali sme sa do priľahlého fitnes centra  na hodinku urobiť niečo pre svoje BMI J Oficiálny program zahŕňajúci teóriu a prax máme až zajtra.

No a na záver ešte niečo o mieste, kde sa nachádzam. Aguascalientes je štát v severnom Mexiku, známy vinohradmi a horúcimi prameňmi, ako napríklad Baños Termales de Ojocaliente v blízkosti hlavného mesta Aguascalientes. Toto koloniálne mesto bolo zastávkou na obchodnej ceste Camino Real de Tierra Adentro a zároveň hlavným železničným uzlom. To je fakt ktorý sa pripomínal v železničnom komplexe Tres Centurias. A taká Plaza de Toros hostí býčie zápasy počas masívneho ročníka Feria de San Marcosje.

Takže toľko na dnes priatelia. Ak sa podarí, napíšem pár riadkov aj zajtra. Zatiaľ sa majte krásne.

Igor

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri