Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Igor Porvazník zaskakoval na finále pohára CEV žien v Istanbule

30. marec 2012

V utorok 27. marca 2012 reprezentoval slovenských rozhodcov vo finálovom stretnutí druhej najprestížnejšej súťaži Európskej konfederácie volejbalu (CEV) - Pohár CEV žien - medzi družstvami Galatasaray Istanbul (TUR) a Yamamay Busto Arsizio (ITA) Igor Porvazník. Pôvodne bola na toto stretnutie delegovaná Európskou komisiou rozhodcov (ERC) Danica Viktoríni-Lisá, ale z dôvodu krádeže všetkých cestovných dokladov tesne pred odletom nemohla sa tohto prestížneho podujatia zúčastniť.

Pre zaujímavosť uvádzame, že "talianske" semifinálové stretnutie medzi Bustom a Urbinom, z ktorého vzišiel jeden z finalistov, rozhodoval pred dvomi týždňami ďalší slovenský medzinárodný rozhodca - Dušan Hodoň.

Tu Vám prinášame krátky rozhovor s Igorom Porvazníkom, ktorý rozhodoval ako prvý rozhodca svoje prvé európske pohárové finále:

• Kedy si sa dozvedel o delegácii?

Definitívne a oficiálne? V pondelok ráno, keď som sedel na letisku vo Viedni a volal mi Krysztof Turowsky z CEV-u. :-)  Samozrejme, vedel som o tom trošku skôr, keď mi vzhľadom na nemilú príhodu kolegyne Danice Viktoríni-Lisej v sobotu, počas môjho výstupu na Solisko s kamarátom Janom Drobným  (prezidentom BK Iskra Svit) a jeho priateľmi, volal Juraj Mokrý, či som schopný zariadiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby som miesto nej v pondelok ráno mohol z Viedne vycestovať. Keďže finále je veľká výzva, rozhodol som sa veľmi rýchlo, že pocestujem. Po potvrdení mojej delegácie Janom Rekom, prezidentom ERC, som sa začal baliť, aj keď ani v nedeľu o 14. hodine popoludní som nemal žiadne oficiálne informácie ani z CEV-u , ani z klubu :-) Nakoniec sa však ozval manažér Galatasaray Istanbul, že majú pre mňa rezervovanú letenku a že ma čakajú.

• Ako si sa na to stretnutie pripravil?

Nemám nejaké špeciálne rituály, ale vedel som, že idem do stretnutia, v ktorom sa musíme vyvarovať akýchkoľvek chýb. Snažil som sa koncentrovať na 100%, ale pritom ostať pokojný.

• Pískal si už finále nejakej významnej medzinárodnej súťaže?

V roku 2009 som rozhodoval s Lacim Adlerom (HUN) finále Majstrovstiev Európy junioriek v Srbskom Nisi. Na seniorskej, pohárovej úrovni bolo toto finále mojím prvým.

 

• Ako boli pripravení organizátori na finále?

Skvele. Zorganizovali hneď na úvod spoločnú večeru, na ktorú pozvali okrem nás – mňa, môjho kolegu Sinišu Isajloviča (AUT) a samozrejme našej šéfky, supervizorky CEV Natalie Kostulskej (POL), ktorá je zároveň sekretárkou Európskej pohárovej komisie, aj manažérov hosťujúceho klubu Yamamay Busto Arsizio. Skvelé bolo nielen jedlo a víno, ale aj priateľská atmosféra. Akoby nás na druhý deň ani nečakalo európskeho finále pohára č.2 :-)

• A čo diváci? Bolo búrlivé publikum?

Publikum bolo búrlivé. Snáď 3000 divákov povzbudzovaním celý zápas tlačilo svoje hráčky dopredu, naopak piskotom sa snažilo znepríjemniť takmer každý dotyk s loptou hosťujúcim hráčkam. Takmer polovica haly bola odetá v bordovo-žltých farbách, typických pre Galatasaray. Nechýbali šály, čiapky, vlajky.

• Aká bola spolupráca s druhým rozhodcom a tureckými čiarovými rozhodcami?

Siniša je už skúsený medzinárodný rozhodca a odrobil na svojom poste vynikajúcu robotu. Videli sme sa po druhý krát, ale na už spomínaných ME junioriek v Srbsku sme nemali príležitosť spolu rozhodovať. Čiaroví rozhodcovia "makali" ako švajčiarske hodinky a uakzovali (až na jednu jedinú loptu v koncovke stretnutia) všetko úplne presne, v rámci duchu fair-play, aj keď po nich niekedy domáci zazerali škaredo :-)

Na záver snáď len toľko, že to bola obrovská skúsenosť, ktorú prajem všetkým mojím kolegom. A zároveň silno držím palce nášmu českému kolegovi, ale hlavne kamarátovi Martinovi Hudíkovi, ktorý povedie odvetný finálový zápas v talianskom Buste, kde v sobotu 31. marca očakávajú viac ako 5000 fanúšikov...

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri