Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Juraj Mokrý na OH v Tokiu

10. august 2021

Hoci sa logo Olympijských hier (OH) nezmenilo (Tokyo 2020), z dôvodu celosvetovej pandémie spôsobenej koronavírusom a ochorením COVID-19 sa tieto OH konajú výnimočne až o rok neskôr. Nomináciu na toto podujatie tak dostal náš medzinárodný rozhodca Juraj Mokrý až dvakrát – najskôr vo februári 2020, a potom aj opakovane v máji 2021. Jeho dojmy a fotografie z už deviateho pobytu v Japonsku si môžete prečítať nižšie.

10. 08. 2021 Po finále, OH oficiálne ukončené...

Dobré ráno už z Martina!

Tak sme sa dočkali posledného zápasu, a ako ste viacerí zrejme zistili, mal aj slovenskú „príchuť“ – dostal som dôveru rozhodovať vo finále žien medzi USA a BRA. Fantastický zážitok, čerešnička na torte po celom olympijskom turnaji, resp. po dlhých rokoch volejbalového rozhodovania. Ale poďme pekne po poriadku.

Do finále súťaže mužov postúpili bol semifinálových súbojoch ROC (zdolali obhajcov zlata Brazíliu) a Francúzi (nekompromisne a s ľahkosťou dokázali poraziť motivovaný výber Argentíny). A tak súboje o bronz i o zlato sľubovali vyrovnaný a dramatický volejbal – a to sa i potvrdilo. V repríze boja Argentínčanov o tretie miesto spred 33 rokov (naposledy získali bronz práve v Soule, kde tento zápas proti Brazílii – 3:2 – rozhodoval, ak sa nemýlim, Vladko Kovalík) si nič nedarovali. Nakoniec zvíťazili emócie na strane Argentínčanov, ktorí sa po päťsetovej dráme tešili z bronzových medailí. Stretnutie o bronz výborne zvládli Wojtek Maroszek (POL) s Fabricom Colladosom (FRA). Dramatický a kvalitný volejbal sme mohli sledovať aj vo finálovom stretnutí medzi výberom Ruského olympijského výboru a Francúzmi. Bolo to ako na hojdačke a nakoniec sa Francúzom podaril malý zázrak – zo štvrtého miesta v skupine dokázali vo štvrťfinále poraziť favoritov na zlato a majstrov sveta Poliakov, v semifinále obhajcov zlata v Riu Brazíliu a vo finále aj zlatých medailistov z Londýna Rusov. Pred Olympiádou v Paríži 2024 si tak nastavili latku veľmi vysoko a tréner Laurent Tiollie, pre ktorého to bola na lavičke FRA derniéra, to bolo obrovské zadosťučinenie. Technickým delegátom stretnutia bol Ľubor Halanda, prvým rozhodcom Vlado Simonovič /SRB) a s rozhodcovskou píšťalkou sa v tomto zápase rozlúčil ako dvojka Brazílčan Paulo Turci. Zápas zvládli brilantne, bez akýchkoľvek ťažkostí a plne pod kontrolou.

U žien boli stretnutia vo finálovej štvorke menej vyrovnané a všetky sa skončili v troch setoch. V semifinále si prekvapivo ľahko poradili USA so Srbskom (pôsobil som v tom stretnutí ako asistent zapisovateľa) a bez prekvapenia dopadlo aj stretnutie BRA vs KOR. O bronz v posledný hrací deň súperili teda obhajkyne zlata z Ria Srbky, ktoré Korejčankám nič nedarovali a po menej ako 80 minútach sa tešili z bronzovej priečky. Stretnutie rozhodoval Daniele Rapisarda (ITA) a Pati Rolf (USA) – pre oboch to bola bodka za ich rozhodcovskými kariérami, nakoľko Daniele sa stal zodpovedným za rozhodcov v Sérii A v Taliansku a Paty Rolf sa stala členkov komisie rozhodcov FIVB a NORCECA. Nuž a vo finále, o ktorom som napísal hneď na začiatku, sa tiež očakával tvrdý súboj medzi dlhoročnými rivalmi. Američanky vedené zlatým medailistom Karchom Kiralyim vo volejbale aj beachvolejbale sa po bronze z Ria nakoniec tešili zo zlata – úplne zaslúžene. Samotný tréner sa tak zapísal do histórie volejbalu zlatými písmenami, nakoľko zlato z oboch disciplín „okorenil“ aj zlatom ako tréner. V celom zápase Američanky dominovali a ich cieľ a motiváciu bolo jednoznačne cítiť. Počas turnaja sa im zranili dve kľúčové hráčky, našťastie nahrávačka sa mohla do semifinále vrátiť späť a prispieť tak k neoceniteľnému víťazstvu. Brazílčanky sa tak po prekvapivom vypadnutí zo štvrťfinále v Riu vrátili späť na pódium, a hoci získali „len“ striebro, veľmi sa tešili. Hralo ich len 11, nakoľko deň pred semifinále sa z Tokia musela vrátiť pre potvrdený doping jedna z hráčok (Tandara). Druhým rozhodcom bol Hernan Casamiquela z Argentíny, pre ktorého to bol tiež posledný zápas kariéry a od budúcej sezóny bude pôsobiť zrejme ako rozhodca challenge.

Večer spoločná večera a priateľské posedenie, rozlúčky, analýzy a diskusie... Bolo to veselé i smutné zároveň. Viacerí kolegovia „zavesili“ po tomto turnaji píšťalku na klinec, ďalší sa opäť tešia na nové a nové výzvy. Na záver by som sa chcel Vám všetkým poďakovať za neustále sledovanie turnaja i môjho pôsobenia. Vaše správy síce zaväzovali k dobrým výkonom, ale zároveň aj povzbudzovali v zvládaní niekedy neľahkých podmienok. Veľkou škodou je absencia divákov, no na druhej strane je veľkým zadosťučinením pre hráčov, trénerov, i nás rozhodcov, že sa OH mohli konať, a to aj napriek takejto situácii. Vďaka patrí neuveriteľne pracovitým a zodpovedným organizátorom/dobrovoľníkom, ktorí si turnaj užívali a zvládli naozaj na jednotku. Nuž a vďaka patrí mojim najbližším, ktorí ma počas posledných troch mesiacov videli častejšie cez WhatsApp ako naživo.

Takže dovidenia a teším sa na osobné stretnutia, kde poviem viac detailov.

Juraj

 

05. 08. 2021 Semifinále klope na dvere...

Ohajo gozaimas/dobré ráno z Tokia!

Medailový rébus sa pomaly začína odkrývať. Osmičku štvrťfinalistov u mužov nakoniec doplnila Argentína, ktorá vyradila USA, a Japonsko, ktoré si v päťsetovom stretnutí poradili s ambicióznym Iránom. Práve toto stretnutie som rozhodoval ako prvý rozhodca za asistencie Danieleho Rapisardu – emočne náročné, ale nakoniec sme to zvládli.

Záverečné súboje v skupinách žien som sledoval zo stoličky rezervného rozhodcu v stretnutiach SRB vs KOR a USA vs ITA. Jediné stretnutie v ten deň, ktoré rozhodovalo o postupe do štvrťfinále, nakoniec lepšie zvládli volejbalistky z Dominikánskej republiky, ktoré tak zhasli plamienok nádeje pre domáce Japonky.

Nuž a potom prišlo na rad štvrťfinále. Dlhodobo sa hovorí, že ozajstný boj začína na olympiáde až v tejto fáze, nakoľko porazené družstvá končia a nemajú šancu siahnuť po medaile, kým víťazov čakajú ešte dve stretnutia. O to ťažšie prijímajú hráči prehru. Vidieť prejavy emócií a uplakané tváre aj tých najtvrdších chlapov je niekedy natoľko dojímavé, že i divákom sa na chvíľu zahmlí zrak. U mužov sa do semifinále podľa očakávania dostal výber ROC cez Kanadu a Brazília vyradila domácich Japoncov. V ďalších dvoch stretnutiach to bolo oveľa vyrovnanejšie a rozhodovalo sa až v piatich setoch. Najskôr senzačne Argentína vyradila Talianov a potom Francúzi Poliakov. Toto stretnutie som opäť s Danielem rozhodoval. Poliaci ako dvojnásobní majstri sveta sa netajili najvyššími ambíciami, preto bol výsledok pre nich určite studenou sprchou. Francúzi ukázali, že volejbal je tímový šport, a dominovali najmä v koncovke štvrtého a v piatom sete. Napriek prehre nám poďakoval tréner Poliakov aj prezident Poľského volejbalového zväzu so slovami uznania na náš výkon. Žiaľ, je otázne, či niektorí hráči, ktorí patrili k oporám družstva, sa dostanú k takejto šanci aj o tri roky v Paríži.

Dnešné semifinálové súboje sľubujú vyrovnaný boj najskôr medzi ROC a Brazíliou (pred 5 rokmi v Riu som bol jednotka práve v tomto stretnutí) a potom večer medzi Argentínou a Francúzskom. V tom druhom stretnutí budem ako rezervný rozhodca.

Včerajšie štvrťfinálové stretnutia žien som sledoval len ako divák. Asi najväčším prekvapením je Kórea, ktorá dokázala zvíťaziť 3:2 nad Tureckom. V zajtrajšom večernom semifinále sa tak stretne s Brazíliou, ktorá vyradila vo večernom stretnutí dobre hrajúce hráčky ROC. Najmä mladá 17-ročná Fedorovtseva ukazuje obrovský potenciál pre budúcnosť ruského volejbalu. Prvé semifinále bude tiež veľmi vyrovnané a zopakuje sa z Ria – USA vs SRB. Američanky vyradili podľa očakávania DOM, a Srbky si tiež prekvapivo ľahko poradili v troch setoch s kŕčovito hrajúcimi Taliankami.

Zápasov je v tejto fáze pomenej, takže som napriek odporúčaniam autorít a horúčave včera na dve hodinky vyrazil do okolia hotela tak, aby som stretával čo najmenej ľudí a mohol aj pre Vás urobiť pár záberov, ktoré pripájam. Novo-vybudované oblasti Ariake, Odaiba a Šiokaze sú nádherné a som presvedčený, že sa do nej svetový volejbal vráti aj v blízkej budúcnosti.

Držte nám všetkým prosím palce aj v záverečnej časti, už striháme meter (a tešíme sa domov)!

Pozdravujem, Juraj

 

31. 07. 2021 Pomaly sa črtajú štvrťfinalisti...

Ohajo gozaimas/dobré ráno z Tokia!

Začal sa ôsmy hrací deň a mám dnes deň voľna. Po piatich dňoch každodenného rozhodovania môžem ísť dnes do haly bez uniformy, len tak, pozrieť sa na zápasy žien. Čokoľvek iné máme stále zakázané, a hoci už beží 13. deň karantény, povolený je stále len hotel a hala. Každodenné testovanie našťastie zatiaľ nepreukázalo žiadnu pozitivitu medzi volejbalistami, a tak je možné, že od pondelka už budeme voľnejší a budeme sa môcť ísť prejsť aj ulicami Tokia.

Od posledného reportu som rozhodoval ako dvojka stretnutia žien SRB vs JPN (3:0) a ROC vs CHN (3:2) a ako jednotka stretnutia mužov ITA vs JPN (3:1) a ARG vs TUN (3:2). Prekvapivý bol najmä výsledok Rusiek, ktoré sa prebrali v hodine dvanástej a dokázali otočiť nepriaznivý vývoj a takmer istú elimináciu z turnaja za stavu 1:2 na sety a 12:19 na body vo štvrtom sete. Nakoniec vyhrali a na pokraji pomyslenej priepasti sú aktuálne posledné olympijské víťazky z Číny.

Zaujímavé boli aj stretnutia Japoniek a Japoncov – za normálnych okolností by to boli stretnutia pred vypredanou halou a možno aj s trochu iným výsledkom, ale žiaľ...

Ďalšie prekvapenie sa takmer zrodilo včera, kedy Tunisko vyhrávalo nad Argentínou 2:0. Nakoniec sa však Juhoameričania rozbehli a dokázali potom už s prehľadom dotiahnuť stretnutie do víťazného konca. Keďže však včera večer Francúzi vyhrali nad dovtedy neporazenými Rusmi 3:1, o postupujúcom do štvrťfinále sa v podstate rozhodne v zajtrajšom stretnutí ARG vs USA (ROC, BRA a na 90% aj FRA sú už kvalifikovaní). V druhej skupine sa zas bude rozhodovať v priamom súboji medzi Iránom a Japonskom. Tam to vyzerá tak, že POL, ITA a CAN sú už vo štvrťfinále. U žien to ešte nie je také zrejmé, nakoľko dnes sa hrajú štvrté stretnutia v skupinách.

Nálada medzi rozhodcami je dobrá, napriek obmedzeniam sa snažíme fungovať profesionálne a vyvažujeme povinnosti s voľným časom. Počas dňa sa chystám do haly pozrieť si stretnutia žien USA vs ROC, BRA vs SRB a JPN vs KOR, kde sa očakáva vyrovnanejší priebeh.

Všade navôkol sa chválim „našim“ zlatom a striebrom... Síce sa na mňa zväčša pozerajú zvláštne, že „to máme len dve medaily“, ale i tak som hrdý na tieto výsledky, ktoré sa v olympijskej konkurencii nerodia ľahko a predstavujú malý zázrak...

Všetkých pozdravujem a opäť sa ozvem počas štvrťfinále!

Juraj

26. 07. 2021 Rozbehla sa súťaž mužov aj žien...

Kombawa/dobrý večer z Tokia!

Ozývam sa počas rozbehnutého tretieho súťažného dňa, aby som Vám opäť napísal pár riadkov. Situácia s pobytom sa nezmenila, stále sme zatvorení len v hoteli a v hale, ale dnes sme sa už prehupli do druhej polovice 14-dňovej karantény. Predpokladám, že viacerí z Vás ste si našli v piatok chvíľu čas pozrieť si slávnostný otvárací ceremoniál. Asi len málokto vydržal pozerať celý prenos – napriek výrazne obmedzenému počtu nastupujúcich športovcov to celé trvalo takmer 4 hodiny. Ale určite sa našli momenty, ktoré zostanú spojené s OH v Tokiu (napr. točiaca sa a svetielkujúca zemeguľa vytvorená z dronov nad štadiónom alebo vtipná choreografia s imitáciou piktogramov 40 olympijských športov).

V sobotu od rána sa začala netradične najskôr súťaž mužov (doteraz vždy začínali ženy), ale vzhľadom na popularitu najmä ženského volejbalu v Japonsku sa organizátori rozhodli, že vyvrcholením v posledný deň OH budú práve medailové zápasy žien. A hneď sme začali zostra – bol som ako dvojka v stretnutí Poľsko - Irán a asistoval som Danielemu Rapisardovi (ITA). Zápas bol dramatický až do úplného záveru – po vyše dva a pol hodinách sa z víťazstva 23:21 v piatom sete nakoniec tešili hráči Iránu a pomyselne tak vrátili podobnú prehru Poliakom z Ria. Myslím si, že sme im do toho veľmi nevstupovali a spokojnosť bola zo strany oboch lavičiek ako aj našich rozhodcovských delegátov.

V nedeľu som bol rezervným rozhodcom v dvoch zápasoch – SRB vs DOM a TUR vs CHN. A práve v tom druhom stretnutí sa zrodilo ďalšie prekvapenie, keď Turkyne dokázali zdolať posledné olympijské víťazky - favorizovanú Čínu – 3-0. Všetky včerajšie stretnutia sa skončili rovnakým výsledkom a vďaka tomu nedochádzalo ani k zdržaniam v harmonograme, ako tomu bolo deň predtým.

Dnes som bol jednotkou – spolu s Liu Jiangom (CHN) sme rozhodovali vyrovnané stretnutie USA s ROC (ide v podstate o Rusko, ale tu na OH vystupujú všetci ruskí športovci kvôli trestu za štátom organizovaný a zatajovaný doping v minulých rokoch pod vlajkou Ruského olympijského výboru a nie Ruska). Po setoch 23:25, 25:27, 25:21 a 23:25 si Rusi pripísali vo vyrovnanej skupine ďalšie víťazstvo a sú na dobrej ceste do štvrťfinále. Po našom stretnutí som ešte ostal v hale aj na zápas POL vs ITA – Taliani bez Giannelliho sediaceho na lavičke dosť jednoznačne podľahli relatívne lepšie hrajúcim a motivovaným Poliakom.

Zajtra nás opäť čakajú zápasy žien, ktoré budú pokračovať druhým hracím dňom. Delegácie na stretnutia sa dozvieme až večer, predpokladám, že oddychovať nebudem. Okrem toho na nás smeruje tajfún, našťastie by mal Tokio zachytiť len svojím okrajom. Každopádne dáždnik už mám pripravený, aj keď v avizovanom vetre mi asi nebude veľmi užitočný pri ceste z hotela do haly

Popri tom všetkom sa snažím sledovať aj výsledky našich športovcov, ktorým sa žiaľ zatiaľ nedarí podľa predstáv. Musíme však veriť, že ešte niektorí z nich zabodujú, šance stále sú.

Pridal som opäť zopár fotografií, vrátane spoločnej fotky s Ľuborom Halandom, ktorý na OH pôsobí už druhýkrát po sebe ako člen Jury.

Všetkých Vás pozdravujem, Juraj

23. 07. 2021 Tesne pred otvorením...

Koničivá z Tokia! Po necelých dvoch rokoch od Svetového pohára sa Vám opäť hlásim z krajiny vychádzajúceho slnka. Hoci si to všetci predstavovali inak, v konečnom dôsledku sme radi, že sa hry vôbec konajú. Neistota, ktorá posledných 16 mesiacov sprevádza ich organizáciu, je obrovská a posilňovaná do značnej miery aj médiami a sociálnymi sieťami. Je jasné, že situácia ani zďaleka nie je ideálna. No na druhej strane je snaha o návrat aktivít, ktoré máme radi. A šport, vrátane toho súťažného, k nim určite patrí. Športovci, športové zväzy, olympijské výbory, organizátori sa vyše roka snažia obnoviť svoju činnosť a vytvárajú pravidlá, ktorých cieľom je aj počas pandémie najmä zabezpečiť bezpečnosť účastníkov a všetkých zainteresovaných (vrátane divákov) na svojich podujatiach. Nie je to ľahké a mnohí to vnímajú ako obmedzujúce. Robia to však v dobrej viere, že situácia sa čo najskôr stabilizuje a vrátime sa k tomu, na čo sme boli zvyknutí – na osobné stretnutia, vychutnávanie si pozitívnej atmosféry vrcholných i amatérskych športových podujatí, a to bez strachu, že ublížime na zdraví sebe alebo svojim blízkym. O to viac preto platí na týchto OH, že účasť na nich si treba vybojovať a zaslúžiť a spojená je s obrovským odriekaním si. Pre mnohých športovcov i ostatných účastníkov to tu jednoducho platí doslova – dlhodobé pobyty v rôznych bublinách, opakované testovanie, očkovanie, či prerušovanie činnosti kvôli karanténam určite zanechávajú svoje následky nielen na tele, ale aj na duchu. No ako sa hovorí – čo nás nezabije, to nás posilní.

A v tomto duchu vnímam i ja svoju účasť tu – preto hneď na začiatku chcem poďakovať rodine a kolegom v práci, že mi tolerujú moje tohtoročné „úniky do bublín“; SVF, CEV a FIVB, že sa napriek zložitej situácii snažia hľadať cesty, ako usporiadať čo najviac podujatí; ako aj kolegom rozhodcom (súčasným aj bývalým) za ich dlhoročnú podporu, bez ktorej by som tu v Tokiu 2020 dnes nebol.

Poďme však poporiadku...

Nominácia na OH prišla tento rok veľmi neskoro, až v máji. Väčšina registračných krokov z vlaňajška sa musela len potvrdiť, takže to išlo oveľa rýchlejšie ako zvyčajne, no napriek tomu sme boli dlho v neistote, či OH vôbec budú, v akom formáte a do akej miery nás postihne zníženie počtu rozhodcov. Oproti pôvodnej zostave, ktorá mala pôsobiť na OH v minulom roku, došlo k určitým zmenám, ktoré boli spôsobené najmä dosiahnutím vekovej hranice, resp. zvolením viacerých rozhodcov do kontinentálnych rozhodcovských komisií. Väčšina z nás, ktorí sme teraz tu, sme sa už na predchádzajúcich OH zúčastnili. Zároveň sme väčšina absolvovali aj prípravu v rámci bubliny VNL, o ktorej som písal v máji/júni. Tam sme si mysleli, že horšie a tvrdšie podmienky už nemôžu byť. Mýlili sme sa.

Pred odletom sme museli posledných 14 dní pôsobiť v akejsi „semikaranténe“, vyhýbať sa stretnutiam viacerých ľudí a pod. Absolvovať sme museli dva PCR testy, 96 a 72 hodín pred odletom. Viacerí z nás mali problémy aj s príletom do Japonska, nakoľko aerolínie neustále rušia lety, najmä po oznámení, že počas OH nebude na väčšine športovísk divácka účasť. Nakoniec ma v nedeľu 18. júla zaviezla manželka s dcérou na letisko vo Schwechate a nasadol som do lietadla (po opakovanej kontrole, či mám všetky potrebné doklady, formuláre, vytlačené i elektronicky, nainštalované rôzne nevyhnutné aplikácie na vstup do krajiny a pobyt v nej...) Podarilo sa, lety boli v podstate bez problémov, až na to, že ten z Frankfurtu do Tokia bol úplne plný a natlačení sme boli ako sardinky (sociálne rozostupy? Ani náhodou!). 99% pasažierov boli účastníci OH, buď atléti, tréneri, rozhodcovia, novinári. Pomerne veľká časť z nich bola i zo Slovenska, ale aj Nemecka, Chorvátska, či Kanady... Doteraz mi našťastie neprišla žiadna správa, že bol niekto na palube pozitívny, v opačnom prípade by som musel ísť hneď do izolácie.

Hneď po prílete sa začal prehnane zorganizovaný proces opatrení, pri ktorých kontrolovali naše PCR testy, akreditácie (všetko bolo vopred prednahraté aj v mobilných aplikáciách) a rôzne QR kódy sme museli ukázať hádam 15 krát. Po absolvovaní testu a získaní výsledku sme dostali akreditáciu a mohli sa presunúť k imigračným a colným kontrolám. To už išlo veľmi rýchlo. Nám to všetko trvalo na letisku Haneda len niečo vyše 2,5 hodiny, no niektorí z nás strávili po prílete na letisku Narita až 6 hodín...

Momentálne sme 14 dní v istej forme karantény, kedy máme povolený prístup len do haly a zostať musíme zvyšok času v hoteli (lepšie povedané v hotelovej izbe). A to napriek tomu, že sme boli negatívni pred odletom i po prílete. Každý deň sa testujeme, odovzdávame vzorky slín na PCR analýzu, meriame si teplotu a nahlasujeme prípadné príznaky. Raňajky máme spoločne, stoly s plexisklovými zábranami medzi jednotlivými hosťami, večere len na izbe. Všade dezinfekcia, rúška povinné aj vnútri aj vonku, presun medzi hotelom a halou len určenými autami/autobusmi. Náš hotel je však v blízkosti haly Ariake Arena (8 min pešo), preto máme výnimku a môžeme do nej chodiť pešo – avšak len po presne vyznačenej trase a bez akýchkoľvek odchýlok. Ani do obchodu či reštaurácie mimo hotela.

Počas posledných troch dní sme si vyzdvihli uniformy (ich distribúcia bola zorganizovaná vynikajúco a neporovnateľne kľudnejšia ako pred 5 rokmi v Riu). Včera a dnes sme už v hale absolvovali teoretickú aj praktickú časť nácvikov, so zameraním na prípravu zápasu a najmä predzápasového protokolu. Veľa vecí je podobných ako bolo v Rimini, ale sú aj viaceré odlišnosti. K hlavným patrí to, že si budú družstvá meniť strany medzi setmi, každé družstvo má maximálne 12 hráčov (z toho 0-2 liberov), nebudú technické oddychové časy, rozhodcovské píšťalky musíme mať obalené špeciálnym puzdrom a opäť budú aj dvaja rýchli utierači podlahy. Distribúcia lôpt bude rovnaká ako v Rimini, t. j. podávajúci hráč si ju pôjde vziať do vozíka za zónou podania a podávači lopty len zbierajú a dezinfikujú. Zachovaný zostal predzápasový protokol, na ihrisku je len oficiálna rozcvička a stretnutia budú počas základnej časti z dôvodu krátkosti času vyhradeného na jednotlivé zápasy bez hymien.

Program je naozaj nabitý – od soboty začína na striedačku 10 dní súbojov v dvoch skupinách mužov a od nedele v dvoch skupinách žien, vždy po šesť zápasov za deň. Kompletný program nájdete Tu, čo z toho však bude na Eurosporte alebo RTVS, neviem.

Všetci sme sa tešili na dnešné večerné otvorenie, žiaľ, sme na tom nakoniec rovnako ako Vy, len pred obrazovkami. Na ceremoniál budú mať prístup len športovci, za každý národný olympijský výbor len 4 zástupcovia funkcionárov a pár vybraných VIP hostí. Všetkých nás to mrzí - živo si spomínam  na veľmi dojemné otvorenie v Riu, kde som si veru pri zapaľovaní olympijského ohňa aj poplakal od dojatia.

Podľa údajov zo včerajška je už napriek opatreniam (alebo vďaka nim) zachytených 87 prípadov (súvisiacich s účastníkmi OH) pozitivity na koronavírus. Asi najdramatickejšie to zasiahlo českú výpravu, štart mužskej beach volejbalovej dvojice je otázny, ženskej už žiaľ nereálny. Držme im palce, aby sa to izoláciou zastavilo a aby nemali žiadne komplikácie v súvislosti s infekciou.

Nuž a na záver dnešného príspevku aj trochu faktografie o rozhodcovskom zbore:

Rozhodcovskí delegáti: Willy Paredes (ARG), Sergej Titov (RUS)

Rozhodcovia: Shin Muranaka (JPN), Sumie Myoi (JPN), Evgeny Makshanov (RUS), Susana Maria Rodríguez Játiva (ESP), Paulo Turci (BRA), Denny Cespedes (DOM), Wojciech Maroszek (POL), Daniele Rapisarda (ITA), Pati Rolf (USA), Vladimir Simonovic (SRB), Hernan Casamiquela (ARG), Jiang Liu (CHN), Joohee Kang (KOR), Hamid Al Roousi (UAE), Luis Gerardo Macias (MEX), Fabrice Collados (FRA), Juraj Mokrý (SVK).

Rozhodcovia challenge: Heike Kraft (GER), Koos Nederhoed (NED), Taoufik Boudaya (TUN)

V Jury Slovensko reprezentuje aj Ľubor Halanda, čestný prezident SVF.

Držte nám prosím palce, večer by sme mali dostať delegácie na mužské zápasy prvého dňa.

Pozdravujem a pekný deň/víkend, Juraj (a nebojte sa, nabudúce to bude stručnejšie).

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri