ME v Bratislave očami I. Hudáka
6. september 2019Ahojte kolegovia,
slovenská časť Majstrovstiev Európy vo volejbale žien sa skončila, volejbalový ošiaľ pomaličky utíchne a všetko sa vráti do starých koľají. Súčasťou tohto veľkého volejbalového sviatku sme boli aj my, rozhodcovia AVR, ktorí pôsobili v pozícii čiarových rozhodcov a rozhodkýň. Ja som zastával pozíciu referee guida. V nasledujúcich riadkoch Vám stručne opíšem moje zážitky s touto pozíciou a zákulisie fungovania rozhodcov na takomto vrcholnom podujatí.
ZAČÍNAME
Hoci sa ME začínali až v piatok 23. augusta 2019, do Bratislavy sa všetci rozhodcovia zbehli už v stredu, predstavitelia CEV-u ešte skôr, aby skontrolovali či je všetko od haly, zázemia, ubytovania, dopravy a pod. zabezpečené tak ako má. Postupne sme sa ubytovali a zoznámili s miestom, ktoré bude na ďalších 12 dní naším prechodným domovom. Ja som sa na úvod stretol s Igorom Schimplom a Mirom Juráčkom, ktorí mi povedali základné informácie o tom čo sa odo mňa očakáva, aká bude moja funkcia a čo je plánované na najbližšie hodiny.
Prvým bodom spoločného programu bola večera, na ktorej sme sa všetci navzájom zoznámili, prehodili zopár neformálnych zoznamovacích konverzácii a samozrejme aj niečo zjedli. Po skončení večere nasledoval prvý rozhodcovský meeting, ktorý začal o 20:30 a trval takmer do polnoci. Tu sa začala tá správna „zábava" a pod vedením Referee delegátky Zorice Bjelic (SRB). Na turnaj bolo delegovaných šesť medzinárodných rozhodcov: Sonja Simonovska (MNE), Bruno Muha (CRO), Tibor Halasz (HUN), Ricardo Marques Ferreira (POR), Kenneth Aro (FIN) a Andrei Taran (MDA). Počas úvodného stretnutia dostali rozhodcovia inštrukcie čo sa od nich očakáva, ako majú rozhodovať, aké sú trendy, ako majú vyzerať, čo je dôležité a čo nie. Medzi najviac zaujímavé veci, ktoré mi utkveli v pamäti patria:
- 45 minútový protokol pred zápasom s losovaním mimo ihriska – v mix zóne pred kamerou,
- že je veľmi dôležité ako rozhodca pôsobí na kolíku, ako komunikuje,
- rozhodca nemá byť policajtom,
- stať sa súčasťou šou, nebyť jej hlavnou postavou,
- diváci sa chodia pozerať na hráčov, nie kvôli divadlu rozhodcov a trénerov,
- byť 100 % koncentrovaný celý zápas.
Zorica predstavila svoju predstavu o tom, ako plánuje stretnutia počas jednotlivých dní. Plán bol taký, že hodnotenie povie po jednotlivých zápasoch, resp. na konci dňa, aby bolo meetingov čo najmenej. Nie všetko sa úplne podarilo ale o tom neskôr. Po dlhom dni sme sa do izieb rozchádzali s tým, že sa opäť vidíme na meetingu ráno o 10:00 kedy sa budeme podrobne venovať challenge systému.
PRÍPRAVY
Druhý deň sa po raňajkách rozbiehal veľmi rýchlo, od 10 to bolo stretnutie k „jastrabiemu oku", kedy Zorica podrobne vysvetlila všetky možnosti, ktoré systém nainštalovaný v hale ponúka a čo mu naopak chýba. Venovali sa detailom nakoľko sa turnaja zúčastnili aj rozhodcovia, ktorí s týmto systémom skúsenosti nemajú alebo majú len veľmi málo. Rovnako upozornila aj na to, že aj nie všetci tréneri majú s týmto skúsenosť a je potrebné byť zo začiatku troška menej striktný. Preberali sa na čo sa môže a nemôže challenge žiadať, kedy ho povoliť, kedy odmietnuť a aké to má pre družstvo následky. Podrobne sa tomu venovať nebudem, tieto informácie nájdete v príslušnej sekcii nášho webu. Nakoniec si zopakovali ako bude prebiehať protokol a jednotlivé fázy zápasu. Po skončení nasledoval obed a prvý spoločný presun do haly, kde bol na 14:00 naplánovaný clinic.
Po príchode do haly Zorica rozdelila rozhodcov do dvojíc, z ktorých každá mala svoju úlohu. Kontrolovali sa hracie a tréningové lopty (ich veľkosť, váha, tlak), meralo sa ihrisko (dokonca sa museli prelepovať aj čiary, aby všetko sedelo), kontrolovalo sa vybavenie ihriska, haly, funkčnosť komunikačného systému, výška siete, rozhodcovská stolička, tablety.. Keď sa všetko skontrolovalo nasledoval krátky modelovaný zápas junioriek. A išlo sa presne tak ako mali vyzerať aj ostré zápasy. Teda od nástupu utieračov a podávačov, cez slávnostný nástup hračiek, hymny, protokol, predstavovanie.. Počas zápasu sa testovali zapisovatelia, ich odbornosť, šikovnosť a pružnosť, funkčnosť tabletov – žiadanie oddychových časov, striedaní, challenge systém, kedy sa reálne skúmali dopady lopty či teče ako aj export jednotlivých sekvencii na veľkú LED obrazovku. Všetko prebiehalo relatívne hladko a po cca 1 a pol hodine bolo všetko skontrolované a pripravené. Po skončení clinic ešte všetci rozhodcovia absolvovali lekársku prehliadku, samozrejme úspešne a mohli sme sa vrátiť do hotela. Obrovskou výhodou ME v Bratislave bolo pre rozhodcov to, že z hotela do haly to bolo doslova na skok a tak odpadli dlhé presuny autom. Všetko sa dalo zvládnuť za 3 min. peši. Po návrate do hotela nasledoval voľný program. Tu nastala moja prvá chvíľa vyhovieť požiadavke kolegov, ktorí ma poprosili aby som ich zobral do najbližšieho supermarketu, aby si mohli nakúpiť nejaké drobnosti do izby. Tak sme sa spoločne prešli a následne sa stretli v hoteli na večeri. Keďže sa vo štvrtok konal aj futbalový zápas medzi Slovanom a Paokom Solún, dvaja kolegovia sa rozhodli ho navštíviť, a tu som bol nápomocný pri kúpe vstupeniek. Druhý deň je za nami a ráno sa vidíme o 10:15 na meetengu pred prvými zápasmi.
DO PRÁCE
Nastal deň D. Prvý hrací deň a hneď 3 zápasy, začíname krátkym stretnutím, kde sa zopakuje protokol a hlavne jednotlivé detaily nástupu jednotlivých hráčok, upravený protokol pred stretnutím Slovenska, kedy je v pláne aj krátka otváracia šou a prejde sa znova z rýchlika challenge. Všetci sú pripravení, delegácie sú rozdané, ide sa na krátky oddych, obed a hor sa do haly. Prvý deň sa ide spoločne, teda všetci, aj tí, ktorí delegovaní na prvý zápas nie sú. O druhej sa stretávame v dohodnutom dress code na recepcii hotela a ide sa na to. Všetko prebieha hladko, po prvom zápase aj so spoločnou fotografiou a medzi zápasmi bolo dosť času aj na krátke zhodnotenie výkonov rozhodcov. Tento scenár sa prakticky opakoval každý deň, rozdiel bol len v počte zápasov a ich dĺžke. Keď sa skončilo 3:0, hodnotenie bolo hneď večer po zápasoch, či už rovno v šatni alebo v hoteli, následne večera a oddych. Ak boli zápasy dlhé, všetci už boli natoľko unavení, že zhodnotenie zápasu sa robilo nasledujúci deň doobeda a nie vždy to bolo len krátke zhodnotenie ale aj podrobné skúmanie a diskusia o jednotlivých stretnutiach, ktoré často trvalo aj viac ako hodinu..
KEĎ SA PRÁVE NEHRALO
Začiatok turnaja bol bohatý na zápasy s troma setmi a tak bol doobeda čas pripraviť pre rozhodcov aj krátky program, aby spoznali mesto, do ktorého prišli. V nedeľu som im pripravil výlet na Bratislavský hrad s prehliadkou múzea a spoločnou kávou na terase Parlamentky. V pondelok síce občas zapršalo, ale aj napriek tomu sme sa vybrali na prechádzku do starého mesta. Ďalšie dni už boli zápasy vyrovnanejšie a dlhšie, čo sa odrazilo na potrebe dlhšieho oddychu a tak rozhodcovia využili wellness v hoteli. Čas na neformálne stretnutie so slovenskými kolegami prišiel vo štvrtok večer, kedy sme sa po skončení bojov v základnej skupine vybrali na večeru a pivko do neďalekej reštaurácie. Bola to taká aj mini rozlúčka so Sonjou, nakoľko ona odchádzala v piatok domov. V pondelok 2. septembra cestovala na ďalšiu misiu na MS U19 dievčat v Káhire. Nasledovali dva voľné dni, na ktoré som pripravil program. V piatok sme spolu absolvovali návštevu hradu Červený kameň. Na večer som mal v pláne aj návštevu escape room, z ktorej však zišlo, nakoľko sa uprednostnil oddych v hoteli a prechádzka v okolí. Na sobotu pripravila program federácia a tak sme spoločne zavítali na hrad Devín a večer sme sa o histórii mesta dozvedeli viac počas komentovanej prehliadky u uličkách historického centra s profesionálnou sprievodkyňou.
KONIEC SA BLÍŽI
V nedeľu, posledný hrací deň v Bratislave mali kolegovia ešte posledný krátky meeting, zo základnými inštrukciami pred osemfinalovými zápasmi a zopakovaním si protokolu. Zápasy sa hrali opäť skôr a tak aj odchod do haly bol už o 14:00. Všetko prebehlo bez problémov, po skončení už Zorica nemala ani veľmi čo hodnotiť. Bodkou za úspešným šampionátom bola after párty v hoteli Lindner, na jeho 13 poschodí s nádherným panoramatickým výhľadom na nočnú Bratislavu. Po návrate do nášho hotela sme sa rozlúčili, nakoľko väčšina kolegov cestovala na letisko do Viedne už o siedmej ráno.
ĎAKUJEM
Na záver sa chcem poďakovať Igorovi a Tutimu za možnosť absolvovať tento šampionát v tejto pozícii. Videl som fungovanie medzinárodných rozhodcov počas celého turnaja, ich prípravu, hodnotenia, sústredenie. Zistil som, že to nie je len o tom ísť si odpískať zápas, ale aj o príprave, ktorá začína naštudovaním pokynov už pred turnajom doma, pred turnajom priamo na mieste, na stretnutiach s delegátom, ale aj každý deň pred jednotlivými stretnutiami. A môžem Vám povedať, že sa rozoberalo všetko do najmenších detailov, od toho ako rozhodca príde do zázemia haly, ako pôsobí keď vojde do haly, kde ho už vidia hráči a tréneri, ako sa správa počas rozcvičky a počas zápasu, jeho mimika, úsmev, pohyby, celkový prejav, cez komunikáciu navzájom v rozhodcovskom tíme (rozhodcovia, zapisovatelia, delegáti, challenge operátori), po komunikáciu s hráčkami a trénermi.
Základom, ktorý som si asi najviac zapamätal je a to by sme si mali uvedomiť všetci, že diváci prišli, lebo chcú vidieť šou, tú im ponúkajú hráči, nie tréneri, nie realizačný tím a nie rozhodcovia. Preto nechajme vyniknúť hráčov, zastavme snahu o „seba prezentáciu" trénerov a nerobme policajtov. Buďme priateľský a „neviditeľný". To prízvukovala Zorica kolegom na každom stretnutí, aby neboli zbytočne príliš striktní. A ešte posledná moja poznámka. Ak si myslíte, že naši hodnotiaci si potrpia na maličkostiach nie je to až tak pravda, naše hodnotenia sú oproti tým, ktoré dostavali medzinárodný rozhodcovia po zápasoch ešte nič. Preto si vážme názor kolegu, ktorý nám ho hovorí a posúvajme sa tak ďalej.
Z tohto turnaja si odnášam veľa super zážitkov, kontaktov a priateľstiev. Čerešničkou na torte bola super atmosféra na zápasoch našich žien. Na to sa jednoducho zabudnúť nedá.
Ďakujem všetkým, ktorí to dočítali až sem na koniec :)
Ivan
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Boris pred 5 rokmi
Pekne Ivan.
Dobra praca. Som rad ze sa ti to pacilo a mal si moznost pricuchnut k niecomu inemu.
OdpovedaťOdpovedať zrušiť odpoveď
Danica pred 5 rokmi
pekne napisane Iwik, skvela robota a snaha, kvitovana aj zo strany rozhodcov a Zorice :) mas po „dovolenke“, ale efektivne vyuzitej :) dakujeme…
OdpovedaťPeter Dunčko pred 5 rokmi
Iwik, Igor S. a Ťuti,
neviem si predstaviť iného človeka v takejto pozícii, ako práve
nášho Iwika. Fundovaný a inteligentný človek so skvelým
vystupovaním.
Len tak ďalej Ivan, dobrá práca. Počas čítania tohto článku
som sa úplne dostal do deja ME v Bratislave.
OdpovedaťIgor Porvazník pred 5 rokmi
Peter to si potom nevidel mňa :D :D :D Ale nič menej, Ivan, všetka česť , zvládol si to bravúrne, čo mi bolo potvrdené a ja sa z toho teším :-)
OdpovedaťDanica Viktoríni-Lisá pred 5 rokmi
Peto, skoro kazdy z nas by bol v tejto pozicii na svojom mieste. a Tym nechcem ukratit Ivanove nasadenie a ochotu :) doteraz bolo zvykom poverit medzinarodneho rozhodcu, aby sa o kolegov postaral, teraz bol „po novom“ povereny Ivan ako narodny rozhodca. a zvladol to naozaj fajn :) slovenska skola rozhodcov sa nezaprie :) len aby nam to vydrzalo :) s vdacnostou a pokorou…
Odpovedať