Pár postrehov Filipa Moravčíka z turnaja MEVZA a kvalifikácie ME kadetiek (U16) v Púchove
18. január 2019Ahojte kolegyne a kolegovia,
Pár riadkov k môjmu pôsobeniu na turnaji MEVZA (kategória U16 – ženy), ktorý sa uskutočnil 8.-13.1.2019 v Púchove. Turnaj bol špecifický tým, že sa zároveň jednalo o prvé kolo kvalifikácie na Majstrovstvá Európy tejto vekovej kategórie, ktoré sa uskutočnia v júli v Chorvátsku. Postupový kľúč bol jasný – víťaz turnaja si zaistí právo účasti priamo na ME, ďalších 5 tímov (mimo reprezentácie Chorvátska, ktorá má účasť istú ako organizátor) postúpi do druhého kola kvalifikácie, ktoré sa uskutoční v apríli (5 štvorčlenných skupín, z ktorých následne víťazi postúpia na ME). Aby som ale trošku zložitý postupový kľúč vyjadril čo najjednoduchšie – prvý na turnaji postupuje priamo na ME, a posledný stráca šancu zabojovať o účasť na záverečnom podujatí.
Prejdime už ale k tomu „rozhodcovskému". Utorok bol dňom príchodov, či už rozhodcov alebo samotných družstiev. Oficiálna časť programu začala v stredu po raňajkách, a to rozhodcovským meetingom, na ktorom sme sa stretli v nasledovnom zložení: Milena Keser (AUT), Andreas Constantinides (CYP), Želimir Kušjlič (CRO), Barbara Sík (HUN), Michal Rozenblum (ISR), Vojtěch Sukup (CZE). Keďže Slovinsko vopred avizovalo, že nevyšle rozhodcu, tak za slovenskú stranu boli potrebné až dve osoby – okrem mňa to prvé dva dni bol Juraj Mokrý, ktorého následne nahradila Lucka Poláčiková. Gesciu nad rozhodcami na turnaji mal Štefan Hank, ktorý pôsobil v roli rozhodcovského delegáta. Z rozhodcovského obsadenia je zrejmé, že sme boli zväčša národní rozhodcovia, s výnimkou Juraja a kolegu Andreasa z Cypru. Po úvodnom meetingu, kde sme dostali prvotné odporúčania a najmä informácie technického charakteru, sme sa vybrali do hracích hál, aby sme sa zoznámili s prostredím. Následne sme absolvovali krátku prechádzku do centra mesta, po ktorej nás už čakal obed. Ešte krátko k zázemiu, resp. halám - jednou bola sTC Aréna a druhou Mestská športová hala. Keďže ubytovanie bolo zabezpečené v Alexandra Šport Hoteli, tak tí, čo trošku poznáte Púchov, začínate tušiť, že vzdialenosť medzi halami a taktiež samotným hotelom bola naozaj minimálna. Táto skutočnosť bola obrovskou výhodou, keďže odpadla akákoľvek nutnosť presunov, resp. zložitých logistických riešení. Organizačne bol teda turnaj zvládnutý veľmi dobre. Podobne na vynikajúcej úrovni bolo aj ubytovanie, strava a celková starostlivosť o nás rozhodcov v hoteli, takže bolo naozaj radosť tráviť čas v Púchove.
Delegácie na zápasy prvého dňa sme dostali už pred obedom. Ku každému zápasu osobitne by bolo asi zbytočné a vyčerpávajúce písať a zároveň výsledky už poznáte. Pokúsim sa zápasy teda zhrnúť vo všeobecnosti – kategória U16 (roč. 2004 a mladšie) je najmladšou kategóriou Európskej volejbalovej konfederácie (CEV) – pre hráčky to teda bol zväčša prvý kontakt s medzinárodným podujatím. Čiže veľká neznáma, a veľká neznáma to nebola nielen pre hráčky, ale aj pre nás, rozhodcov. Z tohto dôvodu nám bolo aj počas prvého meetingu prízvukované, aby sme vystupovali skôr v roli učiteľa, ako nejakého prísneho „vykladača" pravidiel. Turnaja sa zúčastnilo osem družstiev – SVK, CZE, SLO, HUN, AUT, ISR, CYP, CRO - ktoré boli rozdelené do dvoch skupín a následne na základe umiestnenia sa vytvorili skupiny 1.-4., 5.-8. (totožný systém, aký poznáme z našich finálových mládežníckych turnajov). Každý deň sa teda odohrali štyri zápasy v dvoch halách (o 15:00 a 17:30), čo znamenalo pre každého rozhodcu jeden zápas na deň. Spolu 5 hracích dní. Čo sa týka samotných zápasov – už v najmladšej kategórii je možné pozorovať pomerne rozdielne výkonnostné úrovne jednotlivých družstiev, pričom je určite dobrým znamením, že už aj v tak mladej vekovej kategórii sa objavujú prvky ženského (dospelého) volejbalu, nanešťastie však nie u všetkých družstiev. Avšak niektoré zápasy by zniesli aj pomerne prísne kritériá (semifinálové, a aj finálový zápas, boli naozaj pekným vyvrcholením turnaja). Zápasy prebiehali bez väčších problémov – pozitívnom faktom je, že takmer nebolo potrebné riešiť prehrešky týkajúce sa správania družstiev počas zápasov. Za úsmevný (a možno aj čiastočne úspešný) fakt môžeme považovať skutočnosť, že z dvadsiatich zápasov ani jeden nedospel do päťsetového rozuzlenia... Z môjho subjektívneho hľadiska, resp. vnútorného pocitu, bola jedinou, ako tak problematickou oblasťou, čistota hry – ale tak „keep the ball flying" by malo platiť v tejto vekovej kategórii asi dvojnásobne, a rovnaký názor mali našťastie aj družstvá.
Program jednotlivých dní bol viac-menej podobný: raňajky, rozhodcovský meeting, obed, zápas, večera, prípadne nejaká tá prechádzka. Samotné meetingy dali nám rozhodcom veľa, keďže sa nám Štefan naozaj podrobne venoval, a jeho kamera občas zachytila zaujímavé a častokrát aj úsmevné momenty, ktoré viedli k plodným debatám a rozborom. Kolegovia zo zahraničia boli príjemné prekvapení, keďže niektorí z nich sa videli prvýkrát v akcii na ihrisku takto zachytení na kamere. Po celom dni sme väčšinou s kolegami pri spoločnom posedení prebrali rôzne, samozrejme i nevolejbalové témy.
V sobotu sme nachystali menší výlet do Žiliny a jej historického centra, aby sme tak zahraničným kolegom ukázali krásy nášho malebného Slovenska a zároveň ponúkli možnosť trochu ponakupovať rôzne suveníry a darčeky najbližším.
A čo dodať na záver? Ďalšia zaujímavá skúsenosť, spoznanie rôznych rozhodcovských štýlov a prístupov, nadviazanie nových kamarátstiev a hlavne zbieranie skúseností, ktoré sa snáď podarí pretaviť aj v ďalších zápasoch.
Na úplný záver by som sa ešte chcel poďakovať za príležitosť pôsobiť na takomto turnaji a za vloženie dôvery, ktorú som snáď nesklamal. Osobitne patrí určite veľká vďaka najmä Štefanovi a Jurajovi za cenné rady a odporúčania počas turnaja.
Filip
Fotogaléria
Komentáre
Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.
Zatiaľ nikto komentár nepridal – buď prvý.
