Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Slovenskí rozhodcovia na povianočných turnajoch mládeže MEVZA

2. január 2018

V dňoch 28.-30. decembra sa už tradične konajú turnaje mládeže MEVZA. Inak tomu nie je ani v tomto roku. Na jednotlivých turnajoch sa predstavili slovenskí mladí extraligoví rozhodcovia nasledovne:

Maribor - juniori (U19) - Filip Moravčík

Maribor - juniorky (U18) - Milan Pivarček

Zlín - kadeti (U17) - Ľuboš Kohút

Györ - kadetky (U16) - Andrii Yurlov

Niekoľko postrehov priamo od rozhodcov ako aj obrazovú dokumentáciu ponúkame čitateľom webu nižšie.

Andrii Yurlov

Ja rozhodujem v Maďarsku v meste Györ ženy U17. Prišli sem rozhodcovia zo všetkých štátov zúčastnených družstiev okrem Izraela a Rakúska. Najskúsenejším rozhodcom medzi nami je Peter Szabó (HUN) - je mezinarodný rozhodca. Ostatní sú ako ja, pískaju extraligu v svojich štátoch.

Technický delegát od MEVZA je pán Sándor Hoboth (HUN).

A hneď po rozhodcovskom mítingu sme dostali nominácie na prvý deň. Ja som dostal dôveru otvoriť turnaj ako jednotka spolu z rakúšanom Soltesz Robert - zápas Slovinsko - Chorvátsko. Pískalo sa nám spolu dobre. Na každý zápas máme aj rezervného rozhodcu.

Veľmi príjemná atmosféra turnaja a velikánska skúsenosť v medzinárodných zápasoch.

Ďakujem za nomináciu do Maďarska.

S pozdravom z Györu, Andrii Yurlov.

Filip Moravčík a Milan Pivarček

Ahojte kolegyne a kolegovia,

Na pár riadkoch sa Vám posnažím v krátkosti zosumarizovať moje a Milanove pôsobenie na turnajoch MEVZA (juniori - U19 a juniorky – U18) počas 27. – 30. 12. 2017 v slovinskom Maribore.

Naše malé medzinárodné dobrodružstvo začalo v stredu, kedy sme sa vybrali z Bratislavy s našou reprezentačnou výpravou autobusom. Po bezproblémovej ceste sme najskôr absolvovali obed a následne sme dorazili do hotela – zároveň nám bolo oznámené, že večer sa uskutoční rozhodcovský meeting. Voľný čas sme sa teda rozhodli využiť a s Milanom sme sa vybrali na krátku prechádzku po meste, ktorú nám však neúnavne znepríjemňoval dážď. Samotné mesto v nás zanechalo veľmi dobrý dojem – historické centrum druhého najväčšieho slovinského mesta (cca 100 000 obyvateľov) nie je nejako rozsiahle, avšak scenéria s okolitými kopcami a lyžiarskymi strediskami tento drobný nedostatok absolútne vynahradzuje. Nevideli sme samozrejme celé mesto, ale v časti Tabor, kde sa nachádzal náš hotel, nás zaujalo veľké množstvo kaviarní.

Večerný meeting prebehol relatívne rýchlo – dozvedeli sme sa, že rozhodcov na turnaji budú mať na starosti medzinárodní rozhodcovia - Sanja Miklošič a Marko Seifried (samozrejme sme odovzdali pozdravy a kolegovia zo slovinského Mariboru taktiež pozdravujú recipročne). Osobne som sa so Sanjou a Markom stretol pred pár týždňami na mužskom zápase MEVZY v Nitre – takže samotné zvítanie bolo príjemným prekvapením pre obe strany. Zároveň sme spoznali aj ostatných rozhodcovských kolegov z iných krajín, konkrétne:  Petsche (AUT), Schirmbacher (AUT), Halasz (HUN), Tillmann (HUN), Spacil (CZE), Dusek (CZE), Korica (CRO), Sutalo (CRO) a Katz (ISR). Spolu nás bolo teda 13 rozhodcov, keďže niektoré zápasy pískali aj Sanja s Markom. Z tejto skupiny bolo  5 medzinárodných rozhodcov, a to už skôr spomínaní Marko a Sanja a taktiež Gyula Tillmann, Tibor Halasz a Markus Petsche. Ostatní boli, rovnako ako ja s Milanom, rozhodcovia s extraligovými licenciami. Na meetingu sme prebrali základné veci (najmä technického charakteru) a taktiež nám boli oznámené delegácie na druhý deň. Zároveň sme boli „upozornení", že nie je dôležité, či sme boli delegovaní na mužskú alebo ženskú časť, keďže budeme rozhodovať obe. Prvý deň sme ukončili príjemným posedením s rozhodcovskými kolegami v miestnom pube a vzájomnými rozhovormi.

Druhý deň sa už rozbehol zápasový kolotoč – v športovej hale Lukna boli umiestnené dve ihriská (ženské a mužské) a v hale Draž taktiež dve ihriská – každé pre jednu kategóriu.

Nebudem sa venovať jednotlivým zápasom a delegáciám, ale pokúsim sa ich zhrnúť vo všeobecnosti (keďže tento report nemá za cieľ byť románovým dielom J) – obaja s Milanom sme si zapískali celkovo 5 zápasov (2+2+1) – podobne ako na našich mládežníckych majstrovstvách. Čo sa týka samotnej organizácie, tak bola bezproblémová – transport z hotela bol zabezpečený buď s družstvami ich autobusmi, alebo pre nás prišiel šofér. Hracie haly boli vzdialené od nášho ubytovania (Hotel Tabor) asi 10 minút cesty autom. Istou nevýhodou bolo, že sme ako rozhodcovia neboli ubytovaní na rovnakom mieste (napr. my sme boli ubytovaní s našou a rakúskou výpravou). Samotný priebeh zápasov bol zväčša bezproblémový – hráči a hráčky sa venovali prioritne hraniu, my sme sa venovali pískaniu, tréneri coachingu. Celková atmosféra turnaja bola v príjemnom priateľskom duchu. Samozrejme, zaujímavým bolo pozorovať rôzne rozhodcovské štýly a spôsoby rozhodovania (či už v samotnej signalizácii, príp. posudzovaní čistoty hry). Možno menšou chybičkou na turnaji bola nízka teplota v hracích halách (ráno bola v halách naozaj ukrutná zima – keďže vykúriť relatívne veľký priestor, ktorý je z veľkého množstva presklený je náročná úloha). Naopak, osobne som bol veľmi spokojní s domácimi zapisovateľmi – naozaj si plnili svoju prácu špičkovo a bez problémov, vždy plne sústredení a ochotní (a taktiež ustrojení vo svojich uniformách). Pravdepodobne je to zapríčinené tým, že zapisovatelia sú v Slovinsku vo väčšine prípadov zároveň aj rozhodcami – podľa môjho názoru sú si teda vedomí skutočnosti, že dobrý zapisovateľ vie byť veľmi nápomocný rozhodcom počas zápasu a prispieť tak k bezproblémovému priebehu stretnutia. Používali sme klasický papierový medzinárodný zápis formátu A3. Avšak postrehli sme aj zopár zaujímavostí, resp. odlišností: v Slovinsku musia byť hráči napísaný  v zozname (ľavá dolná časť zápisu) vzostupne podľa čísel;  taktiež libero(-via) sú zapísaní iba v kolónke(-ach) pre liberov, aj keď sa používa zápis pre 14 hráčov a prázdne riadky v zozname hráčov sa nevyškrtávajú... Naozaj zaujímavé, ale v Slovinsku vraj prísne vyžadované.

Snažili sme sa odniesť si z jednotlivých zápasov čo najviac – najmä teda od našich skúsených medzinárodných kolegov. Hodnotiteľov ani delegátov sme na zápasoch nemali, avšak všetko nám vynahradili pozápasové rozbory, príp. večerné rozhovory.

Štvrtok, piatok a sobota boli teda hracími dňami. Priebeh bol veľmi podobný – raňajky, zápas, obed, zápas, večera. Naozaj nič výnimočného, čo by stálo za špeciálny priestor v tomto reporte. V piatok si pre nás Sanja nachystala veľmi pekné prekvapenie, keď nás pozvala do miestnej vínnej pivnice, ktorá bola v minulosti jednou z najväčších vínnych pivníc na svete (jej rozloha v časoch najväčšej slávy bola 2x2 km).  V súčasnosti sa však už nevyužíva, keďže od roku 2012 bola z logistických (a teda najmä finančných) dôvodov „presťahovaná" na vhodnejšie miesto (aby som to uviedol na pravú mieru – presťahovaný bol obsah sudov J). Samotnú neopísateľnú atmosféru Vám snáď trošku priblížia priložené fotografie. Návšteva bola spojená s príjemným občerstvením a symbolickou ochutnávkou kvalitných vín, ktoré sa radia medzi najlepšie vína na svete. V pivnici sa nachádza ešte aj dnes pomerne veľké množstvo fliaš rôznych vzácnych a archívnych vín, takže pre somelierov určite raj na Zemi.  Po ochutnávke sme samozrejme pokračovali v zaujímavých rozhovoroch s našimi rozhodcovskými kolegami – či už o živote rozhodcovskom, alebo aj o súkromnom, čiže naozaj veľmi pekný večer a zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.

Čo dodať na záver? Veľmi dobrá skúsenosť, nadviazanie nových priateľstiev a známostí, poznanie rôznych rozhodcovských škôl a prístupov a taktiež príjemné strávenie 4 „medzisviatkových" dní. A to najdôležitejšie - nabratie veľkého množstva skúseností, ktoré snáď využime v budúcnosti.

Zároveň by som sa rád v mojom a v Milanom mene poďakoval za nomináciu na tento turnaj (alebo ako sa v Slovinsku hovorí „hvala") a vloženú dôveru do našich osôb – snažili sme sa nespraviť hanbu dobrému renomé našich rozhodcov v zahraničí a snáď sa nám to aj podarilo...

Pripájame aj zopár fotografií a zároveň želáme všetkým úspešné vykročenie do nového roku 2018 – aby ten nastávajúci rok bol lepší, ako ten práve končiaci.

Filip Moravčík a Milan Pivarček

Ľuboš Kohút

Ahojte kolegyne, kolegovia!

Zúčastnil som sa turnaja MEVZA kadetov U-17 u českých susedov v Zlíne.

Keďže aktuálne v Zlíne bývam, nemusel som cestovať do miesta turnaja a nepotreboval som ubytovanie.  Tímy spoločne s rozhodcami boli rozdelenédo dvoch hotelov, takže ako rozhodcovia sme neboli pokope (ja som prespával doma). S našou slovenskou výpravou vedenou Erikom Gáborom som sa stretol v piatok večer v deň príchodu účastníkov. Spoločne sme išli na našu Preliminary inquiry, kde sme sa stretli s technickým delegátom turnaja Jaroslavom Krsekom (CZE) a zároveň som sa dozvedel delegácie na nasledujúci deň. Zvyšok večera som strávil s naším realizačným tímom. Trochu ma prekvapilo, že ako rozhodcovia sme nemali žiadne spoločné stretnutie a vlastne sme sa stretali až na zápasoch a v priebehu dňa. Ďalšie dva večery sme sa však zišli v neďalekom bare od hotela na nejaké pivko a zhodnotiť deň :). Spoločne so mnou sa turnaja zúčastnili: medzinárodná rozhodkyňa Ksenija Jurkovič (CRO) a rozhodcovia národných líg: Thomas Moser (AUT, medzinárodný beachvolejbalový), Emil Velinov (CZE) a rozhodkyne národných líg: Krisztina Arpás (HUN) a Or Rosh (ISR). Takže sme boli gendrovo vyvážení :).

Hralo sa v Mestskej športovej hale. V prvý hrací deň (štvrtok) sa hrali zápasy v základných skupinách na 3 hrané sety do 25. V tento deň som mal 3 delegácie. Prvý zápas ako dvojka s Ksenijou (CZE – HUN). Zápas v pohode 3:0, ale mali sme jedno nepríjemné zranenie českého univerzála. Vyzeralo to na zlomený členok, ale nakoniec pretrhnuté väzivá. Druhý zápas som rozhodoval ako jednotka s českým kolegom s bulharským pôvodom Emilom Velinovom (HUN-AUT), ktorý mi na dvojke veľmi dobre pomáhal a super sa mi s ním komunikovalo. Večer som bol ako rezerva na zápase AUT-CZE. Na každý zápas bol delegovaný rezervný rozhodca a bol prítomný technický delegát. Spätnú väzbu sme si povedali medzi kolegami, čo sme spolu pískali, podobne ako u nás v extralige.

V druhý hrací deň (piatok) som mal opäť 3 delegácie. Hralo sa už systémom na 3 víťazné sety. Prvý zápas som bol ako jednotka s dvojkou Krisztinou Arpás (AUT-CRO). Tak ako sa mi deň predtým čistota hry podarila udržať, tak v tomto zápase mi to moc nevyšlo. Ďalší zápas (HUN-ISR) som sedel ako rezerva. Bol to zaujímavý zápas na 5 setov s prekvapivým postupom Izraela, kedy si Maďari vlastnými chybami prehrali zápas. Posledný zápas som robil opäť dvojku Kseniji (CZE-ISR). Večer sme všetci kolegovia posedeli v bare a dobre sa zabavili.

V sobotu som nastúpil ako druhý rozhodca s Izraelkou Or Rosh v zápase o predposledné miesto (CRO-HUN) a v 5-setovom bratskom finále (CZE-SVK) kuriózne ako rezerva, keďže nastali posuny rozhodcov po skoršom odchode Chorvátov a Maďarov aj s rozhodcami z turnaja.

Celý turnaj bol vo veľmi priateľskom duchu. Zaujímavosťou bol vianočný darček pre Izraelčanov, keďže počas turnaja zo štvrtka na piatok dosť nasnežilo :). Kolegyňa Or z Izraela videla sneh naživo iba párkrát v živote. Dokonca z našeho pre ňu netypického počasia trochu ochorela (i v hale bola skoro stále v mikine). Z rozprávania Ksenije Jurkovič ma zase zaujalo, že v Chorvátsku pôsobí veľmi veľa žien rozhodkýň a v meste/oblasti odkiaľ pochádza ich je dokonca väčšina.

Ďakujem za delegáciu na MEVZU a možnosť zažiť pre mňa úplne nové a veľmi zaujímavé skúsenosti z medzinárodných zápasov.

Pozdravujem a všetkým Vám prajem úspešný rok 2018!
Ľuboš Kohút

PS: V prílohe posielam fotky.

Ľuboš

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri