Asociácia volejbalových rozhodcov, Slovensko

Slovenskí rozhodcovia na VNL 2022

24. júl 2022

Aj v roku 2022 má AVR zastúpenie vo Volejbalovej lige národov (VNL), ktorá nadviazala na pôvodnú Svetovú ligu mužov a Grand Prix žien. Hoci je to už štvrtý ročník tejto súťaže, takmer každý rok sa jej formát mení. V tomto roku sa hrá v každej kategórii 6 turnajov (vždy dva paralelne), na striedačku ženy a muži. Igor Porvazník sa predstaví na prvom turnaji žien v Ankare a treťom turnaji mužov v Gdansku, Juraj Mokrý na druhom turnaji žien aj mužov v Manile a vo finálovom turnaji mužov v Bologni.

Informácie od Juraja Mokrého z Talianska

24. 7. 2022

Ahoj z Bolone po druhýkrát (24.7.2022).

Finálový turnaj v Boloni sa posunul do úplne záverečnej fázy - po druhom štvrťfinálovom dni nasledoval deň voľna a včerajšie semifinále. V ňom sa nakoniec predstavili tímy POL vs USA a domáci ITA vs FRA. V prvom zápase som pôsobil ako jednotka, za vynikajúcej asistencie Fabrica Colladosa. Zápas bol najmä v prvých dvoch setoch vyrovnaný - avšak po druhom prehratom sete Poliaci akoby stratili dych úplne a v treťom už USA dominovali a zaslúžene postúpili do dnešného finále. Veľmi podobný priebeh malo aj druhé semifinále - Francúzi v podstate s ľahkosťou im typickou postúpili do svojho ďalšieho finále. Som rád, že som si mohol toto stretnutie pozrieť spolu s Fabriziom Pasqualim, bývalým špičkovým talianskym medzinárodným rozhodcom, ktorí nás prišiel pozrieť aj do hotela.

Mňa dnes čaká ďalšia finálová skúška - nakoniec sme po roku opäť dostali dôveru spolu s Vladom Simonovičom, aj keď tento rok v opačnom garde. Stretnutie medzi miernymi favoritmi Francúzmi a disciplinovane hrajúcimi hráčmi USA nebude ľahký, verím však, že i vďaka Vašej podpore ho zvládneme. Zápas o bronz medzi POL a ITA budú rozhodovať Denny Cespedes a Fabrice Collados.

A dlžím Vám aj krátku mimozápasovú informáciu - počas dňa voľna sme mali možnosť navštíviť aj vyhriate centrum Bologne - je to nádherné mesto, ktoré sa oplatí vidieť, aj keď odporúčam iné obdobie roka - tie 40-stupňové horúčavy dávajú zabrať.

Všetkých pozdravujem, ciao da Bologna, a ešte raz vďaka za podporu na diaľku,

Juraj

 

21. 7. 2022

 

Ahoj z Bolone!

Po Igorovom pôsobení v Gdaňsku bolo jasné, ktorá osmička družstiev sa dostala do finálovej časti VNL. Práve tá sa koná v dňoch 20. - 24. 7. v centre regiónu Emilia Romagna - Boloni - známej ako centrum dobrého jedla, ale aj športu, vzdelanosti - veď aj sídlo najstaršej novodobej univerzity Alma Mater Studiorum sídli práve tu.

Zostava rozhodcov je nasledovná: Vladimir Simonovic, Denny Cespedes, Hamid Alrousi, Walter Wera, Fabrice Collados a ja ako rozhodcovia, Stefano Cesare a Andrea Puecher ako domáci rezervní rozhodcovia a Kos Nederhoed ako rozhodca challenge. Okrem toho je tu, konečne prezenčne, aj rozhodcovský delegát - Sandy Steel a celému tu šéfuje ďalší zástupca Slovenska - Ľubor Halanda.

Postupne sme sa zišli v pondelok 18. 7., aj keď niektorí neskôr, ako bolo plánované, a to najmä kvôli problémom na letiskách. Aj preto Fabrice priletel až v utorok ráno. Mňa to tento krát obišlo - po dovolenke v Taliansku autom som tu rovno ostal.

V utorok sme absolvovali štandardný míting s videami z doterajšieho priebehu VNL, zameranými na spoluprácu rozhodcov, fungovanie RR1, RR2, druhého a prvého rozhodcu, ako aj využívanie systému challenge. Popoludní zdravotná prehliadka (prešli sme všetci) a večerný nácvik v hale.

Unipol Aréna v Bologni je upravená na kapacitu cca 8000 divákov a je to dôstojný priestor pre takéto podujatie. Novinkou je farba gerfloru (hracieho povrchu) - jeho dizajn sa líši od všetkých predchádzajúcich a najlepšie bude si to pozrieť naživo v zápase. Na rozdiel od úvodných kôl sa vo finále používajú až dva oddychové časy družstiev v každom sete, avšak požiadať môžu maximálne jeden do stavu 12 a maximálne jeden od stavu 12 do konca setu. Problémom ostáva softvér k elektronickému zápisu, ktorý nedokáže znefunkčniť možnosť o TO požiadať po využití jedného TO v danom intervale. Ale nejako to zvládneme.

V prvý hrací deň zdolali hráči USA družstvo Brazílie po veľmi peknom a dramatickom stretnutí 3-1 a postúpili tak do semifinále, kde sa stretnú s víťazom dnešného večerného zápasu POL vs IRI (v ňom budem ako rezervný rozhodca RR1). V druhom stredajšom stretnutí som asistoval ako druhý rozhodca Hamidovi Alrousimu, myslím, že sme to zvládli, hala bola celkom slušne zaplnená - nečudo, veď tu hrali domáci proti Holandsku a po zaváhaní v prvom sete nakoniec vyhrali 3-1. Ale ani toto víťazstvo sa nerodilo až tak hladko. Taliani sa stretnú v sobotňajšom semifinále s víťazom dnešného zápasu FRA vs JPN.

Počasie v Boloni je ustálené, slnečné, a tomu zodpovedajú aj denné teploty, ktoré sa šplhajú k, resp. zajtra a pozajtra nad 40 stupňov - v hale je trošku problém udržať teploty v medziach pravidiel (Kontrolná otázka - viete, koľko je maximálny limit? Včera sme ho v hale prekročili myslím o 3 stupne, takže sa aj dosť muselo utierať podlaha, nakoľko hráči sa výrazne potili).

Na zajtrajší voľný deň je plánovaná aj prehliadka centra mesta, uvidíme, či to bude zvládnuteľné v tomto počasí, snáď by sa to ráno dalo zvládnuť. Inak asi skončíme v hotelovom bazéne...

Zatiaľ všetkých pozdravujem a prajem pekné letné dni a dodržiavanie pitného režimu ako ochrany pred prehriatím!

Juraj

Informácie od Igora Porvazníka z Poľska

11. 7. 2022

Pekný podvečer milí priatelia.

 

Svoj posledný report už píšem z domu, z Vyšných Hágov. Aj keď tretí turnaj VNL skončil včera, rád by som sa k nemu pár riadkami ešte vrátil.

V sobotu som mal možnosť zažiť, čo to je byť priamym a aktívnym účastníkom zápasu poľského národného tímu priamo v Poľsku. Nadšenie, radosť, entuziazmus bolo cítiť už pri príchode do haly. Plné parkoviská, z každej strany prichádzali fanúšikovia všetkých vekových kategórií, samozrejme odetí tak, ako sa na poľských kibicov patrí – v bielo–červenom. Už hodinu pred zápasom priamo v hale burcovala divákov osvedčená dvojica Grzegorz Kułaga a Marek Magiera. Nacvičovanie všetkých osvedčených chorálov raz ženami, raz mužmi, nakoniec spoločne dostávalo divákov do správnej prevádzkovej teploty. Nuž a po skončení rozcvičky nasledoval vrchol – niekoľko tisíc hrdiel spievajúcich a capella spolu s hráčmi a trénermi Mazurka Dabrovskieho. Kto nezažil, neuverí...

Samotné stretnutie bolo viac menej jednoznačnou záležitosťou Poliakov, aj keď boli momenty, kedy Holanďania nepríjemne hrýzli. Jedinou situáciou v stretnutí, kedy boli u mňa protestovať hráči i tréner Poľska bol prelet lopty mimo anténky do voľnej zóny Holandska. Loptu však domáci hráči vrátili priestorom preletu a tak som musel túto chybu odpískať. Hneď nám však potvrdil správnosť verdiktu Mario, ktorý bol v tomto zápase videorozhodcom. Po celý zvyšok stretnutia nás obe strany rešpektovali, ba čo viac, priznávali sa aj k jemným tečom a tak sme nepotrebovali využívať možnosti poskytované challenge systémom. Takže sme na konci stretnutia mali s Paulom dobré pocity. A umocnil ich aj Frans, ktorého hodnotenie bolo vysoko pozitívne.

V nedeľu som sa predstavil už len ako rezervný rozhodca č. 2 v stretnutí Poľska so Slovinskom, ktoré ešte živilo šancu na finálovú osmičku, takže som mal na starosť stopovanie 15 sekúnd medzi jednotlivými rozohrávkami. Tu musím poznamenať, že vďaka častým opakovaniam v TV a utieraniu sa len málokedy podarilo stanovený limit dodržať. V bojovnom zápase, vedenou Andrewom a Dennym však potvrdila svoju kvalitu zostava okolo Bartka Kureka, vedená Nikolom Grbičom a stretnutie vyhrala 3:1.

Dnes ráno som sa teda vydal na cestu domov. S nadobudnutými skúsenosťami, upevnenými priateľstvami a skvelými pocitmi. Želal by som každému nášmu medzinárodnému rozhodcovi niečo podobné zažiť. Teraz bude v akcii opäť Juraj, ktorému musíme byť určite vďačný, že svojím pôsobením vo vrcholovom volejbale robí dobré meno slovenským rozhodcom dlhé roky. A možno aj vďaka tomu majú šance zúčastniť sa Top podujatí aj ďalší rozhodcovia. Takže Juraj, držíme palce v Bologni na finálovom turnaji VNL a neskôr v Ľubľane i Katoviciach na MS mužov.

9. 7. 2022

Pekné sobotné popoludnie z Gdaňsku kolegyne, kolegovia, priatelia.

Prešli dva hracie dni a tak som sa opäť rozhodol napísať Vám pár riadkov. Počas oboch dní som bol v akcii priamo na ihrisku. Ak by som mal povedať jedno slovo, čo oba zápasy spájalo, je to Irán. Mal som možnosť rozhodovať tomuto tímu predvčerom ako jednotka, vo veľmi ťažkom stretnutí s Talianskom, kde sa okrem prvého setu skončili ďalšie tri najtesnejším možným rozdielom dvoch bodov (z pohľadu Iránu 27:25, 25:23, 25:23). Hral s mimoriadne rýchly, tvrdý volejbal s minimom nevynútených chýb na oboch stranách. Mali sme aj niekoľko videoverifikacií našich rozhodnutí, ktoré ale dopadli v náš prospech 5:2. Najdôležitejšie však bolo to, že nás oba tímy rešpektovali, nemuseli sme riešiť žiadne prejavy nešportového správania hráčov, či realizačných tímov, čo nám toto stretnutie uľahčilo. Pozitívne vyznelo aj hodnotenie nášho coacha Fransa a tak som z haly odchádzal spokojný. Na záver ešte spomeniem meno toho, kto mi v zápase najviac pomohol – bol to môj druhý rozhodca Zsolt, ktorý bol v najdôležitejších momentoch presne tam, kde som ho potreboval mať.

Včera som mal opäť možnosť rozhodovať stretnutie Iránu, tentoraz s vicemajstrami Európy Slovincami a to ako druhý rozhodca po boku Waela z Egypta. Aj tu sme čakali boj o každú loptu, nakoľko oba tímy stále živia myšlienku na účasť vo finálovej osmičke. Volejbalovo bol bojovný najmä prvý set, ktorý Irán vyhral 26:24. Slovinci takmer v identickej zostave ako na ME, Irán v rovnako silnej zostave ako deň pred tým, keď sa opieral hlavne o tvrdé útoky Milada, Esfandiara a Amina. V tom ďalšom to však bol boj nielen volejbalový, ale aj plný nešportových prejavov, viac či menej provokačných akcií zo strany súperov (hlavne zo strany Iránu). Svedčí o tom aj skutočnosť, že na strane Slovincov padla žltá karta, na strane Iránu aj karta červená, keďže sa kapitán Milad nevedel vo svojich protestoch namierených voči prvému rozhodcovi zastaviť. Z tohto stretnutia som až tak dobrý pocit nemal, nakoľko sme prehrali veľa challengov, z ktorých hlavne ten prvý ide jednoznačne na moja konto. Hráč Iránu mi vletel do súperovej útočnej zóny a ja som v domnienke, že lopta je po jeho útoku už mimo hry nezapískal. Challenge nakoniec ukázal, že lopta bola ďaleko v rohu haly stále v hre. Po tejto chybe som zvýšil svoju koncentráciu ešte viac a potom to už šlo bez zaváhaní. Ale zápasy vyhrávame aj prehrávame spolu aj my rozhodcovia, takže ja stále premýšľam, či som mohol pomôcť kolegovi viac pri dopadoch lopty. V hodnotení stretnutia nám však Frans toho veľa nevytkol a pochválil aj naše silné stránky. Musím povedať, že v ňom máme skutočného coacha

Čo sa týka zvyšných stretnutí, všetky kolegovia zvládajú s prehľadom, napokon väčšina je na tomto fóre už dlhšie a má veľké skúsenosti. Stále sa bojuje o posledné miestenky do Bolgone, nakoľko včera si veľkú šancu prešustrovalo v zápase s Bulharskom Holandsko, ktorému dnes budem rozhodovať ako jednotka stretnutie s domácim poľskom pred určite vypredanou Ergo arénou v Gdaňsku. Tak mi prosím od 20:00 držte palce.

Igor

 

7. 7. 2022

Dobrý deň z Gdaňsku priatelia.

 

VNL pokračuje poslednými dvoma mužskými turnajmi, v ktorých sa definitívne rozhodne, kto postúpi do finálovej osmičky a bude v Bologni bojovať o víťazstvo v tohtoročnej edícii, a kto bude naopak o zotrvanie vo VNL bojovať počas Challenger Cupu v Soule. Poďme však pekne na začiatok.

Do Gdaňsku, jedného z najstarších a najväčších poľských miest, ležiaceho v Pomoransku na rieke Visla na brehu Baltského mora v Gdanskom zálive som dorazil v nedeľu večer. Cestu som mal jednoduchú, viac času som strávil v aute cestou na letisko v Krakowe – Baliciach, ako počas samotného priameho letu. Ale nesťažujem sa.

Mojími kolegami počas tohto týždňa sú Wael Kandil z Egypta, Andrew Cameron z Kanady, Denny Cespedes z Dominikánskej republiky, Zsolt Mezsöffy z Maďarska, Paul Catalin Szabó Alexi z Rumunska, Nick Heckford z Veľkej Británie a Vlasto Kovář z Čiech. Z poslednými dvoma sme sa už tento rok stretli na otváracom turnaji VNL žien v tureckej Ankare. Videorozhodcami sú Simone Santi z Talianska a Mario Bernaola zo Španielska – obaja bývalí špičkoví rozhodcovia. No a nesmiem zabudnúť na domácich rezervných rozhodcov, ktorými sú Kasia Sokol a Wojtek Maroszek. „Last, but not least“ – referee manager...tou je Agniezska Michlic, ktorá sa do veľkého volejbalového kolotoča vracia po ťažkom ochorení. Všetci traja poľskí kolegovia sa maximálne snažia, aby nám tu spolu s ostatnými domácimi organizátormi pripravili čo najlepšie podmienky. Referee coachom je (žiaľ opäť na diaľku) Frans Loderus z Holandska.

Pondelok sme mali takmer celý pre seba, a tak sme ho využili na prechádzku historickým centrom mesta, navštívili sme múzeum jantáru a nakoniec sme sa previezli loďou na Westerplatte. Deň sme zakončili nácvikom v hale. Všetko šlo hladko, napokon Poliaci sú skúsení organizátori.

Prvé dva dni sa hrali len po dva zápasy. V tom prvom stojí za zmienku prehra domácich s Iránom 2:3. Irán však hral neskutočne dobre, ale zatlačil hlavne mimoriadne tvrdým servisom. Včera som bol v akcii už aj ja, ako druhý rozhodca po boku Vlasta Kovářa a to v prvom zápase, v ktorom Holandsko porazilo Čínu hladko 3:0. Prvý set bol mimoriadne vyrovnaný, o čom svedčí aj výsledok 29:27. V ďalších dvoch to bola už viac menej hra na jednu bránu. Pískalo sa nám dobre a pozitívne našu prácu po stretnutí v telefonickom videorozhovore zhodnotil aj Frans. Takže vstup do turnaja nám celkom vyšiel. Druhým stretnutím bolo balkánske derby medzi Srbskom a Slovinskom. Oba tímy ešte stále majú teoretickú šancu prebojovať sa do finálovej osmičky a tak sa očakával tuhý boj. Na prekvapenie to tak nebolo. Slovinci jednoznačne porazili Srbov 3:0.

Od dnes sa už hrajú tri stretnutia denne, bude viacej. Ja začínam ako prvý rozhodca hneď v tom prvom, v ktorom sa stretnú Taliansko s Iránom. Dvojku mi bude robiť Zsolt. Obaja očakávame ťažký zápas, tak nám prosím Vás držte palce. Ja sa zase určite ozvem.

Srdečne Vás všetkých pozdravujem,

Igor

 

Informácie od Juraj Mokrého z Filipín

20. 6. 2022

Ahoj z Manily!

Turnaj žien je za nami, dnes máme „voľno“ a od zajtra začíname s mužmi. Nakoniec sme celý minulý týždeň úspešne zvládli, bez vážnejších sťažností družstiev na našu adresu. Postupne sa aj hala zaplnila, najmä na stretnutia ázijských družstiev. Včera večer na zápase JPN vs CHN bolo vyše 6.000 divákov a výborná atmosféra. Piatkový zápas, v ktorom som bol ako druhý rozhodca, zvládli lepšie Japonky. Thajsko už s piatimi novými hráčkami, ktoré nahradili tie pozitívne testované, vzdorovali len v prvom sete. Celkovo Japonky pôsobili spolu s Američankami herne aj mentálne najvyzretejšie.

V sobotu som bol RR2, t. j. mal som na starosti meranie času medzi rozohrávkami. Tých 15 sekúnd je niekedy naozaj málo, preto RR2 musí byť celý čas v strehu a z volejbalu ako takého veru veľa nemá. Nová skúsenosť, ale otvorene – nie je to niečo, čo podporujem. Nuž a včera opäť jednotka, tentokrát v stretnutí USA vs THA, za asistencie Hamida Alrousiho. Všetci čakali jednoznačné víťazstvo USA. Nakoniec to víťazstvo USA bolo, aj keď prvý set si „uchmatli“ veľmi motivované reprezentantky Thajska. Hala bol skôr na ich strane, čo ich hnalo dopredu. Zápas bol dynamický, ale rozhodovalo sa nám veľmi dobre a v podstate nás družstvá nechali na pokoji (a aj my ich). Silná búrka počas stretnutia na chvíľu vyplavila aj niektoré časti v hale (našťastie nie hraciu plochu), challenge našťastie fungoval, aj keď sme na necelý set prišli o veľkoplošnú obrazovku.

Dnes nás čaká míting s rozhodcovským delegátom (teda v podstate s dvomi, nakoľko Dean Turner z Austrálie končí a Shimoyama z Japonska začína druhý týždeň). Uvidíme, čo sa dozvieme, doteraz sme okrem delegácií nemali žiadnu špeciálnu spätnú väzbu. Následne ideme na obed na spôsob shabu–shabu – pozval nás Hamid Alrousi, ktorému promoval v piatok syn. A následne nás čaká večera na pozvanie Filipínskych rozhodcov.

Od zajtra začína turnaj mužov (ARG, JPN, CHN, GER, SLO, ITA, FRA, NED). Žiaľ, vo viacerých výpravách zachytili pozitívne výsledky covid testov. Najhoršie sú na tom Číňania, až 19 členov výpravy je pozitívnych a s najväčšou pravdepodobnosťou bude ich prvý zápas v stredu proti Francúzom skontumovaný. Uvidíme, už len dúfať, že sa nenakazíme, aby sme sa o týždeň v pohode dostali domov...

Všetkých pozdravujem a prajem úspešný vstup do nového týždňa a následne najmä veľa zábavy počas víkendového RCO – mentálne budem s Vami!

Juraj

 

17. 6. 2022

Pekný deň všetkým z Manily!

Filipíny. Destinácia exotická, u nás v Európe málo volejbalovo známa. A predsa sa im podaril „husársky“ kúsok a „kúpili“ si dva turnaje VNL. Nadšenie domácich obyvateľov pre volejbal je známy najmä z rôznych sociálnych sietí, ktoré FIVB využíva, preto sa rozhodli priviezť špičkový volejbal aj na toto súostrovie. Nakoľko sa hrá dva týždne po sebe, je logické, že dvanásťčlenná rozhodcovská zostava tu bude pôsobiť po celý čas. Zdá sa to možno na 8 družstiev a maximálne 6 zápasov denne veľa, ale súvisí to s určitými zmenami, ktoré FIVB na tomto komerčnom turnaji testuje. Okrem 8 rozhodcov (SUI/SRB, KOR, AUS, BRN, UAE, CZE, TUR a SVK) sú delegovaní aj dvaja rozhodcovia challenge (THA a BEL) a dvaja rezervní rozhodcovia (v prípade Filipín sú neutrálni, IRI a KOR). Rozhodcovský delegát, resp. coach, je delegovaný len na diaľku, t.j. online (prvý týždeň Turner z AUS a druhý týždeň Shimoyama z JPN). To považujem osobne za chybu, mal by tu byť s nami a pri toľkých výdavkoch na takéto podujatie by sa to určite dalo finančne zvládnuť.

A čo sa testuje? Najmä zmena orientácie ihriska voči kamerám – prvý rozhodca je na strane lavičiek a stolíka zapisovateľov chrbtom k nim, druhý rozhodca na opačnej strane a za ním sú hlavné kamery. Dôvod – priamy pohľad aj na reakcie trénera a lavičiek na hru. Kontakt z družstvami počas striedaní a challenge zabezpečuje rezervný rozhodca (RR)1, ktorý chodí od stolíka a manažuje prerušenia hry. Okrem toho je delegovaný aj RR2, ktorý má na starosti stopovanie prerušení hry medzi rozohrávkami. Tu je snaha zrýchliť tempo a skrátiť stretnutia a preto medzi dvomi rozohrávkami, pokiaľ nedôjde k riadnemu prerušeniu hry, challengu alebo dlhšiemu utieraniu podlahy, by nemalo prejsť viac ako 15 sekúnd. Na štyroch displejoch postupne beží čas od 15 sekúnd smerom nadol, pri osmičke by mal prvý rozhodca dať pokyn na ďalšie podanie. Nie je to jednoduché, ani pre hráčov ani pre rozhodcov, ale pokiaľ podávajúci hráč ide hneď na podanie a netreba utierať podlahu, dá sa to stihnúť. Okrem toho bol zavedený jeden technický oddychový čas pri dosiahnutí 12 bodov, každé družstvo má len jeden oddychový čas v sete a nemenia sa strany medzi setmi.

A teraz k samotnému turnaju v Manile: Začalo to letom z Viedne cez Istanbul do Manily (bol pohodlný a príjemný, možno i preto, že nebolo voľné miesto v ekonomickej triede a tak som mal výnimočne možnosť cestovať v business triede – žiaľ len cestou tam). Pristáť sa nám v Manile podarilo kvôli búrke až na druhýkrát po cca 45 minútach od prvého pokusu, ale všetko dopadlo dobre. PCR test pred odletom bol zrušený na konci mája, pre vstup do krajiny stačilo vyplniť online formulár a doniesť doklady o zaočkovaní tromi dávkami. Našťastie nepotrebujeme víza, preto aj príprava bola jednoduchšia. Na letisku milé privítanie hneď pri východe z lietadla, prechod formalitami vďaka sprievodcom takmer bez starostí. Následne ubytovanie v hoteli a bola noc... Večera len na izbe, pretože antigénový test už večer nerobili, až ráno. Ten som úspešne zvládol a mohli sme začať pracpvať. V pondelok sme boli v hale trikrát – najskôr inšpekcia, potom zdravotná prehliadka (všetci sme prešli) a nakoniec ešte večer nácviky protokolu a funkčnosti jednotlivých systémov. Deň ušiel ako voda.

Žiaľ, Covid tu trošku úraduje – niekoľko hráčok THA, CHN, BEL aj JPN bolo testovaných pozitívne a tak musia byť izolované... uvidíme, či sa to bude rozširovať, alebo sa to podarí zvládnuť. Aj v zostave Holandska, ktoré dnes pricestovalo skôr na turnaj mužov, sa hneď po príchode podarilo zachytiť jeden pozitívny prípad...

V utorok sme začali s turnajom, ja som však ešte oddychoval. Aspoň som mal čas „odkukať“ kolegov, ako na to. Niektorí už absolvovali jeden turnaj pred dvomi týždňami, takže mali skúsenosti s týmto systémom. V stredu ma čakala funkcia druhého rozhodcu v stretnutí CHN vs BEL – asistoval som Hamidovi Alrousimi (UAE). Myslím si, že sme to zvládli vcelku dobre, Číňanky vyhrali relatívne hladko 3:0. Vo štvrtok som bol jednotka v stretnutí JPN vs BUL (dvojkou bola JooHee Kang z KOR) – tiež tri nula, aj keď oveľa vyrovnanejšie. Mal som pocit, akoby Bulharky nestačili tomu zrýchlenému tempu zápasu. Nakoniec som ukončil stretnutie netradičnou chybou – útočný úder nad sieťou po nahrávke libera Bulharska prstami z prednej zóny. Musím konštatovať, že udržanie rýchleho tempa nie je náročné len pre hráčov, ale aj pre rozhodcov. Oveľa kratší čas medzi rozohrávkami zvyšuje nároky na pozornosť a prípravu.

Dnes ma čaká opäť dvojka – v ázijskom derby THA vs JPN, prvým rozhodcom bude Jaafar Ali z Bahrajnu. Čaká sa už viac divákov – hala Araneta Colliseum s kapacitou okolo 15.000 divákov je pri doterajšej návšteve do 1000 divákov takmer ako prázdna. Ráno som stihol aj hodinovú prechádzku – pri 34 stupňoch a takmer 100% vlhkosti to nie je jednoduché, ale dalo sa to zvládnuť. Každé popoludnie a večer sú búrky, ktorých intenzita pripomína silnú sprchu pod vodopádom...

Zatiaľ všetkých pozdravujem a držte palce :)

Juraj

 

Informácie od Igora Porvazníka z Turecka

Ahojte kolegovia.

Na rozdiel od Juraja, ktorý nám všetkým približuje aktuálne diania na Filipínach, kde začal svoj druhý týždeň v rámci VNL, môj pohľad už bude mierne historický.

Netrúfam si povedať, že sa mi nomináciou na VNL splnil veľký sen. O niečom takom, som si totiž ani snívať nedovolil. Niekto iný si však myslel, že tam patrím a tak som sa v nedeľu 29. mája presúval rovno z českej Kutnej hory, kde som deň pred tým rozhodoval stretnutie Zlatej európskej ligy mužov Česko – Belgicko presúval spolu s českým kolegom Vlastom Kovářom do tureckej Ankary, ktorá bola dejiskom jedného z prvých dvoch turnajov VNL žien.

Už pred turnajom sme vďaka online semináru s prezidentom komisie pravidiel a rozhodcov Guilermom Paredesom a Sandym Steelom vedeli, čo všetko nové nás na turnaji bude čakať. Keďže všetko popísal juraj, ja už nemusím. Boli sme však zvedaví, ako nám to nakoniec pôjde v praxi.

Prvý deň sme mali voľný, len večer po lekárskej prehliadke sme sa presunuli do haly na nácvik protokolu. Už tam sa ukázalo, ako veľmi turnaju chýba, že referee coach nie je priamo na mieste. Tým naším, bola prezidentka Európskej komisie rozhodcov Zorica Bjelic, s ktorou sme boli v spojení cez What ´s up. Mítingy prebiehali takmer vždy na druhý deň po zápasoch spôsobom, že sme si podávali telefón a Zorica sa prihovárala postupne jednotke, dvojke, rezervným rozhodcom.

Mojimi kolegyniami boli Kasia Sokol z Poľska, Sonja Simonovska z Čiernej Hory, Tagrid Khattab z Egypta a Haifa ElWafi z Tuniska, kolegami už spomínaný Vlasto Kovář, Fabrice Collados z Francúzska a Nic Heckford z Anglicka. Ako videorozhodcovia tam s nami boli Heike Kraft z Nemecka a Michalis Themelis z Grécka.

Od druhého dňa sa začali hrať zápasy, ale ja som sa na ihrisku s píšťalkou predstavil až od tretieho dňa a postupne som rozhodoval ako dvojka stretnutie Thailand – Srbsko (hneď na úvod vo VNL pekný päťseťák), ako jednotka Srbsko – Bulharsko a Čína – Taliansko a nakoniec posledný deň pred vypredanou halou opäť ako dvojka Turecko – Belgicko. Hlavne v tom úvodnom stretnutí som pociťoval nervozitu, vyplývajúcu zo zodpovednosti a snahy ukázať, že keď už na takéto podujatie delegovali, tak chcem odviesť čo najlepšiu robotu. Postupne som sa mi podarilo uvoľniť aj vďaka pomoci, či podpory skúsenejších kolegov. Nie je to však jednoduché, píska sa len vo dvojici, bez čiarových rozhodcov., volejbal je mimoriadne rýchly. Nakoľko sme ale mali k dispozícii challenge systém, myslím, že to bolo takto dobré. Aspoň sme predišli dilemám, či zobrať verdikt od čiarového rozhodcu, alebo sa spoľahnúť na samých seba.

Po tejto prvej skúsenosti si myslím, že funkcie RR1 a RR2 by vôbec nemuseli existovať, ak by sa prvý rozhodca vrátil do pozície oproti lavičkám. Mal by tak lepší prehľad o dianí nielen na ihrisku, ale aj na lavičkách. Rytmus hry by sme určite dokázali dodržať aj bez časomiery, napokon, v každom zápase sa od druhej tretiny prvého setu muselo utierať takmer po každej rozohrávke. Ale uvidíme, čo tí, ktorí nakoniec budú o všetkom rozhodovať ešte vymyslia.

Takže na záver len toľko, že som vďačný za šancu, ktorú som dostal a už teraz sa teším na turnaj VNL mužov v poľskom Gdaňsku, kde sa predstavím na začiatku júla a odkiaľ sa pokúsim posielať informácie aktuálnejšie.

Teším sa na stretnutie na RCO, tam sa môžeme o všetkom porozprávať ešte viac. Zatiaľ však držme palce nášmu Jurajovi na Filipínach.

Fotogaléria

Komentáre

Pri komentovaní sa prosím riaďte Kódexom užívateľa a diskutujúceho.

Návrat späť

Užívateľ

Neprehliadnite

Facebook

Partneri